Rastislav Škoda

Kto mi odpovie na túto otázku? Filozofia alebo prírodné vedy? Špekulácie filozofov o podstate života boli prípustné a mohli byť zaujímavé dovtedy, kým prírodné vedy neexistovali, resp. neboli na potrebnej technickej a myšlienkovej úrovni.

Veda o prírode vznikla asi pred dvesto rokmi, keď sa vedci obrátili chrbtom k špekulatívnej prírodnej filozofii a zamerali svoj záujem len na prírodu. Metodickým princípom ich práce sa stala analýza komplexnej zložitosti rozborom jej základných jednotiek. Celkové hodnotenia sa začali robiť až dodatočne na podklade detailných poznatkov o čiastkových systémoch; tento postup bol síce neznámy veľkému Newtonovi, no trval na ňom napr. Goethe. Tak vznikli najprv klasifikujúce systémy botaniky a zoológie, opisné disciplíny anatómie, patológie a neskoršie aj fyziológie a biochémie; pomerne rýchlo sa z nich vyvinuli základné experimentálne odbory prírodných vied. Najprv si teda zachovali staré umenie trpezlivého pozorovania prírody, vlastne nikdy ho celkom neopustili, ale skoro ho doplnili experimentálnymi metódami. Stalo sa zásadou, že sa treba zdržať akejkoľvek filozofickej špekulácie o kultúre a etických hodnotách; že len „tvrdé“ empirické fakty možno zlučovať do teórií, ktoré umožňujú vysvetliť kvantitatívne vzťahy; transcendencia a metafyzika tu nikde nemali a (nemajú) ani piaď miesta.

Za posledný a súčasne vrcholný poznatok prírodných vied možno označiť prečítanie ľudského genómu, k čomu sa jeden z objaviteľov jeho základných kameňov, James Watson, vyjadril v tom zmysle, že ak donedávna bola knihou múdrosti biblia, oddnes to bude ľudský genóm. Nuž, niektorí sme tým nadšení, ale iných to mrzí; tešia sa, keď nájdu škvrny aj na slnku.

Od molekulárnej genetiky sa dá očakávať, že poskytne liečbu monogénnych (zapríčinených jedným predisponujúcim génom) vrodených defektov; odhaduje sa, že tieto postihujú jedno promile obyvateľstva Zeme. Sú takí, čo protestujú proti zvýšeniu rozpočtov na výskum v tomto smere – genetický výskum vraj málo prispieva k svetovému zdraviu a prednosť by mali mať zdravotné problémy banálnejšej povahy, napr. chudoba, hlad a to, čo zapríčiňuje rozdiely v rozvoji spoločností a spravodlivosti. Slobodno pripomenúť, že to jedno promile je šesť miliónov chorých ľudí?

Prírodné vedy zaznamenali obrovské pokroky poznania; to musia uznať aj tí, ktorí slovo pokrok neradi používajú – lebo v ich myšlienkovom svete je poznačené biblickým zákazom urobiť to, čo zvyšuje poznanie – u Adama a Evy čo len poznanie toho, že sú nahí. Po fyzike a chémii prevzali vedúce postavenie odbory, ktoré tradične patrili filozofii: výskum mozgovej činnosti, napr. otázok, čo je duch, zmysel, telo, správanie sa, tvorba spoločností, učenie sa, pamäť atď., a označuje sa to najnovšie ako životné vedy. Majú odporcov, ktorí im vytýkajú namyslenosť a predpovedajú pád následkom vytriezvenia, keď sa ukáže prázdnota mnohých euforických liečebných sľubov a bezhraničných generalizácií; keď sa ukáže, že sa nezaoberajú všetkým, čo môže byť prejavom „života“ v najširšom zmysle slova: napr. nielen učením sa a pamäťou, ale aj darúvaním a autobiografiami; smiešne; veď sa tým všetkým zaoberajú!

Celý technický pokrok ľudstva je podmienený pokrokmi prírodných vied; dá sa povedať, že od Prometheovho ohňa. Bertrand Russell napísal nebojácne a trefne vo svojej stati „Čím prispelo náboženstvo k vývoju civilizácie“ (Zošity humanistov č.2) konštatovanie, že

náboženstvo „sa podieľalo na vzniku kalendára a náboženské dôvody viedli egyptských kňazov k tomu, aby zaznačovali zatmenia slnka a mesiaca s takou presnosťou, že sa časom naučili ich predvídať (a s divadelnou pompou predpovedať). Som ochotný uznať obidve tieto zásluhy – o nijakých iných mi však nie je nič známe.“

Ublížim veľmi tzv. duchovným vedám, či už mám na mysli filozofiu alebo sociálne vedy, ak na ne aplikujem Russellov posudok náboženstva? Posúďte sami. Ja si myslím, že nie.

Samozrejme redukujem celý vývoj ľudstva a jeho kultúry na biologické konštrukty v tom zmysle, že sú dielom ľudského mozgu bez účasti nadprirodzena, zjavení a zázrakov. Ak kedysi pomerne dávno konštrukty ľudskej mysle o bohoch, potom o Bohu, o živote tu a inde, o duši a prevteľovaní atď. mali počas určitého času svoj zmysel, už dávno sú neaktuálne, lebo sú zastarané či prekonané, ibaže mnohí to nechcú uznať a stále zdôrazňujú povedzme aktuálnosť svätých Benedikta, Cyrila a Metóda. Súčasný život možno charakterizovať ako ohrozený početnými vážnymi problémami, iste, vyvolanými vývojom tohto života. Všetky bude musieť riešiť súčasná a budúca veda: či už ide o prióny BSE (choroby šialených kráv) alebo Creutzfeld-Jakobovej choroby, atómovú energiu, CO2 v ovzduší, pokles hladiny morí, nový tok Golfského prúdu, AIDS, ozónovú dieru alebo antropotechniky. Nebude stačiť opatrný opis situácie v politickej debate, lež budú sa vyžadovať rukolapné návody na konanie v parlamente. Budú sa vynucovať rozhodnutia, zatiaľ nepokryté výsledkami osvedčených metód a klásť otázky k problémom, štúdium ktorých sa ešte nezačalo.

Čo tu môžu, resp. budú môcť povedať tzv. humanitné, kultúrne či duchovné vedy a osobitne náboženstvo? Už to, že si dávajú toľko označení a spravidla sa nerady priznávajú ku kostolu, mi ich robí nedôveryhodnými ako každý zo sto liekov proti reume. Hovoria však do vecí a budú sa o to pokúšať aj v budúcnosti, no myslím, že ich hlas bude postupne zanikať, ako zanikol v minulosti v otázkach astronómie, zemepisnej polohy neba a pekla, vzniku a vývoja vesmíru a živých organizmov atď. Nepresvedčí vás nedávne povolenie britskej vlády robiť terapeutické klonovanie ľudských kmeňových buniek?

Sú aj takí majstri slova, čo tvrdia, že pôvodný grécky výraz „bios“ zasahoval oveľa širší pojem „života“ ako dnešná veda o biológii; okrem prírodnej bázy života tam vraj patrili aj kultúrne a historické dimenzie ľudského bytia, kým súčasné biovedy sú vraj vyslovene redukcionistické.

Pozrime sa bližšie na to, čo vraj chýba dnešnej biológii, kým grécka to vraj mala:

• výskum času a dočasnosti. Ak dnes pozná biológ priemernú dĺžku života skoro každej telesnej bunky človeka a pochopil význam nesmrteľnosti prvého a ďalších génov vo vývoji života na Zemi, to nie je hlboké štúdium času a dočasnosti?
• etické, t.j. normatívne orientácie. Nepatrili tieto skôr do filozofie? Ak kedysi všetko vedenie bolo filozofiou a prírodné vedy neexistovali, potom súhlasím. Hore bolo nebo, dole bolo peklo; to sa demytizovalo (prestalo byť). Stvorenie slnka a mesiaca až na štvrtý deň stvorenia, po pevninách, moriach a rastlinách, utvorenie človeka (muža!) z hliny a ženy z mužovho rebra (!) sa tiež demytizovalo; Darwin nám vysvetlil, ako sa na Zemi vyvíjal život. Preskočme iné príklady a zastavme sa pri tej etike. Aj tu sa predsa dejú epochálne veci. Až moderná biológia zbavila homosexuálov biblickej kliatby. Pribúda situácií, keď sa dá dokázať, že existujú neurologické koreláty pre spontánne rozhodnutia a úmysly konať; že autonómne činy môžu byť ilúziou. Biológia obsadzuje ďalšie polia filozofie aj teológie.

Mnohí sa tvária veľmi učene, keď vyhlasujú, že prírodné vedy nevyriešia všetky problémy budúcnosti ľudstva a vyratúvajú, čo je nevyriešiteľné. Vraj kultúrna rozmanitosť, historické dimenzie, schopnosť komunikácie a dorozumenia, ba aj akýsi „horizont života v zemskom okruhu.“ Týmto zakuklencom rád položím pár otázok: Čím prispieva ku kultúrnej rozmanitosti na poli náboženských citov čestných veriacich nedávny obežník kardinála Ratzingera, že existuje len jedna cirkev, a to rímskokatolícka? Že to ostatné – nielen protestanti a anglikáni, ale aj moslimovia a židia, ani nehovoriac o budhistoch a hinduistoch; spolu je to 4-5 miliárd ľudí – sú len náboženské spoločnosti. To bol teda riadny klinec do rakvy ekumény a veru vôbec nie dôkaz „schopnosti komunikácie a dorozumenia“ starých systémov.

Historucké dimenzie sú predsa jednoducho dejiny

Čo však môžu títo znalci budúcnosti myslieť pod pojmom „historickej dimenzie“? Bola by „dimenzia histórie“ niečo iné? Sotva. Ide o dejiny: vesmíru, nášho sveta, nášho života; pred 13,5 miliardami rokov (Veľký tresk), pred 4 miliardami rokov (prvá živá bunka), pred 7 miliónmi rokov (pračlovek), pred 100 000 rokmi (neandertálsky človek), začiatok n.l. (vraj žil Kristus), r.1859 (Darwinova kniha O vzniku druhov), r.2000 (prečítanie ľudského genómu) a, povedzme, r.20?? (klonovaný človek). Všetky tie čísla pochádzajú od prírodovedcov, len jedno má čosi spoločné s filozofiou či teológiou, ale to bolo dávno.

Takže ostáva „horizont života v zemskom okruhu“, ktorý vraj prírodné vedy nezvládnu. Len katolícka cirkev si osobuje, neviem či právo alebo vedomosť, určiť, kedy vzniká „človek“: vraj už pri vniknutí spermie do vajíčka. V tomto ohľade majú gynekológovia a celý rad iných odborníkov, ktorí sa nielen mentálne, ale aj manuálne a vizuálne zúčastňujú na riešení problémov v tejto oblasti, rozmanité a od cirkvi veľmi odlišné názory. Prečo sa cirkev do toho mieša? Nepoučila sa dosť na prípade zákazu pitiev ľudských mŕtvol, ktorý bol iste pre lekárstvo škodlivý? Alebo na príklade zákazu používania prezervatívov, aj keď mal partner syfilis (v minulosti), resp. má AIDS (dnes) ?

Cirkvi sa nikdy vážne nepodieľali na boji za zrušenie otroctva, a bol to tuhý boj na mnohých frontoch na mnohých kontinentoch a trval dlho. Nikdy nevylúčili zo svojich radov boháčov (mám na mysli typ filipínskeho Marcosa a jeho ženy, ktorá má tritisíc párov topánok), hoci jedna exkomunikovala komunistov (často chudobných rybárov). Nikdy neodmietli žehnať zbrane, aj keď sa stali zbraňami hromadného ničenia, a neraz to robili na obidvoch stranách frontu. Ako asi pripravoval vojenský kňaz na ich misiu pilotov, ktorí viezli 31 tisíc uránových bômb na Juhosláviu? Toto všetko zaraďujem do problematiky „horizontu života“ a očakávam, že to vyriešia racionalisti, ktorí majú celkom blízko k prírodným vedám, k vedám života.

Prameň: články J. Reicha a H. Boehmeho v Die Zeit, č. 49 a 50, 2000.

*  *  *

Dodatok:

Máte záujem o zahraničné časopisy s humanistickým a kritickým obsahom? Požičiame Vám ich – samozrejme bezplatne, len poštovné si musíte uhradiť; napíšte nám! Máme napr. posledné ročníky týchto časopisov:

Diesseits – nemecký časopis pre humanizmus a osvetu, štvrťročne vydáva Humanistischer Verband Deutschlands; predplatné na rok 20.- DM; e-mail: diesseits@humanismus.de; http:www.humanismus.de

Skeptiker – nemecký časopis pre vedu a kritické myslenie, štvrťročne vydáva Gesellschaft zur wissenschaftlichen Untersuchung von Parawissenschaften (Spoločnosť pre vedecké vyšetrovanie paravied); predplatné na rok 34.- DM; e-mail info@gwup.org; www.skeptiker.org

Free Inquiry – americký časopis na oslavu rozumu a humanizmu, štvrťročne vydáva Council for Secular Humanism (Rada pre sekulárny humanizmus); predplatné na rok 38,50 USD; http://www.secularhumanism.org; freeinquiry@secularhumanism.org

Skeptical Inquirer – americký časopis pre vedu a rozum, dvojmesačne vydáva Committee for the Scientific Investigation of claims of the Paranormal (Výbor pre vedecké vyšetrovanie tvrdení o paranormálnych veciach); predplatné na rok 45.- USD; e-mail: letters@csicop.org; www.csicop.org;

Pripomínam čitateľom ZH aj internetovú stránku našej spoločnosti Prometheus, ktorú vedie František Jedinák (založil ju prof. Dr. Alexander Rehák): Slovakia.Humanists.net, resp. www.prometheus.sk a možnosť korešpondencie s redakciou Zošitov humanistov na e-mail: rastskoda2@gmail.com (do roku 2016 rastskoda@kabelbw.de a predtým do roku 2007 to bolo rastskoda@t-online.de ).