Rastislav Škoda
I.
Pri vyslovení pojmu „preľudnenie“ sa konzumentovi aktuálnych masmédií vybavia bežné ilustrácie početných svetových veľkomiest s ich slumami (1,3-miliónové Soveto v 3-miliónovom Johannesburgu v Južnej Afrike, predmestia konglomerácie hlavného mesta Mexika s 25 – 28 miliónmi obyvateľov na ploche 1 500 km2, ale aj iných svetových veľkomiest najmä v Indii), utečeneckých táborov (400-tisícový Dadaab v Keni) či aj rómskych osád na Slovensku a inde; napriek snahám miestnych úradov sa situácia všade zhoršuje a čísla rastú.
Preľudnenie je však viac. Každodenné spravodajstvo nás zavaľuje záľahou článkov, kníh, prednášok, blogov aj filmov o nebezpečenstvách hroziacich skôr alebo neskôr planéte Zem a jej obyvateľom; údajmi o obmedzenosti potravy a energetických zdrojov pre stále rastúci počet obyvateľov našej planéty, ktorá sa miestami stáva neobývateľnou (Maledivy počítajú so skorým zatopením a pripravujú sťahovanie obyvateľstva). Len kto hľadá v internete, nájde aj články o tzv. depopulácii, resp. jej nahnevané odsúdenie.
Popri tom sa ozývajú hlasy, ktoré upozorňujú na úbytok obyvateľstva vo vyspelých krajinách typu Nemecko, kde hrozí v blízkej budúcnosti jednak nedostatok kvalifikovaných robotníkov pre vysoko špecializovanú priemyslovú výrobu, jednak nedostatok platcov do zdravotného a penzijného poistenia v dôsledku starnutia populácie. Takmer všetky články volajú po opatreniach na zvýšenie pôrodnosti. Ak Amerika riešila tento problém v minulosti legálnou aj ilegálnou imigráciou, v súčasnosti rieši ekonomickú krízu masívnym odsunom ilegálnych imigrantov: v roku 2010 ich bolo odsunutých 400 000 a v roku 2011 už v októbri 396 906; za Obamovho krátkeho prezidentstva 1 milión.
Sú články o preľudnení, ale zväčša zľahčujú až popierajú jeho nebezpečenstvo, a niektoré sa z obáv a varovaní priamo vysmievajú. Dá sa povedať, že akadémia, resp. oficiálna veda, ak nepopierali, tak aspoň neberú problém riešenia preľudnenia na vedomie. V aktuálnych masmédiách chýbajú o tom seriózne články, resp. existujú trháky plné nezmyslov; uznávam, že mnohé si nezaslúžia komentár.
Pre serióznu tlač neprestáva problém riešenia preľudnenia byť tabu.
Od marca 2011 by sa situácia mohla podstatne zmeniť. Sir David Attenborough predniesol v Royal Society for Arts (Kráľovskej spoločnosti pre umenia) prednášku o preľudnení a nevyhnutnosti znížiť súčasný stav svetovej populácie, napr. v prípade Anglicka zo 60 na 20 miliónov. Aj on pociťoval v minulosti tabu okolo tohto problému, ale teraz vyzýva k jeho zrušeniu a otvorenej diskusii. Podľa názoru sira Davida Attenborougha niet na našej planéte väčšieho problému, ktorý by sa nedal ľahšie riešiť, keby bolo menej ľudí a niet takého problému, ktorý by nebol ťažší – a nakoniec neriešiteľný – keby ľudí bolo ešte viac. A predsa hovoriť o tomto probléme sa zdá byť/je tabu.
*
Originál Attenboroughovej prednášky je na stránke www.thersa.org.
Preklad do slovenčiny bol uverejnený 7. augusta 2011 ako článok Ľudia a planéta – za udržateľnú budúcnosť v Zošitoch humanistov č. 89. 26. októbra 2011 som ho ponúkol na uverejnenie Literárnemu týždenníku; musím s poľutovaním konštatovať, že dosiaľ sa nič nestalo.
O tom, ako došlo k dnešnému preľudneniu našej planéty siedmimi miliardami obyvateľov, napísala pekný článok Stephanie Pappasová: Countdown to 7 billion people on Earth, CBS News, 14. októbra 2011. Preklad do slovenčiny bol uverejnený 19. októbra 2011 pod názvom Ako rástla svetová populácia v Zošitoch humanistov č. 90.
*
Čo povedať k problému preľudnenia?
Hlavným dôvodom pre zníženie počtu obyvateľov zeme je nezmyselnosť terajšieho počtu sedem miliárd ľudí, resp. celého toho pre nás, zemepisne kresťanov, biblického, údajne božského príkazu „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi.“ (Gen. 1, 28). Malo by sa zdať, že nikto nepovažuje tieto slová za vyslovené, no opak je pravda. Práve v technologicky najvyspelejšej krajine sveta, v USA, až donedávna bralo najvyššie percento ľudí na svete texty Biblie doslovne a tzv. evanjelikáli podľa nich aj konali; dnes našťastie menia témy svojho záujmu.
Neobžalúvam zo zlej rady Bibliu, pretože jej pisatelia si iste nevedeli ani predstaviť, čo je to preľudnenie, vymieranie druhov a atómová elektráreň. Predstavitelia veľkých cirkví však nie sú v tomto ohľade bez viny a napríklad katolícka doktrína antikoncepcie je pri tomto probléme veľmi dôležitý faktor. Vyhovuje im, ak stúpa počet veriacich jednotlivých denominácií, aj ak sa to deje v nevyvinutých chudobných štátoch; volajú po evanjelizácii kontinentov, čo im Mahátma Gándhí veľmi vytýkal. Až donedávna nikdy nemali dosť vojakov pre kanóny generáli a na treťom mieste menujem tých, čo mali byť na prvom: továrnici a obchodníci. Vyšší počet záujemcov o prácu udržuje nižšie mzdy a vyšší počet zákazníkov zvyšuje odbyt vyrobeného tovaru. Volá sa to rast, niekedy udržateľný rast. Nie žeby to všetci traja záujemcovia o trvalý rast populácie robili so zlým úmyslom. Ako dobrovoľní ignoranti si ani neuvedomujú, že toto je ich charakteristická vlastnosť a vyplýva z ich podstaty.
Na druhej strane je celý živý svet od svojho počiatku ovládaný „egoistickými génmi“, medzi ktorými jeden z najmocnejších bol a je pud rozmnožovania. Veriaci ho považujú za boží príkaz a okolo sexu vytvorili rad dogmatických predstáv, ktoré pri strete s modernou biológiou neobstoja. Aj neveriaci však skladajú zbrane pred kedysi najsilnejším pudom v celej živočíšnej ríši a ťažko ich presvedčiť o potrebe jeho dôkladnej previerky v novej situácii. Pudová energia sexuálnej túžby u človeka stratila svoj pôvodný cieľ rozmnožovania už u ľudských predkov, niektorých primátov, a v prvom rade je zameraná na dosiahnutie slasti (libido).
Dva obrazy tenkého zemského povrchu, na ktorom sa odohráva život, mi v tejto súvislosti prichádzajú na myseľ:
Dnešný svet, rozvíjajúci sa v poslednom storočí, ktoré je nepatrným zlomkom celého trvania sveta: zabetónovanie miest a dedín, ubúdanie lesov a oráčin, nebotyčné mrakodrapy, vyrabované náleziská nerastov a surovín, skládky odpadu a ľudskej chudoby v rastúcich slumoch; miestami ostrovy rozprávkovej nádhery a technologického pokroku, ako aj Alibabove jaskyne úžasného nahromadeného bohatstva.
Svet dinosaurov, existujúci tu v rokoch 235 až 65 miliónov pred naším letopočtom (od stredného triasu po hranicu medzi kriedou a triasom), teda počas neuveriteľných 170 miliónov rokov: pokrytý rastlinstvom, slúžiacim za potravu obrovským zverom, z ktorých každý potreboval denne za potravu stá kilogramov zelene; postupne sa niektoré stali mäsožravcami.
Obnova zeleného povrchu a potreba potravy pre existujúce živočíchy boli v rovnováhe, a to počas tej nepredstaviteľne dlhej doby 170 miliónov rokov. Päťtonový dinosaurus spotreboval denne 200 kg rastlinnej potravy. Čo je proti tomu sto až dvesto tisíc rokov existencie dnešného človeka vrátane jeho bezprostredných predkov, resp. čo aj 7 miliónov rokov pre ľudský druh?
Na otázku, či považujem za možné, že dnešné ľudstvo bude existovať ešte raz stotisíc rokov, odpovedám bez dlhého rozmýšľania, že nie a nevidím v tom pesimizmus. V dôsledku trvalej žeravosti zemského jadra (sopečné výbuchy) a občasných udalostí vo vesmíre (dopad asteroidu na Zem) nie sú vylúčené veľké prírodné katastrofy – vážne s nimi však nepočítam, lebo sa už opakovane vyskytli a Zem sa s nimi vždy porátala. Za oveľa väčšiu hrozbu pre obývateľný zemský povrch – ku ktorému samozrejme počítam aj atmosféru zeme, v ktorej čiastočne žijú vtáky, verné odkazu svojich predkov dinosaurov, – považujem činnosť človeka: Nachádza a pestuje tu svoju obživu a zdroje pre svoje technológie; hromadí tu stopy a toxické ostatky všetkých svojich škodlivých činností, ktoré skôr či neskôr zničia zemskú kôru. Seriózni ekonómovia aj ochrancovia prostredia poskytujú v tomto ohľade dostatok presvedčivého materiálu.
Exponenciálny vývoj diania na Zemi v posledných storočiach a najmä desaťročiach bude iste pokračovať, ale nie dlho, pričom pojem dlho je relatívny. Sto rokov ľudstva je dlhá doba (dve svetové vojny, atómová bomba, digitalizovaný počítač a telekomunikácie v našom 20. storočí, no predovšetkým rast populácie z 1,625 miliardy v roku 1900 na 6,095 miliardy v roku 2000 a 6,890 miliardy v roku 2010), no bude asi čoskoro bežná pre život ľudského jednotlivca. Čo dokáže mierny Nietzscheho nadčlovek, resp. výbojný americký superman? Spamätá sa človek a zastane so svojou zhubnou činnosťou? Prestane sa rozmnožovať a nastúpi cestu depopulácie?
Už dnešných 7 miliárd ľudí považujem za preľudnenie a za hlavnú príčinu súčasných a budúcich ťažkostí, brániacich dobrému životu všetkých ľudí na našej planéte. Optimistické prognózy hovoria o 10 miliardách v roku 2050, čo je pred sklonkom pracovného života dnešnej mládeže a krátko po jeho začiatku dnešných bábätiek. Uvažuje sa aj o 15 miliardách v roku 2100, čo je o 10 rokov menej ako predpokladateľný dosiahnuteľný vek týchto bábätiek (v priaznivom prostredí priemerný vek sto rokov).
O dnešnom stave vyživovacej situácie vo svete sú v roku 2011 k dispozícii tieto čísla:
– 923 000 000 ľudí nemá dostatok potravy a čistej pitnej vody,
– denne umiera následkom hladu a jeho dôsledkov 24 000 ľudí, z toho 18 000 detí mladších ako 5 rokov,
– ročne sa narodí o 80 miliónov ľudí viac ako zomrie.
Teoreticky by sa dalo vyrobiť a dať k dispozícii dosť potravy pre túto miliardu hladných a nových ľudí, ale existujúce spoločenské pomery (technologická zaostalosť, politické pomery, vojny) v postihnutých oblastiach to nedovoľujú.
Na tomto mieste je potrebné upozorniť na jednu skutočnosť, na ktorú sa pri hovoroch o preľudnení často zabúda, resp. sa zamlčuje: Energetická spotreba niekoľkých tzv. bohatých ľudí je pre zdroje planéty nebezpečnejšia ako bieda miliónov chudákov v rozvojovom svete. Niektorí autori hovoria v tejto súvislosti o nenažranosti bohatých, ale to tu nehrá rolu. Fakt je, že ekologická stopa v Spojených arabských emirátoch je 10,68 gha, v USA 8,00 gha, na Slovensku 4,06, kým v Afganistane len 0,62 a v Portoriku dokonca 0,04 gha.
[Ekologická stopa je odhadovaná celková plocha biologicky produktívnej pôdy a vody – v geologických hektároch, gha – potrebná na udržiavanie určitého hospodárstva alebo určitej populácie, od jednotlivcov až po celé mesto či štát, na určitej životnej úrovni.]
*
Vráťme sa ešte k nezmyselnosti počtu obyvateľov Zeme, projektovanému na prichádzajúce desaťročia a jeho podkladu, prirodzenému behu udalostí. Sir Attenborough uviedol príklad kolísania počtu slonov na afrických savanách:
„Videl som, ako zvyšujúce sa počty slonov vedia spustošiť svoje životné prostredie, kým jeden rok, keď neprídu na nadmerne spasenú krajinu dažde, po stovkách hynú!“
Dal by sa tu uviesť aj príklad mikroorganizmov, ktoré sa v uzatvorenej nádobe so živinami rozmnožujú obrovskou rýchlosťou, ale živiny sa postupne vyčerpajú a produkty metabolizmu pôsobia na rast mikróbov inhibične, takže rast sa úplne zastaví a všetky mikróby zahynú. Rovnako ako živiny pôsobia aj iné faktory životného prostredia a zákonitosť platí pre všetky druhy života.
Nemala by platiť pre rozumom obdareného predvídajúceho človeka. Príroda obdarila mnohé druhy živočíchov ochrannými mechanizmami proti nadchádzajúcim obdobiam napríklad zimného strádania a neraz aj proti nadmernému premnoženiu; termitie hniezda nerastú do neba. Ak podlieha človek prírodným zákonom, prečo by sa nemohol správať ako termity a prestal sa rozmnožovať, miesto aby sa správal ako samovražedné mikróby v krivuli?
Veľa nového sa vie o vzťahu medzi ľudskými emóciami, racionalitou a príslušnou biológiou. Génovú mapa každej emócie sprevádzajú mapy iných emócií, medzi nimi aj úplne opačnej, napr. strachu a odvahy; prečo nie aj rozmnožovania a zodpovednosti? Demografické štatistiky najmä posledného desaťročia presvedčivo ukazujú, že ľudstvo mimovoľne cíti možnosť, potrebu a osožnosť spomalenia rastu až depopulácie. O tom si pohovoríme v druhom odseku.
Tak nám Panebože pomáhaj v depopulácii.
A ako ti má v tom pomôcť boh? (Alebo výraz „Panebože“ je len fráza typu „Dobrý deň“? Lebo potom sa píše v malým p: panebože)
K téme o preľudnení sa vyjadruje i Oľga Pietruchová, nositeľka čestného titulu Humanistka roka za rok 2010:
Viac v článku Moderná rodinná politika vs. dinosaury.
O preľudnení sa píše i v knihe Osem smrteľných hriechov od Konrada Lorenza.
2/ PŘELIDNĚNÍ
Ve zdravém organismu sotva najdeme okruh s pozitivní zpětnou vazbou. Jen život jako celek si může dopřávat – zatím, zdá se, beztrestně – této marnotratnosti. Organický život se postavil do cesty proudu rozplývající se světové energie jako podivuhodná přehrada; požírá negativní entropii, chvatně shromažďuje energii, a tím roste. Proces růstu opět umožňuje organickému životu strhávat na sebe stále více energie a dělá to tím rychleji, čím více jí už uchvátil. Tento proces zatím nepřebujel do katastrofy jenom díky tomu, že nelítostné síly anorganického světa, zákony pravděpodobnosti, udržují rozmnožování živých bytostí v mezích, a také protože byly vytvořeny regulační okruhy mezi různými druhy živých organismů. V příští kapitole pojednávající o ničení našeho životního prostředí stručně vysvětlím, jak tyto cykly působí. Nejdřív ale promluvím o bezmezném rozmnožování lidí, neboť některé jevy, kterými se budu zabývat později, patří mezi jeho následky.
Všechny poznatky a statky, které člověk získal tak, že pronikl k podstatě přírody, jež ho obklopuje, pokroky v technologii, v chemických a lékařských vědách, všechno to mělo lidské utrpení ulehčovat, a zatím děsivým a paradoxním způsobem připravuje lidstvu záhubu. Lidstvu hrozí, že se zadusí, což se živým systémům téměř nikdy nestane. Nejstrašnější je, že v této apokalypse jako první zřejmě vezmou za své ty nejvyšší a nejušlechtilejší vlastnosti a schopnosti člověka, právě ty, které jsou právem vnímány jako specificky lidské.
My, kteří žijeme v hustě osídlených kulturních zemích nebo přímo ve velkoměstech, si už ani neuvědomujeme, jak málo máme srdečné,vřelé náklonnosti k druhým lidem. Lidé jsou pohostinní a přátelští, když není jejich kapacita pro sociální kontakty stále přetěžována. Abychom si to uvědomili, musíme jít do vskutku řídce obydlené země, kde sousedy dělí několik kilometrů špatné cesty a navštívit jejich příbytek nepozváni. Uvědomil jsem si to při jednom nezapomenutelném zážitku. Hostil jsem americký manželský pár, povoláním ochránce přírody. Jejich dům leží úplně o samotě v lesích Wisconsinu. Když jsme se právě chystali zasednout k večeři ozval se zvonek u dveří a já jsem zlostně zvolal: „Kdo to už zase otravuje!“ Šokoval jsem tím své hosty víc, než kdybych vyřkl nejhorší oplzlost. Bylo pro ně pohoršující, že někdo může reagovat na zvonění zvonku jinak než s radostí.
Natěsnáni lidských mas v moderních velkoměstech nese určitě velký díl viny na tom, že ve fantasmagorii lidských podob, jak se věčně mění, překrývají a mizí, už nedokážeme spatřit tvář bližního. Naše láska k bližnímu se v masách bližních, kteří jsou příliš blízko, rozplyne beze stopy. Kdo chce ještě vůbec projevovat srdečný a vřelý cit k lidem, musí se soustředit na malý počet přátel, neboť nejsme utvářeni tak, abychom mohli milovat všechny lidi, jakkoli je takový požadavek správný a etický. Musíme si tedy vybírat, to znamená, že si musíme vůči některým jiným lidem, kteří by si právě tak zasloužili naše přátelství, udržovat odstup. Jedna z hlavních starostí některých velkoměstských lidí dnes je, aby se nenechali citově zatáhnout do problémů druhých. Takovému jednání se nikdo z nás nemůže beze zbytku vyhnout, ale lpí na něm už nádech nelidskosti. Připomíná staré americké plantážníky, kteří zacházeli se svými “domácími” černochy jako s lidmi, zato s otroky pracujícími na plantážích při nejlepším jako s hodnotnými domácími zvířaty. Když tato záměrná clona proti lidským kontaktům zesílí, vede spolu s citovým zploštěním, o kterém pohovořím později, k hrozivým projevům naprosté neúčasti, o kterých se denně dozvídáme z novin. Čím větší přelidnění, tím naléhavější nutností je pro jedince stranit se citové účasti, a tak se v největších velkoměstech loupí, vraždi a znásilňuje za denního světla na živých ulicích, aniž by kolemjdoucí zasáhli.
Nahuštění mnoha lidi v těsném prostoru vede nejen skrze vyčerpáni a rozmělnění mezilidských vztahů nepřímo k projevům odlidštění, ale bezprostředně také vyvolává agresivní chování. Víme z mnoha pokusů na zvířatech, že vnitro druhová agrese může být vystupňována zvýšením počtu živočichů v daném prostoru. Kdo nebyl válečným zajatcem nebo osobně nezažil podobné nucené stěsnání lidí, nedovede si představit, jaké intenzity dosahuje za takových okolností malicherná popudlivost. Právě když se člověk chce držet na uzdě a snaží se každý den a každou hodinu chovat zdvořile – to znamená přátelsky – k lidem, se kterými spřátelen není, stupňuje se jeho stav k utrpení. Všeobecná nevlídnost, kterou můžeme pozorovat ve všech velkoměstech, je jasně úměrná hustotě lidských mas nakupených na tom kterém místě. Například na velkých nádražích nebo na konečné autobusů v New Yorku dosahuje úděsného stupně. Přelidnění přispívá nepřímo ke všem chorobným stavům a projevům rozpadu, o kterých budeme hovořit v sedmi následujících kapitolách.
Víru, že by se snad vhodným vytrvalým působením ve formě “podmiňování” podařilo vytvořit nový typ lidí odolných proti účinkům přelidnění, považuji za nebezpečné bláznovství.
Osem smrteľných hriechov
Ja sa nemnožím, ja deti nemám a plánujem len jedno, lebo si tento problém uvedomujem. Keby všetci ľudia na svete mali len 1 dieťa, o takých 40 rokov by nás už tento problém netrápil.
Zaujímavé, že zdraví heterosexuáli nechcú mať deti z dôvodov obáv z preludnenia Zeme, no homosexuáli sú povzbudzovaní k najímaniu si žien na rodenie detí za peniaze. Kým európkse národy sú eliminované, liberáli a marxisti nadšene tlieskajú príchodu kutltúr nekompatibilných s európskym kultúrnym dedičstvom.