Ako za čias vojnovej Slovenskej republiky – 3.

Dnes budeme pokračovať v článku o odpovedi náčelníka Vojenskej kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky (ďalej Vojenskje kancelárie PSR generála poručíka Ing. Vladimíra Šimka na otázky nášho priateľa JUDr. Stanislav Kizek, ktoré zaslal v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám na Vojenskú kanceláriu PSR so žiadosťou o vysvetlenie pokračujúcej účasti Čestnej stráže Prezidenta Slovenskej republiky na Rímskokatolíckej omši a následnej púti k Sviatku božieho tela. Po prvej a druhej  časti článku, kde sme prezentovali odpovede Vojenskej kancelárie PSR Vás budeme informovať o ďalšom vývoji situácie a o „zázračnom“ riešení vojenskej kancelárie pri odvolaní Dr. Kizeka voči tzv. fiktívnemu rozhodnutiu kancelárie o odmietnutí sprístupniť požadované informácie.

Opakovanie je matkou múdrosti

Pre lepšie pochopenie súvislostí si úvodom pre pripomenutie zopakujme vysvetlenie Dr. Kizeka k podaniu žiadosti o sprístupnenie informácií: „Som len obyčajný ,človek milión‘, tak ako ktokoľvek z vás, mojich ľudských druhov. Za svojich sedem decénií ,žitia a bytia času‘ som zažil mnohé, pričom zo zažitého, ma niektoré javy, či udalosti nielen (ne)príjemne prekvapili, udivili, či priamo silne vyrušili. Jednou z tých posledných bolo, keď som sa dozvedel, že v júni minulého roka v Bratislave opakovane verejne ,celebrovala‘ Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky na omši a púti božieho tela. Ako vyštudovaného právnika, ma to silne vyrušilo a znepokojilo, že v akom štáte to žijem. Kládol som si otázku, čo je všetko za tým a snažil som sa tento rébus začať rozpletať v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“

Ako sme podrobne vysvetlili v prvých dvoch častiach článku je jednoznačné, že náčelník Vojenskej kancelárie PSR generál poručík Ing. Vladimír Šimko ODMIETOL čiastočne i úplne SPRÍSTUPNIŤ požadované informácie v piatich otázkach. Navyše Vojenská kancelária PSR porušila zákon aj tým, že nevydala žiadne písomné rozhodnutie a zdôvodnenie o nesprístupnení informácií. Tak, ako to vyžaduje zákon č. 211/2000 Z. z. O slobodnom prístupe k informáciám v § 18, ods. 2. A to aj v prípade, ak povinný nevyhovel požiadavke žiadateľa hoci len sčasti. To však nie je prípad Vojenskej kancelárie PSR. Jej náčelník ODMIETOL ODPOVEDAŤ ÚPLNE v troch otázkach (č. 3., 4. a 5) A vo dvoch (č. 2. a 6.) AJ ČIASTOČNE… Preto Dr. Kizek podal odvolanie voči tzv. fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí sprístupniť požadované informácie.

Terazky som veliteľom ja!

Odpoveď náčelníka Vojenskej kancelárie PSR generála poručíka Ing. Vladimíra Šimku bola podpísaná 30. decembra 2022. Vzhľadom na skutočnosť, že svoj pracovný pomer ukončil v tejto funkcii k 31.12.2022 zrejme išlo o jeden z posledných oficiálnych listov, ktoré pán generál podpísal. Preto dnes budeme adresovať naše odpovede pánovi generálovi a nie Vojenskej kancelárii PSR.

Úplne prvé, čím pán GENERÁL PREKVAPIL, bola skutočnosť, že o odvolaní voči tzv. fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí sprístupniť požadované informácie ROZHODOL SÁM OSOBNE pán generál a odmietol ho odstúpiť k rozhodnutiu svojmu nadriadenému orgánu (prezidentke Slovenskej republiky). Napriek tomu, že tento postup presne určuje § 19, ods. 2., zákona č. 2011/2000 Z. z. O slobodnom prístupe k informáciám. A samozrejme, rozhodol, že odpovedal komplexne, úplne i v súlade so zákonom a preto „prekvapivo“ v celej šírke ODVOLANIE Dr. Kizeka ZAMIETOL!

Dr. Kizek musel v zmysle zákona podať svoje odvolanie voči postupu Vojenskej kancelárie PSR prostredníctvom nej samotnej, čo pán náčelník kancelárie svojsky využil. V odpovedi o sebe sám „zázračne“ rozhodol, že „poskytol požadované informácie v rozsahu a spôsobom v zákonom stanovenej lehote…urobil rozhodnutie v spise a proti tomu nemožno podať opravný prostriedok.“ Preto odvolanie Dr. Kizeka „nepovažuje za Odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie, ale len za podanie občana, na ktoré podáva odpoveď.“

Je úplne jedno, čo si o odvolaní Dr. Kizeka myslí pán generál, na tento postup nemal právo! V hrubom rozpore so znením zákona pán generál ROZHODOL SÁM O SEBEPOVINNOSŤ ODSÚPIŤ ODVOLANIE nadriadenému orgánu „bohorovne“ ODIGNOROVAL. A v tomto svojom „bohorovnom“ prístupe pán generál pokračoval aj v odpovedi na „podanie občana“.

Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky pôsobí aj v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky, kde drží čestnú stráž pri jej insigniách, symboloch a pamätných predmetoch. Pôsobí to efektne, ale podľa názoru odborníka na protokol a hlavného protokolistu viacerých predsedov národnej rady Jarolíma Antala je to v priamom rozpore s podstatou parlamentarizmu a jeho historickými privilégiami. Podľa nich nie je možné, aby ozbrojené sily pôsobili na pôde parlamentu.

Komplexne a upevňovanie náboženskej identity národa

Už zdôvodnenie odpovede na otázku č. 2. je v tomto štýle. Zdôraznil, že o účasti jednotky čestnej stráže rozhodol síce verbálnym pokynom, ale jeho ústny pokyn bol „komplexným pokynom, ako si vyžaduje, aby bol komplexný v každom obdobnom prípade.“ Rozumiete však?

Vôbec celá odpoveď je osobitá. Pri zdôvodňovaní na základe akých právnych predpisov je účasť jednotky čestnej stráže odôvodnená opätovne „preškolil“ Dr. Kizeka, že „o tom, či náčelník a príslušníci Vojenskej kancelárie PSR dodržujú služobnú disciplínu, teda či dodržujú nielen Ústavu SR, ale napr. i interné predpisy… rozhodujú výhradne ich nadriadení.“ O povinnosti štátnych orgánov konať len v rámci Ústavy a zákonov, ani slovo.

Pri argumentácii Dr. Kizeka, že neuviedol žiadnu konkrétnu spojitosť Sviatku božieho tela s vojenskou tradíciou, ani v spojitosti so spoločenskými podujatiami organizovanými k vojenským tradíciám a príprave obyvateľstva na obrane štátu vysvetlil, že Dr. Kizek „APLIKUJE SUBJEKTÍVNY VÝKLAD predmetných ustanovení všeobecne záväznej a internej právnej úpravy. Opäť však nevidí dôvod na zmenu… odpovede.“

Opakovane a viacnásobne pán generál zdôrazňuje, že účasť jednotky Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky na Sviatku božieho tela a následnej púti „išlo o vykonávanie vojenských pôct v rámci rozvíjania vojenských tradícií, ktoré sú osobitnou časťou NÁRODNÝCH TRADICIÍ, súvisiacich S KONKRÉTNOU CIRKVOU (tu sme sa posunuli v argumentácii o niečo ďalej – poznámka autora článku), a to s cieľom upevňovania duchovnej, morálnej, náboženskej a hodnotovej identity národa.“ Touto odpoveďou pán generál opätovne preukázal, že ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR nie je pre neho právne záväzné a podľa neho sa Slovenská republika predsa len viaže na konkrétne náboženstvo a cirkev.

Pán generál to potvrdzuje aj odpoveďou ku „komplexnému“ zoznamu náboženských akcií, ktorých sa zúčastňuje jednotka Čestnej stráže PSR. „Rozhodne sa nemôže stotožniť s nepravdami o údajnom zvýhodňovaní Rímskokatolíckej cirkvi, ide totiž o uplatňovanie Ústavou SR garantovaného základného ľudského práva a slobody … zahŕňajúca aj slobodu prejavu.“ Samozrejme v tejto súvislosti nezabudol upozorniť Dr. Kizeka aj na Základnú zmluvu medzi Svätou stolicou a SR. Potvrdzuje to aj odpoveďou na otázku, prečo v zaslanom zozname nie je ani jedna akcia organizovaná inou ako katolíckou cirkvou: „Rovnaké právne postavenie cirkví … právne ani fakticky neznamená, že sa podieľame na ich aktivitách v rovnakom počte pre každú … cirkev … nie je to možné z dôvodu rozdielnosti ich úkonov, ich počtu počas roka, duchovného významu, rozsahu, početnosti zastúpenia, resp. veriacich, ako aj z dôvodu rôznej miery významu udalosti z hľadiska udržiavania národných a vojenských tradícií.“ Avšak toto zdôvodnenie nevysvetľuje prečo sa jednotka Čestnej stráž PSR za posledných päť rokov nezúčastnila žiadnej akcie inej cirkvi ako len aktivít Katolíckej cirkvi! To naozaj vyvoláva pocit zvýhodňovania Rímskokatolíckej cirkvi!

Namiesto argumentov zosmiešňovanie a invektívy

V odpovedi na výšku nákladov účasti jednotky čestnej stráže pán generál opätovne opakoval, že „naviac išlo o plnenie úloh, v rámci ktorých si profesionálni vojaci precvičovali svoje zručnosti, čo je nevyhnutné aj pre plnenie ich primárnych úloh.“ Pripomeňme si, že podľa neho nejde o účasť na omši a následnej púti, ale o nácvik zručností! Bol to výcvik, aj keď v čase osobného voľna, nie prezentácia jednotky Čestnej stráže prezidenta! „JE teda absolútne NEODÔVODNENÉ, ABY BOLI NÁKLADY na plnenie takýchto úloh nejako osobitne VYČÍSLOVANÉ.“

O nevyhnutnosti vydať o nesprístupnení tejto informácie osobitné a zdôvodnené rozhodnutie nepadlo ani písmenko či slovo!!! Napriek tomu, že to vyžaduje zákon č. 211/2000 Z. z. O slobodnom prístupe k informáciám v § 18, ods. 2. To však pána generála nezaujíma! On rozhodol a viac nie je potrebné diskutovať. Jeho slovo platí. Zákon, nezákon.

Čo však nezabudol napísať je to, že obvinil Dr. Kizeka, že „vytrháva jednotlivú časť (jeho) odpovede z celkového kontextu, aby… vytvoril dojem, že mu informácia nebola poskytnutá.“ Súčasne si však neodpustil podotknúť, že vzhľadom na „zložitosť tejto špecifikácie (vyčíslenie nákladov – poznámka autora článku) by (ho) mohol niekto obviniť z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami, keďže verejnými prostriedkami sú aj platy zamestnancov, ktorí by náklady vyčíslovali…“ Z týchto slov už doslova kričí urazená samoľúbosť a výsmech.

Otázku vojenských pôct pri pešej púti jednotkou čestnej stráže v čele sprievodu s premenenou hostiou (bohom, resp. božím telom) vyriešil pán generál jednoducho len ako výklad reality Dr. Kizekom.

Na webe je naozaj všetko! Na oficiálnej stránke Ordinariátu Ozbrojených síl SR sme našli odpoveď na 4. otázku Dr. Kizeka – Od ktorého roku sa zúčastňuje jednotka Čestnej stráže PSR Slávnosti božieho tela a následnej púti (procesii)? Odpoveď, ktorú náčelníci Vojenskej kancelárie PSR, páni generáli Vladimír Šimko a Ladislav Dovhun odmietli poskytnúť, lebo ju údajne nevedia. Stačilo sa spýtať ich kolegu, prvého slovenského vojenského biskupa, ordinára Mons. Františka Rábeka, ktorý ich každoročne žiada o jej účasť na tejto slávnosti. Podľa článku na web stránke Ordinariátu sa prvý krát jednotka Čestnej stráže PSR zúčastnila Slávnosti božieho tela v roku 2012, čo potvrdzuje aj táto fotografia. Premenená hostia (božie telo, boh) je v monštrancii v červenom krúžku pod baldachýnom. Ozaj, ide teda o vojenské pocty bohu, alebo je to len subjektívny výklad reality? Zdroj: Ordinariát OSSR

V celej komunikácii s Vojenskou kanceláriou PSR i so samotným pánom generálom zvolil Dr. Kizek vecný a argumentačný prístup, podporený rozhodnutiami Ústavného i Najvyššieho súdu. Vždy sa vyjadroval vecne, bez osobných invektív a irónie. Dokonca po poslednej odpovedi pána generála Ing. Vladimíra Šimka sa pokúsil ešte raz vysvetliť podstatu jeho videnia problematiky a vyzval Vojenskú kanceláriu PSR k odstráneniu prieťahov, náprave doterajšieho konania a postúpeniu jeho odvolania k rukám nadriadeného orgánu kancelárie – prezidentke Slovenskej republiky.

V januári 2023 mu prišla odpoveď nového náčelníka Vojenskej kancelárie PSR brigádneho generála Ing. Ladislava Dovhuna, MA, ktorý pri svojej odpovedi zotrval v línii svojho predchodcu: „Vo svojom ostatnom podaní ste neuviedli žiadne nové argumenty, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu predmetných stanovísk tunajšej kancelárie. Preto na ich obsahu trvám … Vzhľadom na vyššie uvedené už na Vaše prípadné ďalšie identické podania, týkajúce sa danej právnej veci, NEBUDEM Z DÔVODU HOSPODÁRNOSTI ODPOVEDAŤ.“

Vzhľadom na absurdnosť tejto argumentácie Dr. Kizek iniciatívne poslal 27. januára 2023 celé podanie priamo aj na Kanceláriu prezidenta SR, kde ho zaevidovali pod číslom 2048/2023/KPSR. Do dnešného dňa Kancelária prezidenta mlčí. Napriek jeho urgenciám neprišla od nich doteraz žiadna odpoveď.

Slová záverom:

Záverom dávame priestor zhodnoteniu celej kauzy Dr. Kizekovi: Od začiatku som presvedčený, že ÚČASŤ jednotky Čestnej stráže PSR na cirkevnej akcii NEMÁ OPORU V platnom ZÁKONE. Ide o zákony, kde sa definuje činnosť a postavenie Čestnej stráže PSR, ako aj o samotnú Ústavu SR. Ústava SR v čl. 1. ods. 1 uvádza dve vety zásadného významu pre výklad a uplatnenie všetkých nasledujúcich noriem, ale aj celého právneho poriadku SR. Podľa druhej vety sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

VYLÚČENÍM IDEOLÓGIE A NÁBOŽENSTVA z prvkov, ktoré podľa Ústavy SR majú význam pre dianie v Slovenskej republike, SA VYJADRUJE HISTORICKÁ SKÚSENOSŤ z čl. 4. Ústavy Československej socialistickej republiky z roku 1960, ale aj staršia historická skúsenosť z §-u 58 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z 21. júla 1939.

Nevylúčenie ideológie má za následok vytváranie kastovej spoločnosti, popretie rovnosti v právach a povinnostiach a rad ďalších javov celkom neprijateľných v spoločnosti rešpektujúcej demokratické hodnoty.

Vylúčenie náboženstva je rovnako dôležité. Ako občania všetci ľudia spolu tvoria jedno spoločenstvo usporiadané do štátu. Ako veriaci sa ľudia navzájom delia podľa vierovyznaní a cirkví. Summa summarum, nevylúčenie náboženstva má rovnaký následok ako nevylúčenie ideológie.

Okrem citovaného ústavného rámca článku 1. ods. 1 Ústavy SR som sa už v samotnej žiadosti o poskytnutí informácií pokúsil taktne upozorniť na zásadu: „Conditio sine qua non“ (nevyhnutnú podmienku, predpoklad) v materiálnom právnom štáte, ktorou je dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi verejnej moci. Čiže ich ČINNOSŤ musí byť LEN V RÁMCI ZÁKONA. Som z tej generácie, ktorá bola vychovávaná k úcte k zákonom a spravodlivosti. Preto sa snažím javy a udalosti vnímať a hodnotiť cez prizmu platných zákonov a práva. Ale ako vidieť z doterajšej písomnej komunikácie s Vojenskou kanceláriou PSR, všetko čo doposiaľ v podnecovanom prípade bolo z jej strany učinené, je bez ohľadu na znenie zákona aj taklege artis (podľa zákona) a kto sa pokúša tvrdiť niečo iné, tak skĺzava na platformu voluntarizmu a osobnej svojvôle a nepochopenia reality.

Som úprimne presvedčený o tom, že v celom podnecovanom prípade máme čo do činenia aj s trestnoprávnou rovinou týchto skutočností. Keď neexistujú zákonné zmocnenia, ktoré by dávali popisovaným aktivitám legitimitu svojím zákonným zmocnením, tak zodpovedný riadiaci pracovník týmto svojím konaním naplnil všetky obsahové a pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu ZNEUŽITIE PRÁVOMOCI VEREJNÉHO ČINITEĽA, ktorého stupeň spoločenskej nebezpečnosti je umocnený tým, že vážne zasiahol do svetonázorovej neutrality Slovenskej republiky. Táto skutočnosť, by z princípu ex officio (z úradnej moci) nemala unikať pozornosti orgánov štátu, ktoré sú zo zákona povinné bdieť nad dodržiavaním a uplatňovaním zákonnosti a práva.

Veľmi ma mrzí, že namiesto vecnej diskusie, uvádzaní právnych argumentov, odborného rozboru nastolených právnych problémov som sa dočkal zo strany Vojenskej kancelárie PSR len osobných útokov, znevažovania mojej odbornosti, irónie a výsmechu. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky pre zmenu zase mlčí, úplne ignoruje moje podania. Neviem čo je horšie…“

Be the first to comment on "Ako za čias vojnovej Slovenskej republiky – 3."

Leave a comment

Your email address will not be published.


*