V uplynulých troch týždňoch sme na pokračovanie zverejnili texty finalistov Celoslovenskej súťaže esejí Jána Horárika 2026 študentov stredných škôl. 2. júla to boli dve eseje, ktoré získali Čestné uznanie. 9. júla to bola esej, ktorá rovnako ako prvé dve získala Čestné uznanie spolu s esejou, ktorá bola ocenená 3. miestom v súťaži. Ako posledné sme 16. júla zverejnili prvé dve víťazne eseje, ktoré sa umiestnili na prvom a druhom miesto. Sú to krásne texty a určite stáli za zverejnenie.

Pôvodne sme chceli treťou časťou ukončiť zverejňovanie textov esejí. Ale po opätovnom prečítaní textov všetkých esejí prihlásených študentov do súťaže sme sa rozhodli zmeniť naše rozhodnutie. Na dnes sme pre nás všetkých pripravili netradičné pokračovanie. Rozhodli sme sa zverejniť mozaiku myšlienok študentov o humanizme z ich esejí. Nechávať ich myšlienky len pre archív by nebolo správne. Nemusíme so všetkým stopercentne súhlasiť, ale ich videnie a slová sú krásne a čisté. V mnohom také ako naše, v mnohom iné. Môžu nás však inšpirovať. Pretože podľa slov pani riaditeľky Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine PaedDr. Evy Kukovej: „Ide o to, že pre našich žiakov nie je ťažké písať o humanizme, oni sa totiž ním snažia žiť.“

Čítajte, priatelia. A inšpirujte sa, prosím. Žime humanizmom tiež!

Byť humanistami v súčasnosti je obtiažne. Majú totiž rôzne funkcie a zastávajú rozmanité pozície – sú advokátmi pre prírodu, lesy, zvieratá, pre nemých, pre menej privilegovaných, pre zranených. Sú katalyzátormi – urýchľujú hnutia, zapájajú bežných ľudí do bojov za spravodlivosť. Nosia na chrbtoch ťarchu celého sveta a aktívne sa usilujú o zmenu v záujme lepších podmienok. V prvom a neposlednom rade sú však humanisti ľudia. Obyčajní, plní nádeje, pripravení dôstojne bojovať za spoločnú budúcnosť.
Nela Klimentová, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin

Byť humanistom v dnešnej dobe nie je slabosť, ale odvaha postaviť sa za správne veci. Je to každodenné rozhodovanie medzi tým, čo je jednoduché, a tým, čo je správne. A práve tieto rozhodnutia nakoniec ukazujú, kým naozaj sme.
Natália Bugošová, Stredná priemyselná škola stavebná, Prešov

Byť humanistom v 21. storočí pre mňa znamená zostať v určitom zmysle „analógovým“ v digitálnom svete. Znamená to nezabudnúť, ako vonia papierová kniha v knižnici, ako chutí ticho v lese, keď si na chvíľu vyberiem slúchadlá z uší, a ako hreje skutočný, pevný stisk ruky, keď mi niekto povie: „Som tu pre teba.“ Znamená to pochopiť, že hoci sme možno len zrnká hviezdneho prachu v nekonečnom a chladnom vesmíre, v každom z nás pulzuje celý vesmír hodnôt, citov a snov, ktorý stojí za to chrániť.
Vivien Narancsiková, College Bratislava

Humanizmus podľa mňa úzko súvisí aj so schopnosťou spomaliť a viac vnímať svet okolo seba. V dnešnej rýchlej dobe plnej povinností si často ani nevšimneme, čo prežívajú ľudia okolo nás. …Humanizmus je …najmä o každodennej pozornosti – o tom, že si všimneme druhého človeka, jeho potreby a emócie. Práve v tejto jednoduchosti a všímavosti spočíva naša najväčšia sila.
Lívia Gallová, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin

Humanizmus proti kultu úspechu stavia hodnotu autenticity a vnútorného pokoja. Byť humanistom znamená pripomínať svetu, že človek má právo na chybu, na oddych a na tvorivú neproduktivitu. Umenie, filozofia a nezištná pomoc iným sú činnosti, ktoré z hľadiska trhu možno nemajú hodnotu, no z hľadiska ľudskosti sú tie najdôležitejšie. Pre mňa osobne to znamená odvahu nejsť s davom. Znamená to definovať úspech nie ako víťazstvo nad inými, ale ako víťazstvo nad vlastnou malosťou a sebectvom. Humanizmus je oslavou cesty, nie cieľa.
Maksym Slivinskyi, Gymnázium Dominika Tatarku, Považská Bystrica

Byť humanistom v dnešnom svete znamená niesť v sebe svetlo aj v časoch, keď sa okolo rozlieva tma ľahostajnosti. Znamená to veriť, že ľudskosť nie je slabosťou, ale silou. Že súcit nie je prejavom bezmocnosti, ale odvahy. A možno práve od toho závisí budúcnosť sveta… A ak sa raz dejiny opýtajú, čo nás zachránilo, odpoveď nebude v strojoch ani pokroku, ale v tichej sile ľudskosti,
ktorú sme si dokázali uchovať aj v časoch, keď sa ju svet snažil umlčať.
Valéria Kocanová, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin

Byť humanistom je ťažké, ale nie je to nemožné, stojí to za to, ale má to nejakú cenu. Lebo musíme prekonať svoju hrdosť a ego, aby sme sa stali pravou verziou seba, humanistom. Ale aj tak mnohí sa ma pýtajú. Prečo chcem byť humanistom? Ale ja len chcem byť človekom, takým, aby som zlepšil náladu smutnému a šťastného utopil v radosti.
Adam Dolinský, Stredná priemyselná škola stavebná, Prešov

Byť humanistom dnes znamená predovšetkým aktívne sa brániť apatii. Znamená to zaujímať sa o fakty, hovoriť o nespravodlivosti nahlas a nenechať sa presvedčiť, že hlas jednotlivca nič nezmení… Humanizmus je totiž v konečnom dôsledku len presvedčenie, že ľudská dôstojnosť je nedeliteľná, ak chýba jednému, chýba nám všetkým… Naša vlastná sloboda má …skutočnú hodnotu len vtedy, ak sme ochotní ozvať sa za tých, ktorých hlas momentálne nie je počuť.
Matej Prídavka, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin

Budúcnosť …humanizmu závisí od toho, či dokáže prekonať „compassion fade“ (slabnutie súcitu) a premeniť počiatočnú empatiu na trvalý univerzálny etický postoj. Skutočný humanizmus nevyžaduje iba spontánnu emocionálnu reakciu, ale aj budovanie inštitucionálnych a vzdelávacích mechanizmov odolných voči morálnemu otupeniu v dlhodobých krízach.
Alex Lörincz, Gymnázium Dominika Tatarku, Považská Bystrica

Humanizmus vieme nájsť úplne všade – v patriotizme a hrdosti na rodnú zem, v dobrovoľníckych činnostiach, v ľudových piesňach starých mám. Vyžaruje z básní ospevujúcich dary života, prejavuje sa v láske k druhým, v radosti z jednoduchosti, v potešení z maličkostí.
Nela Klimentová, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin

Filozofia úspechu za každú cenu sa mi zdá ako zlý čiernobiely film. Je to pohonná látka workoholikov, vytvorených kapitalistickým systémom doby. Jej hlavnou myšlienkou je človek ako komodita a jeho cena stúpa na základe viacerých faktorov, či už privilégia na vzdelanie, rasu, pohlavie… Výhercovia systému sú tak osoby so špinavými rukami a nulovou morálkou. Receptom na úspech nie je ľudský postoj k svojim zamestnancom, ani takmer neexistujúca hierarchia, ale zdieranie a až surové správanie.
Lucia Tomová, Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií, Bratislava

Humanizmus odmieta redukciu na výkon či status a zdôrazňuje spravodlivú dôstojnosť… Pripomína, že je nereálne poňať človeka len ako výsledok činov, lebo je zložitou, vnímajúcou bytosťou, schopnou vzťahov a emócií. Možno práve v tom spočíva odpoveď na otázku,
ktorú si kladieme od začiatku
– človek nie je len jednou definíciou, ale súhrnom všetkých svojich rozmerov,
ktoré nemožno redukovať na jediné číslo či úspech.
Anna Mojzešová, Katolícka spojená škola sv. Mikuláša, Prešov

Kľúčovým faktorom humanistického mentálneho nastavenia je schopnosť sebareflexie. Človek, ktorý sa snaží byť humanistom, si kladie otázky: Prečo konám tak, ako konám? Aké hodnoty riadia moje rozhodnutia? Držím sa svojich presvedčení, alebo sa prispôsobujem očakávaniam okolia? Toto nastavenie nie je jednorazový čin, ale dlhodobý proces, ktorý sa vyvíja spolu s človekom. V tomto procese nejde o dokonalosť, ale o úprimnosť voči sebe samému.
Marek Murgaš, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin

Humanizmus je investícia, ktorá sa neprejaví okamžite, ale má dlhodobý dopad. Každý čin, ktorý urobíme z ľudskosti, môže ovplyvniť niekoho ďalšieho. A ten zas niekoho ďalšieho. Humanizmus je ako reťazová reakcia dobra… Humanizmus je cesta, ktorá začína v našom vnútri. Je to voľba, ktorú robíme každý deň – v škole, doma, medzi priateľmi aj v úplne obyčajných situáciách.
Caroline Sharon Jevická, Stredná zdravotnícka škola, Košice

Život humanistu by mal byť organizovaný chaos, lebo bez chaosu by bol bláznom v pokoji. Tiež by mal mať určené hranice slobody, neviditeľné múry, ktoré bránia pádu do nekonečna možností.
Adam Dolinský, Stredná priemyselná škola stavebná, Prešov

Humanizmus je o návrate k sebe, k hodnotám, ktoré máme, k jednote ľudskosti a k rovnakému právu na život. Je to voľba lásky, ktorá stojí nad pohodlím, nad ľahostajnosťou aj nad vlastným prospechom. Tento vnútorný hlas nie je zložitý. Je to skôr jemné chvenie svedomia, ktoré sa ozve vždy, keď stojíme na rázcestí medzi vlastným prospechom a obyčajným ľudským dobrom. Načúvať mu v hluku dnešných časov si vyžaduje nielen sústredenie, ale predovšetkým odvahu byť iným a kráčať proti prúdu.
Bianka Regešová, Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií, Bratislava

Humanizmus v dnešnej dobe nie je cieľom, do ktorého raz úspešne dorazíme. Je to spôsob, akým sa rozhodneme kráčať každý jeden deň. Možno nemám odpovede na všetky politické či ekologické krízy tohto sveta. Možno môj hlas zanikne v algoritme, ktorý uprednostňuje hádky pred dialógom.
Ale kým dokážem cítiť súcit s niekým, koho som v živote nestretla, kým dokážem spochybniť svoje vlastné predsudky a kým mi záleží na tom, aby som bola zajtra o niečo lepším človekom než dnes,
som humanistka.
Vivien Narancsiková, College Bratislava

Humanizmus pre mňa znamená aj aktívny prístup k rovnosti. Nestačí mi myšlienka, že všetci majú „rovnaké práva“ na papieri. Skutočná rovnosť podľa mňa znamená, že ľudia majú aj reálne rovnaké možnosti tieto práva naplno využívať. Uvedomujem si, že nie každý začína z rovnakej štartovacej pozície. Niektorí ľudia čelia prekážkam, ktoré si nevybrali – či už ide o sociálne prostredie, diskrimináciu alebo systémové nerovnosti. Byť humanistom pre mňa znamená tieto rozdiely vidieť a snažiť sa prispieť k ich zmierňovaniu, nie ich ignorovať.
Gréta Štilhammerová, Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií, Bratislava

Humanizmus je tiež o ocenení prírody, lebo ľudia do nej patria. O ocenení toho, čo je v prítomnom okamihu, s využitím všetkých našich zmyslov. Je úzko spojený s renesanciou, znovuzrodením antiky, dôležitosťou krásy a lásky a využívaním dňa a noci, kým ich máme.
K humanizmu sa vraciam, keď si uvedomím, že zajtrajšky nie sú nikdy zaručené.
Vivien Bírová, Spojená škola, Slančíkovej ul., Nitra

Ľudia si odjakživa hľadali vyššiu silu, ktorá by im pomohla zvládať nielen morálne či sociálne dilemy. Je jednoduchšie zveriť časť svojej slobodnej vôle do rúk niekoho či niečoho vyššieho, ako sa rozhodnúť sám… Ak sa však niekto rozhodne prijať celú zodpovednosť za vlastné rozhodovanie len sám na seba, a zároveň sa snaží o spravodlivé jednanie so všetkými, vtedy sa stáva silným človekom.
Vanesa Szighardtová, Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií, Bratislava

Byť humanistom dnes znamená byť nositeľom nádeje a staronových myšlienok. Je to presvedčenie, že v každom človeku sa skrýva iskra dobra a rozumu, ktorú sa oplatí rozvíjať a zosilniť. Nie je to slepý optimizmus, ale vedomá voľba. Voľba vidieť v človeku cieľ, nie prostriedok.
Voľba chrániť slabosť pred silou. Voľba zostať človekom aj v neľudských podmienkach,
keď už chceš byť iným, ale nemôžeš to spraviť.
Maksym Slivinskyi, Gymnázium Dominika Tatarku, Považská Bystrica

Humanizmus ako spoločenská hodnota stojí v priamom protiklade k filozofii úspechu za každú cenu, ktorá kladie dôraz najmä na výkon, výsledky a vonkajšie uznanie. V dnešnej spoločnosti je preto dôležité uvedomiť si, že skutočný úspech nemôže byť oddelený od ľudskosti, empatie a rešpektu voči druhým. Hodnota človeka netkvie len v tom, čo dokáže dosiahnuť, ale najmä v tom, či dokáže zostať človekom aj v situáciách, keď je vystavený tlaku na výkon a porovnávanie.
Margaréta Krugová, Stredná zdravotnícka škola, Liptovský Mikuláš

Potopenie Titaniku… je ukážkou toho, čo sa stane, ak spoločnosť uprednostní bohatstvo a luxus pred základnou morálnou povinnosťou. Nešlo tak len o zlyhanie jednotlivca alebo techniky, ale o celkový obraz doby, kedy umelo vytvorená ilúzia bohatých o ich nedotknuteľnosti zapríčinila smrť obrovského množstva nevinných ľudí. Čo všetko sme ochotní obetovať pre úspech? Humanizmus by tak nemal byť prekážkou pokroku, ale jeho nevyhnutnosťou, pretože bez nejakých morálnych noriem a ľudskej solidarity riskujeme, že sa nejedna podobná tragédia bude opakovať.
Dominik Tirdil, Gymnázium, Konštantínova ul., Prešov

Kde sa teda nachádza skutočný humanizmus? Možno nie vo veľkých slovách a hlučných diskusiách.
Pre mňa sa ukrýva v malých momentoch, v snahe pochopiť, v ochote načúvať, v rozhodnutí nebyť ľahostajná. Je to každodenné rozhodnutie byť človekom pre iných. Je to  v odvahe byť úprimný k sebe, ale aj k ostatným. Jeho najväčšiu silu vnímam v tom, že nemá cieľ, s konečnou stanicou, ale, že mi ukazuje cestu, po ktorej sa učím kráčať každý deň. Humanizmus nás tak učí aby sme nezabudli na seba, ale predovšetkým, aby sme nezabúdali na ostatných.
Alexandra-Mária Žuravlovová, Stredná zdravotnícka škola, Košice

Verím, že zmena je v našich rukách. Stačí, ak budeme mať odvahu byť ľuďmi v pravom zmysle slova, bez ohľadu na to, koľko uznania alebo slávy nám to prinesie. Práve v tom spočíva skutočná veľkosť človeka – v schopnosti uprednostniť morálny princíp pred okamžitým osobným ziskom. Naše činy sú tou najúprimnejšou vizitkou, ktorú po sebe zanechávame. Stať sa pilierom pre druhých je totiž
oveľa cennejšie, než stáť na vrchole osamotený.
Romana Vrabcová, Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin