Vo štvrtok, 26. júna 2025 sme zverejnili prvé dve eseje študentov stredných škôl z celoslovenskej Súťaže esejí Jána Horárika 2025, ktoré získali Čestné uznanie Spoločnosti Prometheus za kvalitu a výnimočný obsah svojich prác. 2. júla 2025 sme pokračovali prezentácii ďalších dvoch prác, ktoré získali tretie a druhé miesto. Dnes by sme vás, vážení a milí priatelia, radi zoznámili s poslednou, víťaznou, prácou celkovej víťazky Bianky Regešovej Jej odpoveď na otvorenú otázku Byť humanistom v dnešnom svete znamená… zaujala svojou originalitou, jasnou formuláciu stanoviska i farbistým obrazným jazykom. Sme presvedčení, že výpoveď Bianky vás inšpiruje a možno aj prekvapí. Prajeme vám pekné a príjemné čítanie i zmysluplné rozmýšľanie nad ním.

Predsedníčka poroty celoslovenskej Súťaže esejí Jána Horárika PaedDr. Jana Borguľová oznamuje výsledky súťaže. Na fotografii zľava: Lucia Tomová, Margaréta Krugová, Bianka Regešová a Karin Műllerová.

Bianka Regešová, Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave – 1. miesto

Byť humanistom je ako šepkať pieseň, ktorá sa už dávno prestala hrať – s nádejou, že ju niekto začuje. Je to uhlík v kope popola, ktorý stále bojuje o prežitie, dúfajúc, že ho niekto znovu rozdúcha. Neznamená to len pomáhať druhým, je to spôsob vnímania sveta založený na úcte, empatii a viere v ľudskosť. Je to voľba, ktorá si vyžaduje silu, pretože nie každý dokáže zniesť bolesť a nespravodlivosť sveta. V dnešnom svete, kde mnohí zabudli na tieto hodnoty, je byť humanistom výnimočné. Znamená to plávať proti prúdu, veriť, že v človeku stále pretrváva svetlo.

Ľudia často zabúdajú na rovnosť, či už medzi národmi, náboženstvami, alebo rasami. Často si všímame nedokonalosti, namiesto krásy. A aj keď sa naháňame za „dokonalosťou“, je to len výmysel, ktorý nás drží v behu za niečím, čo nikdy nepríde. Problémy so zaujatím voči iným rasám, náboženstvám a komunitám sú stále prítomné. V minulosti bol toho jasným príkladom holokaust. Život v strachu a odmietaní pre rozdiely v náboženstve, rase či pôvode nás všetkých varuje pred nebezpečenstvom fanatizmu. LGBT+ komunita je stále predmetom odmietania a neakceptovania. Byť humanistom znamená byť pripravený rozumieť a podporovať tých, ktorí sú spoločnosťou opustení. Sloboda, rovnosť a spravodlivosť sú hodnoty, ktoré by mali byť samozrejmosťou, ale pre mnohých sú stále len vzdialeným snom.

Empatia a ľudskosť sa neprejavujú len vtedy, keď nás niečo osobne zasiahne. Humanista cíti zodpovednosť aj za tých, ktorých nikdy nestretol. Nerovnosť a nespravodlivosť nie sú len problémom krajín tretieho sveta, ale aj v rámci Európskej únie. Hoci zvonku sa zdá, že členské štáty tvoria jednotný celok, vnútri sú výrazné rozdiely.

Byť humanistom dnes znamená nielen hovoriť o rovnosti, ale konať v jej mene. Humanizmus nie je len teória, ale každodenná prax. Je to odvaha postaviť sa za tých, ktorých nepoznáme, pretože vieme, že v každom človeku je kúsok nás samých. Dnešný svet je preplnený informáciami a technológiami, ale humanizmus pripomína, že nie všetko, čo je efektívne, je správne. Skutočná sila sa často skrýva v tichých gestách, ktoré neodsudzujú, ale podporujú.

Pre mňa humanizmus je cit, ktorý sa nedá prikázať. Je to postoj, ktorý si zvolíme, pretože chceme veriť, že svet môže byť lepší. Je to dôvera v ľudí, aj keď nás sklamali, a viera, že aj keď to bolí, je to tá najľudskejšia vec, ktorú môžeme urobiť.

Víťaznú esej Bianky Regešovej dopĺňame meme obrázkom s citátom amerického spisovateľa a satirika Kurta Vonneguta. Zdroj: www.sekularne-nebo.sk