prof. Alexander Rehák oslávil sté narodeniny

prof. MUDr. Alexander Rehák, DrSc. sa narodil 1. februára 1918. Študoval na Gymnáziu v Skalici a na LFUK v Bratislave. Po krátkej lekárskej praxi bol povolaný do armády. Počas 2. sv. vojny bol odvelený na východný front. Prešiel na ruskú stranu a stal sa príslušníkom 2. paradesantnej armády, kde zastával funkciu šéflekára divízie a dosiahol hodnoť plukovníka. Zúčastnil sa bojov za oslobodenie Československa. Zážitky z frontu publikoval v materiáloch vydaných Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov i Spoločnosťou Prometheus.

Po vojne pôsobil na Klinike kožných chorôb LFUK. Bol zakladateľom Kliniky detskej dermatológie na Slovensku. V roku 1962 bol menovaný za univerzitného profesora a získal najvyššiu vedeckú hodnosť doktora lekárskych vied (DrSc.) Svoju vysokú odbornosť uplatnil aj v zahraničí. Budoval lekárske univerzitné pracoviská v Iraku a Kuvajte.

Patrí medzi zakladateľov Spoločnosti Prometheus a hneď v prvých rokoch sa zaslúžil o jej medzinárodnú akceptáciu. Intenzívne nadväzoval medzinárodné kontakty. Podarilo sa mu získať finančný príspevok /trikrát/ pre našu činnosť od súkromných humanistických nadácií (Inštitút pre humanistické štúdie v Albany — N.Y.), vďaka ktorému bolo možné vydávať 4 roky tlačený časopis Prometheus a vydať knižnú publikáciu Učiteľom humanistom.

V roku 2008 mu Spoločnosť Prometheus udelila čestný titul Veľvyslanec humanizmu za jeho dlhodobé pôsobenie na poli humanizmu a budovanie spolupráce s humanistickými organizáciami vo svete.

1. januára 2018 sa prof. Rehák dožil krásneho výročia 100 rokov. Spoločnosť Prometheus s potešením prijala informáciu, že v Bratislave, kde žije, oslávil narodeniny v kruhu svojej rodiny. Zdravie mu slúži primerane veku a stále je sviežej mysli. Prajeme mu aby mu zdravie i svieža myseľ vydržali do budúcich rokov a budeme sa tešiť z príležitosti poblahoželať mu do ďalších rokov života.

Spoločnosť Prometheus

__________

Na tomto mieste publikujeme jeho reakciu na udelenie ocenenia Veľvyslanec humanizmu v roku 2008 v ktorej vyjadril myšlienky o humanizme i o tom, čo by mali humanisti robiť v budúcnosti, platné i dnes napriek tomu, že už odvtedy uplynulo viac ako 10 rokov.

Vážené dámy a páni, vážené priateľky a priatelia,

prosím o ospravedlnenie mojej osobnej neúčasti, ktorú sám prežívam s veľkou ľútosťou.

Vysoko si cením rozhodnutie udeliť mi toto uznanie, hoci s pocitmi, že by sa našli v našich radoch aj takí, čo si to viac zaslúžia.

Pokúsim sa využiť túto príležitosť na pripomienky, ktoré považujem v súčasnej situácii za vhodné spomenúť. Stále sa stretávame vo verejnosti s nepochopením samotného pojmu „humanizmus — humanista”, keďže ľudia ho často chápu ako dobročinného človeka — teda si pletú pojem humanista s pojmom humánny, humanitarián, ba dokonca spájajú tento pojem s nevyhnutnosťou byť aj nábožensky veriacim. Obrazne povedané, považujú nás za čudákov, ktorí si zvolili za cieľ dobročinnosť ako metódu fľakovania nedostatkov nášho života. Preto za jeden z našich základných cieľov pokladám vytrvalo vysvetľovať náplň pojmu humanista ako človeka opierajúceho svoj svetonázor o vedecké poznanie materiálneho sveta — nie o predstavy existencie nepoznaného nadprirodzeného riadenia vesmíru.

Humanisti majú svoje osobité kultúrne spektrum, majú naň právo rovnako ako nábožensky orientovaní občania. Pokiaľ to náš štát nechce pripustiť, dopúšťa sa diskriminácie.

Hmota a jej miliónové rozmanité formy prejavov a zložiek vytvárajú nielen celý vesmír vrátane maličkého zrnka, ktoré obývame my a nazývame ZEM, ale aj abstrahovaný obrovský objem myšlienok, ktoré sú produktom našej mozgovej kôry. Tie možno zaznamenávať symbolmi na množstvo nosičov — médií, ktoré ľudia vymysleli a stále zdokonaľujú. Humanisti vychádzajú z tohto hmotného základu celého vesmíru, ale musíme vyvracať pokrivené názory našich neprajníkov, ktorí nás obviňujú z toho, že hmotu kladieme na prvé miesto hodnôt. Opak je totiž pravda, my uznávame hodnotový systém spoločný celému ľudstvu — iba ho odvodzujeme od existujúcej reality tohto nášho hmotného sveta, nie však od pomyselných nehmotných duchov.

Napriek početným prognózam, že náboženské vplyvy budú v ovplyvňovaní verejného života čoraz viac na ústupe, opak sa prejavuje v dnešnej etape nášho života. „Náboženský nacionalizmus” sa vtiera do domény demokratických štátov a namiesto odvodzovania riadenia štátu z vôle národa odvodzuje všetku autoritu — vrátane štátnej — z Božieho písma, pretláčajúc tým cieľ posmrtnej spásy namiesto pozemského pokroku.

Má to aj vážne celosvetové dopady: celosvetové tendencie k náboženskému fundamentalizmu podstatne zvyšujú riziká miestnych aj celosvetových krvavých konfliktov. Viacerými autormi bolo dokázané, že najväčším rizikám sú vystavené štáty, kde k náboženskej mnohotvárnosti pristupuje aj štátna jednostrannosť uprednostňujúca jedno z náboženstiev.

Humanisti vždy boli výslovní pacifisti, ich tolerancia smeruje predovšetkým k tomu, aby sa ľudia vyhli akýmkoľvek konfliktom, najmä vojnovým. Od iných pacifistov sa odlišujú len v tom, že humanisti si podstatne viac uvedomujú, že pri vzniku násilných konfliktov — či už regionálnych alebo aj svetových, náboženstvá hrajú prvoradú úlohu, aj keď je to zvyčajne maskované inými aspektmi sporu.

Ponovembrový vývoj na Slovensku musí spôsobovať vážne obavy. Najmä základná zmluva so Svätou stolicou je dokument, ktorým sa Slovensko zaradilo medzi štáty s náboženstvom podporovaným štátom.

Preto nás slovenských humanistov čakajú v budúcnosti mimoriadne ťažké úlohy. Z nich za prvoradú považujme komunikáciu so štátnymi orgánmi, ktorá nám umožní vysvetľovať oprávnenosť našich požiadaviek, pretože sú v plnom súlade s prosperitou štátu aj národa.

Chceme byť však aj reálni. Vieme, že náboženstvá budú na svete ešte dlho pretrvávať, preto naše prvoradé úsilie by malo smerovať k presadzovaniu čo najdôslednejšej odluky cirkvi od štátu. Táto požiadavka znie mnohým na Slovensku ako niečo nerealizovateľné, a preto je nepopulárna.

Na tomto mieste treba zdôrazniť, že Slovensko je už riadnym členským štátom Európskej únie. V EÚ jestvuje špeciálne vyčlenená skupina expertov z členských štátov, ktorí sa tejto perspektívnej úlohe odluky venujú. Za prvoradú úlohu by bolo treba pokladať aj úzku spoluprácu s týmto európskym orgánom.

prof. Alexander Rehák

Viac o prof. A. Rehákovi môžete nájsť napríklad na stránkach:
Dvorana humanizmu Spoločnosti Prometheus
Z udeľovania Cien humanistov 2008
Oficiálne stránky mestskej časti Bratislava – Lamač
V časopise Prometheus č. 4/13 s. 41 – 52 a tiež číslo 1/14 i číslo 2/14