V súvislosti s pokračujúcou účasťou Čestnej stráže Prezidenta Slovenskej republiky na Rímskokatolíckej omši a následnej púti k sviatku božieho tela sa v októbri minulého roka obrátil náš priateľ JUDr. Stanislav Kizek v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám na Vojenskú kanceláriu Prezidenta Slovenskej republiky so žiadosťou o vysvetlenie tohto postupu a odpovede na ním v tejto súvislosti položených šiestich otázok. Odpoveď náčelníka Vojenskej kancelárie generála poručíka Ing. Vladimíra Šimka bola tak „bohorovná“, že nás požiadal, aby sme túto odpoveď zverejnili na našom webe.

Aké boli otázky?

Tejto problematike sme sa venovali už v roku 2017 v 4. časti seriálu Mýty a legendy o odluke,  ktorá bola osobitne venovaná ozbrojeným silám SR (armáde i polícii) a výmene kňazov za politrukov. Už vtedy nás Dr. Kizek upozorňoval, že je absurdné, aby sa jednotka Čestnej stráže Prezidenta Slovenskej republiky v historickej uniforme so zbraňou v ruke zúčastňovala omše k božiemu telu a svojou účasťou v čele sprievodu na púti spolu s kňazmi a premenenou hostiou (čiže božím telom) v monštrancii vzdávala čestné vojenské pocty bohu. Zdôrazňoval, že sa týmto konaním vážne prelamuje a ukážkovo porušuje druhá veta článku 1.1 našej ústavy.

O motivácii opakovať svoju žiadosť o vysvetlenie Vojenskej kancelárii PSR Dr. Stanislav Kizek hovorí: „Som len obyčajný ,človek milión‘, tak ako ktokoľvek z vás, mojich ľudských druhov. Za svojich sedem decénií ,žitia a bytia času‘ som zažil mnohé, pričom zo zažitého, ma niektoré javy, či udalosti nielen (ne)príjemne prekvapili, udivili, či priamo silne vyrušili. Jednou z tých posledných bolo, keď som sa dozvedel, že v júni minulého roka v Bratislave opakovane verejne ,celebrovala‘ Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky na omši a púti božieho tela. Ako vyštudovaného právnika, ma to silne vyrušilo a znepokojilo, že v akom štáte to žijem. Kládol som si otázku, čo je všetko za tým a snažil som sa tento rébus začať rozpletať v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“

V liste, ktorý Dr. Kizek poslal Vojenskej kancelárii PSR, žiadal odpovede na nasledovné otázky (uvádzame ich v stručnej forme, plné znenie otázok je uvedené v scane listu):

• Kto požiadal o účasť jednotky Čestnej stráže Prezidenta Slovenskej republiky na omši a púti božieho tela v Bratislave?
• Kto rozhodol o jej účasti?
• Ako je zdôvodnená jej účasť na omši a púti božieho tela a ako je možné, aby vzdávala vojenské pocty akémukoľvek bohu?
• Od ktorého roku sa táto jednotka zúčastňuje tejto akcie?
• Aké boli náklady na jej účasť na tejto akcii a z akej kapitoly rozpočtu sa táto účasť hradila?
• Na akých ďalších náboženských akciách a podujatiach sa jednotka Čestnej stráže Prezidenta Slovenskej republiky zúčastnila v ostatných piatich rokoch 2017-2022?

Aké boli odpovede?

Aj keď odpoveď Vojenskej kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky bola odoslaná Dr. Kizekovi v posledný deň zákonnej lehoty, je to v poriadku. V poriadku bol aj rozsah odpovede – až päť strán, čo zodpovedá rozsahu položených otázok. V poriadku bol aj podpis osoby, ktorá odpovedala na jeho list – generál poručík Ing. Vladimír Šimko, pretože jemu osobne bola adresovaná žiadosť Dr. Kizeka.

Čo však už nie je v poriadku je samotný obsah a tón odpovede pána generála. V podstate odpovedal len na prvú otázku, čiastočne na otázky číslo 2. a 6. a vôbec nezodpovedal otázky 3., 4. a 5.

Na prvú otázku odpovedala Vojenská kancelária konkrétne a vecne, keď Dr. Kizeka informovala, že o účasť jednotky Čestnej stráže požiadal listom ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. František Rábek. Scan žiadosti ordinára Rábeka v zmysle požiadavky Dr. Kizeka priložili k odpovedi. Potvrdzuje to, že sa opakuje situácia z roku 2017 (a iných rokov?), pretože aj vtedy o to požiadal pán ordinár.

Odpoveď na otázku číslo 2. však bola zodpovedaná len čiastočne. V odpovedi pán generál uvádza, že o tom rozhodol on osobne ústnym pokynom na porade kancelárie. Ale o nasadení jednotky v čase pracovného voľna, mimo objekt jednotky, o výstroji a výzbroji jednotky, o použití konkrétneho motorového vozidla a jeho vodičovi, o veliteľovi a trase presunu a pod. musí byť v prípade ozbrojených síl a zborov vydaný denný rozkaz (nielen ústny pokyn), o ktorom pán náčelník vojenskej kancelárie neinformoval. Len na základe tohto denného rozkazu je možné dať relevantnú odpoveď na otázky č. 3. až 5.

Účelové odôvodnenia a predstieraný súlad s právom

V odpovedi na otázku č. 3. sa otvorene odhaľuje „bohorovnosť“ prístupu pána generála k žiadosti Dr. Kizeka. Najprv sa odvolal na zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, kde sa v §-e 5., ods.2. písmeno b) uvádza: Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky: organizuje a vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom Slovenskej republiky. Súčasne sa odvolal na § 4 ods. 13 „Ozbrojené sily sa podieľajú na príprave obyvateľstva na obranu štátu, na rozvíjaní vojenských tradícií a na zabezpečení kultúrnych, vzdelávacích, športových a spoločenských podujatí k tomu organizovaných.“ Problém však spočíva v tom, že oslava Sviatku božieho tela NIE JE podujatím, ktoré vyžaduje vojenské pocty pre cudzích politikov či diplomatov, ani nič porovnateľné a ani sa neorganizuje kvôli príprave obyvateľov na obranu štátu, ani na rozvíjanie vojenských tradícií. Touto argumentáciou pán generál nevysvetlil na základe akého právneho titulu sa vykonávali vojenské pocty omši a púti božieho tela.

V ďalšej argumentácii sa náčelník vojenskej kancelárie opiera o Smernice Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 4. júla 2011 o národných a vojenských tradíciách ozbrojených síl Slovenskej republiky. Uvedená smernica je interným dokumentom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a nie právnym predpisom, teda nejde o prameň práva. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.5.2009 sp. zn. PL. ÚS 17/08 v tejto súvislosti uvádza: „Materiálny právny štát sa nezakladá́ na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý́ predstiera súlad právne významných skutočnosti s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.“

O akú vojenskú tradíciu, spomínanú v smernici, ide v prípade Sviatku božieho tela vojenská kancelária neuvádza a ani nie je známa. Údajnú existenciu akejsi vojenskej tradície vôbec vecne nevysvetlil.

Ťažká artiléria Preambulou ústavy

Ani citácia obsahu Preambuly Ústavy Slovenskej republiky v odpovedi vojenskej kancelárie nemôže byť vysvetlením pre konanie Čestnej stráže. Preambula stavia na hodnotách spojených s demokratickými a humanistickými princípmi. Dáva zreteľne najavo občiansky, t. j. laický charakter ústavy – teda sekulárny charakter Slovenskej republiky. Okrem toho podľa Uznesenia Ústavného súdu SR, spis. zn. I ÚS 30/1999, z 28. júna 1999: „Preambuly nie sú esenciálnou náležitosťou žiadneho normatívneho aktu a sú pre posudzovanie jeho normatívneho obsahu bez právneho významu.“

Sviatok božieho tela sa začal sláviť na základe rozhodnutia pápeža Urbana IV. v roku 1264, nemožno ho teda vnímať ako Cyrilo-Metodské dedičstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že Čestná stráž pri príležitosti štátneho sviatku Cyrila a Metoda – 5. júla – sa nezúčastňuje osláv tohto sviatku, napr. podujatí na Devíne, je „pestovanie tradícií“ pri Sviatku božieho tela neprimerané a nesvedčí to o tom, že by sa velenie Čestnej stráže riadilo Cyrilo-Metodským duchovným dedičstvom pri voľbe účasti jej príslušníkov na konkrétnych aktivitách.

Záver odpovede na otázku č. 3. podpísanej náčelníkom Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky generál poručíkom Ing. Vladimírom Šimkom, kde uvádza: „…najmä vzhľadom na vyššie citované ustanovenia všeobecne záväznej i internej právnej úpravy považujem účasť príslušníkov Čestnej stráže na slávnosti Božieho Tela 19. júna 2022 v Bratislave za právne zdôvodnenú. Išlo o vzdávanie vojenských pôct v rámci rozvíjania vojenských tradícií, ktoré sú osobitnou časťou národných tradícií, súvisiacich s konkrétnou cirkvou, a to s cieľom upevňovania duchovnej, morálnej, náboženskej a hodnotovej identity národa…“ je síce rozsiahly a osobitý, avšak právne neodôvodnený a nezdôvodniteľný.

Pán generál si asi neuvedomuje, že ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je právne záväzné a platí, že Slovenská republika sa neviaže na nijaké náboženstvo. I vzhľadom na to, že veľká časť ústavného vývoja Slovenskej republiky sa týkala laicizácie štátu, je téma vzťahu štátu a cirkvi zásadná a pre konanie Čestnej stráže treba nájsť presvedčivejší ústavný a zákonný základ. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.1.1998, sp. zn. II. ÚS 48/97, argumentuje: Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1. ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

Vraciame sa do čias vojnovej Slovenskej republiky?

Ako uvádza Ústava SR žiadna ideológia či náboženstvo v štáte nemôžu byť výlučné a štát sa s nimi nesmie zväzovať, ale musí rešpektovať ideologickú pluralitu. Nesmie sa viazať ani na náboženské vyznanie, ani na ateizmus, a to i keď je značná časť obyvateľstva ateistická alebo medzi veriacimi určitá cirkev početne prevažuje. Táto ideologická a náboženská neutralita sa musí vzťahovať na celý štát, na všetky orgány štátu aj územnej samosprávy. Štát ju musí na svojom území zabezpečiť. Je neprípustné, aby orgány štátu spájali svoje úkony s úkonmi náboženskými alebo protináboženskými alebo aby verejnoprávne oznamovacie prostriedky (príp. štátne oznamovacie prostriedky) preferovali určitú ideológiu alebo náboženské vyznanie alebo aby štát záväzne určoval, ako majú byť interpretované jeho dejiny a zasahoval tak ideologicky do slobody vedeckého bádania. (Cit. podľa: prof. JUDr. Václav Pavlíček, DrSc., dr. h. c., čast 1., Ústavní právo a státověda. II. díl., Linde Praha, a. s., Praha 1., 2008, s. 286.)

Podľa odpovede náčelníka vojenskej kancelárie sa zdá, že postavenie a činnosť Čestnej stráže je fakticky (nie legislatívne, resp. právne) na úrovni, akú mal tento orgán v období vojnovej Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945. (Viď. Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa I. /1914-1945/, editor doc. JUDr. Ing. Jan Gronský, CSc., Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, Praha 2005., s. 512., pozn. č. 37.)

Záver zdôvodnenia a odpovede Vojenskej kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky na otázku č. 3. sa odvoláva a preukazuje spojenie, resp. jednotu (duchovnú, morálnu, náboženskú a hodnotovú) medzi štátom a konkrétnou cirkvou. Z tohto hľadiska je toto zdôvodnenie identickým s charakterom vojnovej Slovenskej republiky: a) dominantné (panujúce postavenie) katolíckej cirkvi; b) teokracia (bohovláda); c) negovanie sekulárneho (svetského, laického) charakteru štátu. Toto konanie Čestnej stráže nadväzuje či rozvíja formy a metódy činnosti i tradície z vojnovej Slovenskej republiky. Koná tým (úmyselne alebo z neznalosti?) v rozpore a v zrejmom protirečení s Ústavou Slovenskej republiky, s ustanovením druhej vety jej článku 1.1.

Účasť Čestnej stráže na cirkevných podujatiach, procesiách atď. nielenže nemá právne zdôvodnenie, ale je aj FAKTICKY NEOBHÁJITEĽNÁ A tým v právnom štáte NEUDRŽATEĽNÁ!

 

Druhú časť odpovedí uvedieme v pokračovaní tohto článku.