Rozprávky nevedú k vede

Rastislav  Škoda

Vo vianočnom čase sa objavilo v dennej aj periodickej tlači množstvo článkov nesúcich sa v tom zmysle, že ak sa v priebehu posledných dvoch storočí a najmä v našej komunistickej minulosti predpokladalo, že vedecký a technický pokrok dokazuje prevahu zdravého rozumu nad poetickou bibliou, od nedávna sa to vraj veru už nedá povedať.

Nijakou zriedkavosťou nebolo ani omieľanie stredovekých právd, resp. neprávd, že „archeológia, história a potom aj ďalšie vedy potvrdzujú či dokazujú pravdivosť toho, čo hovorí biblia” – a vyratúvali sa „potvrdené” biblické udalosti ako stvorenie sveta za šesť dní (biblický deň predsa môže trvať miliardy našich rokov!), babylonské zajatie Židov (odkryli sa základy akéhosi mesta!), potopa sveta (ak veľa pršalo na Ararate, bolo to tak aj na iných kontinentoch), atď. Pribudli však všetky prírodovedecké objavy od druhej polovice 19. storočia počínajúc atómom, počítačmi, vesmírnymi letmi a vývojovou teóriou – to všetko vraj potvrdzuje pravdivosť biblie! Pozrime sa na niektoré z týchto nezmyselných tvrdení zbližša:

1. Viera v anjelov a diablov ako ich opisuje biblia? Prečo nie? Ak v minulosti sídlili dobrí aj zlí grécki bohovia na Olympe, ak v posledných desaťročiach pribúda správ o návštevách dobrých a zlých mimozemšťanov (ufónov) na všetkých kontinentoch, ak sa dá veriť Dänikenovi na základe jeho početných kníh (ľahšie by sa mi tu povedalo „výmyslov”, lebo tých sú jeho knihy plné), že Evu splodili mimozemšťania klonovaním, ostáva už len krok ku konštatovaniu, že „poriadok v prírode je softvér naprogramovaný superpočítačom”. Autor takýchto riadkov, odvolávajúci sa, neviem prečo, na olympských bohov, si neuvedomil, že tí neskutoční grécki bohovia v skutočnosti predsa nesídlili na Olympe, a potom ani poriadok v prírode nie je naplánovaný počítačom.

2. Viera sa vraj nestavia proti rozumu. Biblické podanie je vraj skrátené a symbolické podanie dávnych udalostí, aby ich pochopili vtedajší jednoduchí ľudia. Zjavenie Boha Mojžišovi na vrchu Sinaj? Stačí trochu fantázie a je z toho príchod mimozemšťanov na raketopláne, povedzme z Andromedy: „Starý aj Nový Zákon sú plné udalostí, ktoré možno vtesnať do témy ufónov. Udalosti na ruskom (?) Bajkonure alebo americkom myse Canoverole (tak píšu tí vzdelanci!) navodzujú asociácie s udalosťami spred 4 500 rokov.” Ježišovo premenenie a boží hlas z oblaku (Mt 17,1 -6) ? To bola pre nášho znalca

„ … návšteva lietajúceho taniera. Pred 100 rokmi sa to dalo odmietať, ale dnes sme v poznaní predsa o nejaký ten krok ďalej!”

3. Problém ducha a hmoty. Že v celom vesmíre nie je nič okrem hmoty? To sa dalo tvrdiť pred 100 rokmi! Dnes vieme, že atóm nie je najmenšia častica hmoty; sú tu elektróny, protóny, neutróny, aj hadróny, ba dokonca aj kvarky – a tie už nemôžu byť hmotou, ale sú „čosi” medzi matériou a duchovnom! Čosi – ale čo? O tom sa mlčí. Použitím pár vedeckých výrazov sa navodila atmosféra serióznosti a tu sa už dá vysloviť aj bomba-veta:

„Namiesto pojmu energia môžeme dosadiť slovo duch, duša a ocitáme sa v duchovnej dimenzii.”

Neviem si predstaviť učiteľa, ktorý by svojim tretiakom schválil podobnú vetu, protiviacu sa matematike, fyzike, chémii aj logike – a predsa ju do omrzenia opakujú novinári aj tzv. popularizátori vedy najmä v predvianočnom čase. Tak dávajú do pohybu lavínu ďalších omylov-klamstiev:

– Vraj „energia = duch = duša”. To sa dá povedať, ale mne to nedáva zmysel. Elektrická energia je jedna vec, duch slobody alebo duch mojej mamy niečo celkom iné a duša, ktorú boh vofúkol do Adama, vtedy ešte z hliny, zasa niečo iné.

– Vraj ,Ako energia je nezničiteľná, dá sa však previesť do iných foriem, tak je duša nesmrteľná, večná”. Len sa premení na anjela (alebo čerta); tu je určitá analógia, ale ja by som ju nazval skôr filagóriou.

– Vraj „Vo vesmíre je poriadok, ktorý svedčí o inteligencii.” Nie som si istý, ak som agnostik. Nevidím nijakú inteligenciu, ak som ateista. Ale pozor, tu už má autor kohosi na mysli!

– V oblasti biológie platí, že pred 4 miliardami rokov vznikla prvá bunka. Vraj „mohla vzniknúť náhodou?” Na to by vraj príroda potrebovala 1015 (na pätnástu) rokov, a to je presne stotisíckrát viac, ako trvá vesmír. Teda nie, nemohla. Svoju výpočtovú techniku autor neprezradí, ale naznačuje, že tu bol, lebo musel byť, schopný tvorca …

Keď došlo ohlupovanie čitateľa až potiaľto, je už ľahko mu nahovoriť, aby veril na vyhnanie prvých ľudí z raja a ako spoznali, že sú nahí. Že človek síce používa len 10-20 % kapacity svojho mozgu, ale to by mu malo stačiť, aby sa nemusel chcieť vo všetkom vyrovnať bohu. Že urobí lepšie, ak pôjde v zmysle biblickej rozprávky oslavovať aktuálny príchod Ježiška na svet.

Som tak rád, že aj v novinách je po Vianociach!

Be the first to comment on "Rozprávky nevedú k vede"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*