Ilustračný obrázok v záhlaví: Photo by BrianK from PxHere
Holandsko už nie je náboženskou krajinou. Ateisti a agnostici dnes tvoria väčšinu populácie. Náboženské skupiny sú dnes v Holandsku menšinami. Hľadanie zmyslu a sebarealizácie je dnes pre väčšinu ľudí individuálnou záležitosťou. Tento sociálny vývoj má dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre vzťahy medzi rôznymi skupinami a pre celú spoločnosť. Vyplýva to zo štúdie Buiten kerk en moskee (Mimo kostola a mešity), ktorú vypracoval holandský Úrad pre sociálne a kultúrne plánovanie (SCP – Sociaal en Cultureel Planbureau*) Tlačovú správu o tejto štúdii uverejnenú na stránke SCP tu uverejňujeme v preklade .
V Holandsku sa po prvýkrát uskutočnil výskum veľkej skupiny Holanďanov, ktorí nie sú nábožensky založení, a ich spôsobu, ako sa vyrovnávajú so zmyslom svojho života. Vo väčšine štúdií sa netradiční veriaci objavujú ako akási zvyšková kategória: nie sú členmi cirkvi alebo mešity, nie sú veriaci v tradičnom zmysle – ale čo sú potom? Patria sem Holanďania, ktorí sa výslovne považujú za neveriacich (agnostici, ateisti), a skupina, ktorá sa orientuje na svet súčasnej spirituality (súčasní duchovní). Pomocou výskumného nástroja, ktorý je v Holandsku nový, SCP skúmalo životnú filozofiu a zmysel tejto skupiny. Veriaci a súčasní spiritualisti uvádzajú, že prežívajú viac zmysluplnosti ako neveriaci. Charakteristickým znakom spirituálov je holistický pohľad na svet a získavanie mystických zážitkov, často prostredníctvom silného spojenia s prírodou.
Individualizácia a zmysel
Ateisti a agnostici často uvádzajú, že ich zmysel života až tak nezaujíma. To neznamená, že sú menej šťastní – zmysel pre nich hrá menej dôležitú úlohu. Namiesto hľadania zmyslu života hľadajú jednotliví neveriaci ľudia zmysel vo svojom vlastnom živote. Rozvoj seba samého, starostlivosť o druhých, intenzívne zážitky a pocit, že sú súčasťou väčšieho celku, sú spôsoby, ktorými dávajú svojmu životu zmysel. Keďže počet veriacich sa zmenšuje, náboženstvo už nedáva zmysel (zmysel života). Jednotlivci ho musia hľadať sami (zmysel v živote). To môže viesť k väčšej psychickej záťaži a možnému nárastu problémov s tým spojených, ako je napríklad vyhorenie.
Nové vzťahy
V Holandsku sú dnes najdôležitejšími baštami tradičnej náboženskej viery ortodoxný reformovaný biblický pás, viaceré komunity kresťanských prisťahovalcov a holandskí moslimovia. Náboženstvo a náboženské komunity čoraz viac strácajú pozíciu vplyvných sociálnych aktérov. Tento terén nie je vyplnený súčasnými formami spirituality: zdá sa, že úroveň spirituality skôr klesá, než aby sa zvyšovala. Sekularizácia mala pozitívne dôsledky, napríklad pre osobnú slobodu a pohľad spoločnosti na sexuálnu rozmanitosť. Zároveň môže dôjsť k väčšiemu nedorozumeniu medzi veriacimi (kresťanmi, moslimami a inými) a neveriacimi.
Vzájomné porozumenie a prijatie
SCP odporúča tvorcom politík, aby sa zamerali na vzájomné porozumenie a prijatie a podporovali spoločnosť, na ktorej sa môže každý plne podieľať. Preto je dôležité, aby vláda, školy, ale aj zamestnávatelia prijali opatrenia proti diskriminácii alebo nebezpečnej sociálnej klíme. Školy môžu byť aj miestom, kde sa stretávajú ľudia a kde sa žiaci učia zaobchádzať s názormi a hodnotami, ktoré sa líšia od ich vlastných.
Uverejnené 24. 3. 2022 na: stránke SCP
Preklad a poznámka označená hviezdičkou Spoločnosť Prometheus
* Holandský Úrad pre sociálne a kultúrne plánovanie (SCP), vytvorený v roku 1973, monitoruje, vysvetľuje a skúma, ako sa obyvateľom Holandska darí v sociálnej a kultúrnej oblasti. To zahŕňa sledovanie životnej situácie a kvality života, hodnotenie vládnej politiky v relevantných oblastiach a skúmanie budúcej politiky.
Škoda,že tieto myšlienky nenachádzajú príležitosť na trvalú popularizáciu v RTVS, ale náboženstvo sa tlačí vrchom spodom. Ľudia sa asi boja neveriť?
Ak to národ nepochopí a nezohľadní vo volebných preferenciách bude to bezperspektívne. V kostoloch môže každý sedieť aj na nočné smeny alebo urobiť procesie okolo Slovenska, ale čo to pomôže pre denný život?? Aj boh Jupiter by s tým súhlasil, teda na všetko treba aj pohľad o stupienok vyššie.Ak nie, tak akú útechu dostanú vojnoví invalidi bez rúk, nôh, bez očí? Nikto si ich nevšimne, zostanú opustení s večnou otázkou prečo ja? Máme klasickú hru kňaza Jozefa Hollého Kubo. Anička hovorí;”..a za takého by ste ma dali mamko…” Žiadna citlivejšia formulácia k nešťastnému človeku, ktorý nie je “jóóoj švátny.” Neverím, že sa to zmenilo. Aj v mene budúcich nešťastných ľudí z toho hnusného konfliktu si také otázky treba dať. Zostanú pripútaní na lôžku a dalo sa tomu predísť hľadaním príčiny konfliktu na Ukrajine, kde sú kostoly po stáročia.Prečo ich pánboh neusmernil zjavenou pravdou? Keď u nás písali ešte ďaleko pred konfliktom, že to treba federalizovať v mene mieru dostali lrn úsmev a nezáujem. V chicago Tribune som videl ponuku veľkonočných vajíčoch v ukrajinskom zdobení, ale nič viac. Ani slovo, žiadne otázky ako ďalej.
Uplynulo 200 rokov od smrti básnika a prozaika Percy Bysshe ShelleyPercy (1792 – 1822) odpútaný Prométeus, ktorý skončil akademickú kariéru v Oxforde pre knihu o potrebe ateizmu. Percy a jeho polužiak Thomas Jefferson Hoggo uviazli v tom, čomu dnes hovoríme existenciálny čas pre jedinú vetu a možno jediné slovo po milisekundovom citovom vzplanutí Thomasa k jeho manželke. Oheň spálil jeden z mostov medzi nimi a aj dnes po 200 rokoch od zahmlenej smrti Percyho na mori môže vzniknúť otázka a aj povzbudenie o zmysle malých činov, zdanlivo bezvýznamných, ale inšpirovaných humanizmom a túžbou po oslobodení človeka od strachu.