Hans Schuh

Nový stvoriteľský akt pestovateľov orgánov

Biotechnici zas lomcujú oddávna uznávanými základnými pravidlami biológie – a ak sa ich nedávne úspechy potvrdia, budú mať etici novú látku na hútanie.

Ako hlási renomovaný časopis Science, podarilo sa vedcom na Karolinska Institute v Štokholme vyrobiť zo starých, „dospelých” mozgových buniek skoro všetky iné typy telesných buniek: srdcové, pľúcne, obličkové, kožné, črevné, svalové – skoro všetko, po čom zatúži pestovateľ buniek a orgánov.

Dosiaľ platilo, že len veľmi skoré embryonálne bunky vedia vytvoriť všetky tie rozličné druhy tkanív a z nich celý organizmus; preto sa im hovorí „totipotentné”, všetkého schopné. Nemecký zákon na ochranu embryí ich vyhlasuje za sakrosanktné (sväto-sväté v zmysle nedotknuteľné) a robí z nich pre výskum na pôde Nemecka tabu. Až keď sa vyvinú ďalej a keď sa z nich stanú špecializované kmeňové bunky, z ktorých nakoniec vznikne srdce, mozog alebo koža, je dovolené pestovať ich. V tele obnovujú krvné kmeňové bunky životnú šťavu, kožné kmeňové bunky zatvárajú rany a iné kmeňové bunky naprávajú alkoholom poškodené pečene.

Teraz sa ukazuje, že kmeňové bunky sú flexibilnejšie, ako sa myslelo. Ako chameleóny sa prispôsobia okoliu. Švédski vedci vstrekli kmeňové bunky z mozgov dospelých myší kuracím alebo myšacím embryám – a čo sa nestalo: podľa toho, kam sa „vpašované” bunky dostali, rástli rozličné orgány. Napríklad pulzujúce myšacie srdcia, pozostávajúce prevažne z bývalých mozgových kmeňových buniek.

Dajú sa vypestovať náhradné ľudské obličky povedzme tak, že sa ľudské kmeňové bunky vstreknú do prasačích embryí? To je iste ešte hudba preďalekej budúcnosti. Ale jedno dokazujú tieto pokusy už dnes: Hranica medzi vyrastenými, dospelými a mladými, totipotentnými bunkami sa rozplýva. Dosiaľ ešte neznáme koktaily „omla-dzovacích látok” v embryách vedia zrejme omladiť aj starý dedičný materiál – tak to bolo pri klonovanej ovci Dolly, ktorá vznikla zo starej bunky mliečnej žľazy vďaka omladzujúcim šťavám jednej cudzej vaječnej bunky. Po tomto prameni mladosti sa teraz horúčkovite pátra. Štipka biochémie by mala vrátiť zostarnutej DNA jej voľakedajšiu čulosť.
Pre medicínu by to mohlo byť požehnanie, pre tzv. ochrancov života sa na obzore rysuje nový horor: Každé „staré” bunečné jadro by bolo zo zásady vhodné na pestovanie, prípadne aj na klonovanie – po cielenej biokúre by bolo rovnako „potentné” ako bezbranné embryo, ktorému sa t.č. poskytuje všemožná ochrana. Na zneužitie by potom stačilo pár kožných šupín alebo dobre nakýchaný kapesník.

Prameň: Hans Schuh,  “Aus Hirn ward Herz”, Die Zeit, č.24, 2000.