Lloyd a Mary Morainoví

1. Sú humanisti agnostici?

Niektorí sa hlásia k agnostikom, iní dávajú prednosť označeniu ako neteisti, resp. ateisti. No nie všetkých agnostikov a neteistov uznávame za humanistov. Humanisti nemajú to, čo J.H. Leuba nazýva „boh, ku ktorému sa možno pomodliť s očakávaním, že odpovie; táto odpoveď musí byť viac ako subjektívny psychologický účinok modlitby.“ Humanisti nenachádzajú vo vesmíre nijakú nieľudskú osobnosť či bytosť, ktorá by sa zaujímala o dobro ľudskej rasy.

Uznávajú, že pod pojmom boha možno chápať všeličo. Pre niektorých je to príroda, pre iných láska, dobrotivosť alebo veľký zámer, t.j. plán, podľa ktorého sa riadi univerzum. Humanista nemusí odmietať veľmi neosobnú ideu boha, ale na vyjadrenie vzťahu k prírode má aj pochopiteľnejšie výrazy.

Agnosticizmus či ateizmus sú len malá časť humanistovej filozofie. Možno byť agnostikom či ateistom a viesť dobrý život, no agnostici aj ateisti sa už ukázali byť aj ukrutní, zlí a bezcitní k svojim blížnym. Mnohí odmietajú nálepku ateizmu či agnosticizmu, lebo humanizmus pre nich znamená oveľa viac. Čomu neveria, tomu neprikladajú veľkú váhu; humanistami ich robí to, čomu veria a ako svoju vieru prejavujú.

2. Ako sa humanisti stavajú k posvätným Písmam?

Niektorí nachádzajú záľubu v spisoch budhizmu, konfucianizmu, islamu, kresťanstva a iných náboženstiev. Študujú bibliu aj iné náboženské texty a inšpiruje ich historický vývoj v Prednej Ázii od viery v kmeňových bôžikov k svetovému božstvu bez toho, že by kresťanskú bibliu, židovský talmud alebo moslimský korán považovali za autority vo veciach viery a mravov. Mnohé historky, pripisované Budhovi, Lao-C’mu, Mohamedovi, Konfúciovi alebo Ježišovi sú svojím duchom a účelom humanistické. Nezáleží na tom, či sú pravdivé, ak niekomu poslúžia za oporu v živote.

3. Prečo rešpektujú humanisti Ježiša, Budhu a Mohameda?

Väčšinou považujú Ježiša za veľkého etického vodcu, ktorý k dielu predošlých židovských prorokov pridal dôraz na význam lásky, dobrotivosti a odpustenia v ľudskom živote. Humanisti mu nepripisujú božstvo, ani Budhovi, ani inému náboženskému vodcovi; v ich živote a učení sa však iste dá nájsť inšpirácia, pokiaľ ide o ľudské vzťahy a bežnú prax sociálnych cností.

4. Čo je humanistom základ morálky?

Štúdium ľudských bytostí a hodnotenie ich činov podľa dôsledkov. Humanisti spravidla uznávajú etické kódy tradičných náboženstiev, ale upozorňujú na veľké rozdiely v chápaní morálky v rozličných kultúrach. Niektoré veľké náboženstvá sa zaujímajú v prvom rade o usporiadanie vzťahu človeka k bohu a o splnenie mystických plánov. Humanista má za cieľ dobrý ľudský život tu a teraz; priateľské vzťahy k rodine a okoliu; odstraňovanie chudoby, vojen, chorôb, nadvlády mužov, predsudkov; pomoc mladým.

5. Čo si myslia humanisti o duši?

Učíme sa stále viac a viac o vzťahu medzi telom a vedomím, intelektom a zmyslami, génmi a DNK, o dedičnosti a o vplyve okolia najmä v ranej mladosti. Zisťujeme, aký úžasne citlivý, zložitý a výkonný orgán je ľudský nervový systém. Naše dobré myšlienky a pocity už netreba vysvetľovať ako dôsledok „vnútorného svetla“. Niet ani potreby ani dôkazu, že by existovala nemateriálna duša alebo nejaký duch. No mnohí humanisti radi používajú výraz duša ako poetickú metaforu; aj vnútorné pocity sa často označujú ako duchovné.

6. Čo si myslia humanisti o nesmrteľnosti?

Nesmrteľnosť predpokladá existenciu duše; duše, ktorá by sa dala oddeliť od tela. Nepoznáme žiadneho humanistu, ktorý by veril na dualizmus duše a tela. Vzdávajúc sa myšlienky, že existuje život po smrti, vzdávajú sa humanisti aj často utešujúcej nádeje, že trpiacich a ponižovaných čaká náprava a dobrý život na onom svete. Humanisti sú presvedčení, že tak svoj život ako aj život svojich blížnych musí každý zlepšovať už na tomto svete.

7. Boli Spojené štáty americké založené ako kresťanský štát na viere v Boha?

Nie. Thomas Paine, Thomas Jefferson, George Washington a Benjamin Franklin boli všetci voľnomyšlienkari alebo deisti, čo vtedy znamenalo ľudí skoro bez viery. Je isté, že títo zakladajúci otcovia nijako nechceli spájať vládu nového štátu s nijakou náboženskou koncepciou. V Konštitučnom zhromaždení sa po diskusii odhlasovalo, že výraz „boh“ sa v Ústave nemá vyskytovať. George Washington neskôr ako prezident podpísal v mene Spojených štátov takéto vyhlásenie: „Vláda Spojených štátov sa v nijakom zmysle nezakladá na kresťanskom náboženstve.“ Až v roku 1954, na vrchole studenej vojny, pridal Kongres do prísahy vernosti slová „…na Boha“.

8. Chodia humanisti (v USA) do kostola?

Niektorí. Kde sú liberálne náboženské skupiny, je pravdepodobné, že majú za členov pár humanistov; to bývajú protestantské, židovské, kvakerské alebo budhistické spoločnosti, nikdy katolícke. Schôdzky prevažne humanistických skupín sa nepovažujú za náboženské obrady.

Rodiny s rastúcimi deťmi majú často záujem o nedeľné školy, kde by sa deťom bez dogmatizmu vysvetľovali etické hodnoty, vštepovala sociálna zodpovednosť a učilo hľadanie vlastných odpovedí a vlastnej voľby. Takéto humanisticky orientované nedeľné školy existujú, ale je ich málo. Existujú neteistické domovy pre deti, ako aj neteistické aktivity pre mládež a taká tlač.

9. Odmietajú humanisti ceremónie a rituály?

Nie. Rituály a symbolizmus pomáhajú niektorým ľuďom hlbšie preciťovať filozofiu, osobné presvedčenie a určité udalosti. Filozofiu a vieru im robia živšou; prinášajú emocionálne a estetické zážitky, ktoré si humanisti vysoko cenia. Upúšťajú však od rituálov a symbolov, lebo vedia, ako často tieto stratili v minulosti svoj pôvodný význam. Vyhýbajú takým symbolom a rituálom, ktoré boli v minulosti zneužité alebo sa v súčasnosti zneužívajú. Primnoho vojenských konfliktov sa spájalo a spája s náboženskými symbolmi. Nie je dobre, ak symboly strácajú svoj pôvodný význam ako vyjadrenie práce, rastu, lásky, dostatku, rodiny, smrti, života, plodnosti a úcty v jednote prírody.

10. Je humanizmus myšlienkovo chudobnejší ako náboženstvá?

Nie. Hoci nemá skalopevné fixné zjavenia nadprirodzených náboženstiev, má veľmi početné iné zdroje inšpirácie, napr. naturalistickú živú poéziu a literatúru, vyjadrujúcu lásku a nádej a pestujúcu krásu, pravdu a oslavu života. Humanizmus pomáha ľuďom rozvíjať sebavedomie a zdolávať problémy každodenného života.

11. Hlásajú humanisti absolútne istoty?

Nikdy. Odmietajú všetky dogmy. M.H. Bissell to formuloval takto: „Tragédiu ľudstva opisujú nie tí, čo hľadajú konečnú odpoveď, ale tí, čo ju už našli.“ Nikto ešte nevytýkal bratovi, že pochyboval o tom, čomu sám neveril. Ten Kolumbus, ktorý vedel, čo je za obzorom, sa nevydal hľadať nové svety. Neplodné bitky siekt už dlho opakujú svoju trpkú a krvavú pravdu. Tisíc storočí strachu a neblahých predtúch, kňazov, modlitieb a prenasledovaní, prinieslo len nevyspytateľné hviezdy a nemé hory: bohovia neprehovorili. Sami musíme budovať dobrú spoločnosť, o ktorej snívame.“

12. Môže humanistická viera uspokojovať?

Iste. Cíti to stále viac ľudí, ktorí žijú v úzkom vzťahu k prírode a svojim blížnym. Uspokojenie dáva harmonická spolupráca s inými na spoločnom dobre, a to bez rozdielu filozofických názorov, ale na podklade stále rastúcich poznatkov o vesmíre a jeho obyvateľoch, ktoré humanista dychtivo očakáva a s radosťou prijíma. Naproti tomu pre vierouku znamená nový objav často nasilu vynútený ústup z pozícií, hájených počas storočí.

13. Veria humanisti, že naturalistická alternatíva zjednotí ľudstvo?

Áno. Etické kódy veľkých náboženstiev majú veľa podobného, ale podobnosť vždy raz končí. Humanizmus je úplne bez rozdeľujúcich doktrín o neznámom, bez rituálov, ceremónií a liturgií, ktoré tak často znepriateľujú ľudí. Nepozná zatratenie, očistec, nebo, peklo, mystické ríše. Zaujíma ho len harmónia života na tejto našej zemi. Humanistov spája ich oddanosť duchu vedy a prijatie rozdielov medzi jednotlivcami.

Albert Einstein raz povedal: „Čudná je naša situácia tu na zemi. Prídeme každý na krátku návštevu, ani nevediac prečo, iba niekedy tušiac božský cieľ. Každý deň však spoznávame jedno: že sme tu pre dobro druhých – predovšetkým tých, od ktorých úsmevu a dobra závisí naše šťastie, ale potom aj tých nesčíselných neznámych, s ktorými nás spája len sympatia. Veľa razy za deň si uvedomujem, za čo všetko ďakujem práci mojich blížnych, živých aj mŕtvych; že sa musím snažiť vrátiť toľko, ako som dostal.“ (Živá filozofia, 1933).

15. Majú humanisti etiku bez boha?

Majú. Neočakávajú, že nečestnosť, zlé zaobchádzanie alebo ukrutnosť voči druhým budú odpustené v posmrtnom živote alebo v nebeskej existencii. Záleží len na tom, čo robíme tu a teraz. V záujme o druhých je naša spása. Paul Kurtz to formuloval takto:

„Etické koncepcie budúcnosti musia byť vo svojom rozsahu planetárne. Musíme prekročiť hranice blízkych oddaností a farských postojov minulosti a uznať, že základné ľudské práva sú rozsahom univerzálne, pretože každý človek je časťou celej ľudskej spoločnosti.“ (Paul Kurtz: Zakázané ovocie. Etika humanizmu. Preložil R. Škoda. Vydavateľstvo Rastislav Škoda, Bratislava 1998).

Prameň: Lloyd et Mary Morain, Atheism as the Next Step (Humanizmus ako najbližší krok), Humanist Press, Amherst, N.Y. 1998.

Preložil Rastislav Škoda