Hörmann Štefan – životopis

Štefan Hörmann sa narodil 1. septembra 1919 v Budmericiach, okres Pezinok. Bol slovenskej národnosti a katolík. Jeho otec, tiež Štefan, bol úradník. Maturoval v roku 1937 na Rehoľnom slovenskom gymnáziu františkánov v Malackách.

Na VŠV v Brne sa zapísal do 1. semestra 2. 10. 1937 a 7. 10. 1939 do 5. semestra; 24. 11. 1939 dostal demisórium – aby mohol pokračovať v štúdiu, kde sa dalo.

Hörmann to zobral veľmi zostra. Za osem dní, už 2. 12. 1939 vyplňuje Nacionale (zápisný list) na VŠV vo Viedni. 4. 12. 1939 schvaľuje imatrikuláciu rektor školy prof. O. Kröling a 5. 12. 1939 povoľuje rektorát školy dodatočný zápis do 4. semestra. Hörmann priznáva ročné štipendium 6 000 Sk.

16. 1. 1940 dostal na VŠV vo Viedni Zulassungschein (Potvrdenie o pripustení na štúdium) od nejakého úradu, ktorého názov nie je na okrúhlej pečati s hákovým krížom čitateľný a podpis znie i.V. (v zastúpení) Prohaska. 18. 1. 1940 sa efektívne zapísal do 5. semestra; má imatrikulačné číslo 5318.

V roku 1940 absolvoval vzhľadom na existenciu trimestrov miesto semestrov nielen 4. a 5. semester, ale aj 6., a to zápisom 22. 4. 1940 a 7., zápisom 14. 9. 1940. Prípadov takéhoto rýchleho postupu v štúdiu iste nebolo veľa. O zápise do 8. semestra ani o dosiahnutí veterinárskeho diplomu sme doklady nenašli. Podľa Wiener tierärztliche Monatsschrift dostal diplom v roku 1941.

1. 6. 1942 obhájil doktorskú dizertačnú prácu s názvom Das Blutbild nach der Verabreichung von Neuro-Yatren (Krvný obraz po podaní Neuro-Yatrénu).

V roku 1943 prešiel školením na ŠDVÚ v Bratislave.

Pôsobil v žrebčíne v Topoľčiankach a v Bratislave.

Zomrel 12. 2. 2010 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Pozri tab. 3 a tab. 7.

*

MVDr. Štefan Hörmann sa dožíva 90 rokov

Čomu sa voľakedy hovorievalo „stará škola“, to predstavoval náš jubilant, vždy elegantný, dôstojný, úslužný, pozorný, kolegiálny, ale skromný. S týmito vlastnosťami sa MVDr. Štefan Hörmann 1. septembra t. r. dožíva krásneho životného jubilea – 90 rokov. Je jeden z mála najstarších veterinárnych lekárov na Slovensku. Je to o to radostnejšie, že sa ich dožíva v duševnej sviežosti, i keď fyzické predpoklady už mu nedovoľujú to, čo by si sám želal.

Jubilant sa narodil v učiteľskej rodine v Budmericiach, kde vychodil 3 triedy ľudovej školy, štvrtú ukončil v Trnave, kde sa rodina presťahovala a potom od roku 1929 do roku 1937 navštevoval klasické gymnázium v Malackách a 1. júna zmaturoval. V tom roku sa zapísal na Vysokú školu zverolekársku v Brne, kde absolvoval 4 semestre a zo známych dôvodov musel štúdium prerušiť a od 30. novembra 1939 pokračoval v štúdiu vo Viedni. Tu v roku 1941 dosiahol zverolekársky diplom. Začal pracovať na internej klinike ako asistent a zároveň pracoval na dizertačnej práci „Krvný obraz po aplikácii Neuro-yatrenu“. Dňa 1. 6. 1942 bol promovaný na doktora veterinárnej medicíny a od 1. septembra 1942 nastúpil do služieb bývalého Ministerstva hospodárstva ako zmluvný veterinárny lekár a bol služobne pridelený do Štátneho diagnostického veterinárneho ústavu v Bratislave. Krátko nato v decembri bol povolaný k nástupu vojenskej prezenčnej služby, z ktorej bol prepustený 11. apríla 1945. Počas vojny pracoval aj ako veterinárny lekár vo Vojenskom žrebčíne v Horných Motešiciach. Od l. 2. 1945 bol služobne prevelený do Holíča k evakuovanému žrebčínu z Topoľčianok. Vo funkcii ústavného veterinárneho lekára zostal pracovať aj po návrate zo štátneho žrebčína z Holíča do Topoľčianok a pracoval tu až do roku 1964.

V jeho odborom raste sú dôležité údaje o nostrifikačnej skúške veterinárneho diplomu v roku 1947 na Vysokej škole veterinárskej v Brne, v tom istom roku i absolvovanie fyzikátnej skúšky pred komisiou v Bratislave a v roku 1949 ustanovujúcej skúšky pre odbornú službu v štátnych ústavoch pre chov koní. V roku 1966 absolvoval kvalifikačnú atestačnú skúšku pre výkon veterinárnej služby.

1. septembra 1964 bol služobne preložený na ÚŠVÚ pobočka Bratislava do funkcie krajského hydinára a dietetika, od 1. 8. 1969 po reorganizácii zastával túto funkciu na KO ŠVS Bratislava, aby od 1. 1. 1969 nastúpil na Štátnu veterinárnu správu MPVž SSR, kde pracoval ako hlavný veterinárny lekár pre ochranu štátneho územia a medzinárodnú spoluprácu až do odchodu do dôchodku.

Bohatá je jeho publikačná, redakčná i pedagogická činnosť. Počas štúdií v Brne a vo Viedni bol členom spolku čsl. veterinárnych medikov a slovenského akademického spolku Tatran a Kriváň, ako aj knihovníkom akademického spolku Kriváň vo Viedni. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch bol členom redakčnej rady časopisu Chov koní a výkonnostné skúšky, Veterinárskeho časopisu, členom veterinárskej komisie pri poľnohospodárskej sekcii SAV v Bratislave, v rokoch 1957 – 1962 bol členom Vedeckej spoločnosti čsl. zootechnikov a veterinárov v Bratislave a členom veterinárnej komisie pre diagnostiku a terapiu hospodárskych zvierat pri Čsl. akadémii zemědělských věd. V rokoch 1952 až 1959 vyučoval ako externý učiteľ na PUŠ Chovateľ a jazdec z povolania v Topoľčiankach predmet náuka o koni. Dva semestre prednášal na VŠP v Nitre predmet fyziológia domácich zvierat. Prednášal i na strednej škole – SVŠ v Zlatých Moravciach v rokoch 1959 – 1964 v rámci zavedených nových osnov Základy poľnohospodárskej výroby. Bol vedúcim autorského kolektívu pre prípravu publikácie Chov koní na Slovensku, spoluautor knihy Odchov mláďat a autorom 28 článkov v odborných chovateľských časopisoch.

Je nositeľ viacerých vyznamenaní a uznaní – Budovateľ poľnohospodárstva (1968), Čestné uznanie za práci pri povodni (1965), Adámiho medaila 3. stupňa (1971), Pamätná medaila k 25. výročiu soc. poľnohospodárstva (1975), Čestné uznanie vlády ČSSR a ÚRO (1975).

Náš jubilant prežil veľmi plodný a zmysluplný život. Všade, kde pracoval si získal vážnosť a úctu. V rozvíjajúcom sa chove koní po oslobodení boli jeho pracovné zásluhy výnimočné. Nezištnou prácou a vysokou odbornosťou sa pričinil o pozdvihnutie tohto ušľachtilého chovateľského zamerania.

Drahý jubilant, v mene kolegov, priateľov a bývalých spolupracovníkov pri takejto významnej životnej udalosti Vám želáme hlavne pevné zdravie, ešte veľa radosti v kruhu svojich najbližších a nech sa ešte dlho tešíte z príjemných chvíľ na zaslúženom odpočinku.

Ad multos annos.

J. Blecha, J. Pliešovský, I. Závodský

Prameň: Blecha, J. – Pliešovský, J. – Závodský I., 2011, MVDr. Štefan Hörmann sa dožíva 90 rokov, Slovenský veterinársky časopis, č. 4, s. 266.

Be the first to comment on "Hörmann Štefan – životopis"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*