Rastislav Škoda

Vo svetovej tlači sa už vyše roka opakovane preberá strašný prípad brazílskeho deväťročného dievčaťa, ktoré už od veku šesť rokov opakovane znásilňoval jeho nevlastný 23-ročný otec, čo viedlo k tehotenstvu s dvojčatami.

Prerušenie tehotenstva vyvolalo búrlivú kontroverziu, keď hierarchia brazílskej katolíckej cirkvi na čele s miestnym biskupom José Cardoso Sobrinhom potrat odsúdila, odvolávajúc sa jednak na „absolútny zákaz zabitia nevinného života“, jednak na konštatovanie určitých lekárov, že život dievčaťa nebol ohrozený. (LifeSiteNews.com, 17.03.09). Napríklad Dr. Byrne (neonatológ z univerzity Toledo v Ohio, USA) citoval prípad Liny Mediny, peruánskeho dievčaťa z dedinky Ticrapo v Andách, ktorej sa vo veku 5 rokov, sedem mesiacov a 21 dní v máji 1939 cisárskym rezom narodil zdravý chlapček.

Biskup José Cardoso Sobrinho vyriekol exkomunikáciu všetkých, čo sa potratu zúčastnili, teda rodičov dievčaťa, lekárov a nemocničného personálu. Nemusela byť ani vyrieknutá, keďže po uskutočnení potratu je automatická, čo sa v katechizme nazýva latae sentenciae.

V Afrike sú problémom kondómy, v latinskej Amerike potrat recifského dievčaťa. Kondómy vyvolávajú napätie medzi cirkvami, ktoré ich zakazujú, alebo pred nimi aspoň varujú, a štátmi, organizáciami až OSN, ktoré ich propagujú, resp. až zdarma rozdeľujú. Potrat vyvolal spor medzi najvyššou hierarchiou katolíckej cirkvi. Najprv vyšiel vo vatikánskych novinách Osservatore Romano článok Salvatora Fisichellu, prezidenta Pápežskej akadémie pre život (PAV), kritizujúci činy a slová biskupa Sobrinhu a zastávajúci lekárov, ktorí vykonali potrat. Samozrejme s ním mnohí vatikánski teológovia a politici nesúhlasili.

Poprední obrancovia života Fisichellu vyzývali, aby svoj článok skorigoval, alebo úplne stiahol. V tomto zmysle mu napísalo list 27 zo 46 členov PAV, no on ich protest písomne odmietol, a tak sa v máji 2009 obrátili na kardinála Williama Levadu, aby zaujal k tejto otázke stanovisko ako prefekt Kongregácie pre doktrínu viery. Nedostali odpoveď, pretože kauza bola postúpená štátnemu tajomníkovi kardinálovi Tarcisio Bertonemu, na ktorého popud Fisichella svoj článok napísal. Dvaja členovia PAV sa obrátili listom priamo na pápeža.

Benedikt XVI. diskutoval o prípade s kardinálom Bretonem 9. júna 2009 a 11. júla 2009 vyšlo v Osservatore Romano podrobné „vysvetlenie“ („Clarification“), ktorého text presahuje rámec tohto článku, ale nájdete ho na strane chiesa.espresso.repubblica.it. Jasnými slovami zdôrazňuje absolútne odmietnutie potratu Cirkvou:

V súvislosti s nechutnou aférou „brazílskeho dievčaťa“ dostáva Svätá stolica početné listy, vyjadrujúce zmätok po článku arcibiskupa Fisichellu. Kongregácia pre doktrínu viery v tejto súvislosti opakuje, že stanovisko cirkvi v otázke potratu sa nezmenilo a nemôže sa zmeniť. Je zhrnuté v Katechizme katolíckej cirkvi v odsekoch 2270 – 2273 (vetami, s ktorými mi je ťažko súhlasiť):

Ľudský život musí byť rešpektovaný a chránený od počatia. Už v prvom storočí bol zámerný potrat mravnou špatnosťou, hanebným zločinom. (To sa povedalo na 2. vatikánskom koncile v roku 1965; na akom základe?)

Spolupráca na potrate sa trestá exkomunikáciou bez rozhodnutia predstaveného. To znamená, že v dôsledku nenapraviteľnej škody obeti, rodičom a spoločnosti „postihuje trestom už vo chvíli spáchania zločinu“. Cirkev v tomto ohľade nemieni uvažovať o milosrdenstve.

Pápež Ján Pavol II. potvrdil toto učenie v encyklike „Evangelium Vitae“ svojou autoritou „Najvyššieho Pastiera“ cirkvi: „Na základe autority, ktorú dal Kristus Petrovi a jeho nástupcom a v spolupráci s biskupmi (celého sveta, ktorí však jednohlasne súhlasia s touto doktrínou) vyhlasujem, že priamy potrat, chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, je vždy ťažkým hriechom, pretože úmyselne zabíja nevinnú ľudskú bytosť. Táto doktrína sa zakladá na prírodnom zákone a napísanom slove božom; prenáša ju cirkevná tradícia a učí magistérium. Nijaké okolnosti, ciele alebo zákony nemôžu povoliť čin, ktorý je svojou povahou zakázaný, pretože sa prieči božiemu zákonu, vpísanému do každého ľudského srdca, spoznateľnému prostým rozumom a hlásanému cirkvou. (O každom jednom z týchto tvrdení odborníci zapochybovali a jednoduchí veriaci majú pre ne málo porozumenia a záujmu.)

Jedným z najostrejších kritikov arcibiskupa Rina Fisichellu bol Msgr. Michel Schooyans, emeritný profesor teológie a filozofie na Katolíckej univerzite v belgickom Leuvene a stály člen PAV. Vo svojom najnovšom článku „The Pitfalls of Compassion“ (Osídla súcitu) tvrdí, že katolícka cirkev trpí jedným z najnebezpečnejších filozofických omylov súčasnosti, a síce falošným súcitom.

Zo správy o tomto článku na strane Kath.net / LifeSiteNews.com, ktorý uverejnila organizácia Magnificat Slovakia o. z., preberáme niektoré odseky (čiastočne upravené). Msgr. Schooyans píše:

Falošné chápanie súcitu vytvorilo klímu, v ktorej sa usmrcovanie detí potratom a popôrodné usmrcovanie detí nemá, resp. až nesmie odsudzovať. Z rovnakého dôvodu sme sa vzdali aj obhajovania tradičnej definície heterosexuálneho manželstva, kritizovania šírenia AIDS prostredníctvom doktríny „Safe Sex“ (bezpečného sexu) a akceptovali sme oživenie smrtiacich eugenických (najmä nacistických) metód počiatku 20. storočia.

Falošný súcit vedie k heréze a rozkolu v Cirkvi, pretože veriacich orientuje v podstatnej otázke k odklonu od náuky Cirkvi: od povinnosti rešpektovať nevinný život. To je súčasť tyranie relativizmu, proti ktorej bojuje pápež Benedikt XVI.

V súlade s propagáciou potratového priemyslu médiá neustále apelujú na falošný súcit. Potrat sa prezentuje ako potrebné a prospešné opatrenie pre matku a niekedy dokonca aj pre dieťa. Ak sa u dieťaťa pred narodením zistí akékoľvek telesné postihnutie, okamžite sa neprávom tvrdí, že ak sa narodí, má pred sebou život nehodný žitia. Z falošne chápaného súcitu sa potom matke radí ísť na potrat. A tak v konečnom dôsledku sa dieťa zabíja zo súcitu. Údajne je to jednak v záujme rodičov, ktorí nechcú mať dieťa, ktoré by sa im neskôr stalo bremenom, jednak v záujme spoločnosti, ktorú neslobodno zaťažovať nechceným postihnutým dieťaťom bez rodičov, starostlivosť o ktoré bude veľmi nákladná a nezmyselná.

Prof. Schooyans sa okrem početných iných autorov zaoberá článkom arcibiskupa Rina Fisichellu, ktorý kritizoval slová, vyslovené brazílskym biskupom José Cardosa Sobrinhom, keď tento varoval skupinu lekárov pred automatickou exkomunikáciou, ak potratom usmrtia dvojičky deväťročnej matky. Fisichella bránil lekárov, ktorí vykonali potrat a napísal: „Lekári na intenzívnych staniciach musia denne robiť ťažké rozhodnutia o matke a dieťati a na ich základe uskutočňovať najvhodnejšie zákroky; pritom sú so svojím svedomím sami.“

Za týmto ospravedlnením sa skrýva falošné chápanie súcitu, ktoré sa teraz rozširuje na potratových lekárov, kritizoval takéto úvahy prof. Schooyans a pokračoval:

Namiesto vyjadrovania súcitu s mladými nevinnými obeťami potratu priznáva Fisichella súcit k lekárom, ktorí svojim obetiam privodili niečo strašné.

20. novembra 2009 oznámil Patrick Kennedy, syn senátora Edwarda Kennedyho a člen snemovne reprezentantov za Demokratickú stranu, že ho biskup mesta Providence, Thomas J. Tobin, požiadal, aby sa zdržal ísť počas omše na prijímanie a vyzval kňazov svojej diecézy, aby Kennedymu prípadné prijímanie odmietli. Treba povedať, že krátko pred týmto zákazom vyslovil kongresman Kennedy verejne svoj nesúhlas s učením katolíckej cirkvi o „úcte pred ľudským životom“, t. j. s jej postojom k plánovanému rodičovstvu, potratom, kondómom, AIDS atď.

V tom istom čase v Španielsku madridský pomocný biskup a sekretár Španielskej biskupskej konferencie, jezuita Juan Antonio Martínez Camino, vydal upozornenie, že pokrstení katolícki poslanci sa hlasovaním za zákony v prospech potratov uvádzajú do stavu smrteľného hriechu a stávajú sa verejnými hriešnikmi, čo má za následok automatickú exkomunikáciu latae sentenciae a nepripustenie k „stolu Pána“. Krátko potom valná hromada Biskupskej konferencie túto hrozbu svojho sekretára v súvislosti s liberalizáciou potratového zákonodarstva potvrdila. Zatiaľ som o prípade španielskeho Kennedyho, ktorému kňaz odmietol dať prijímanie, nepočul.

Hoci Fisichella do dnešného dňa odmieta zmeniť či stiahnuť čo len jedno slovo svojho článku, je naďalej prezidentom Pápežskej akadémie pre život. Opakovane sa konajú jej zasadnutia za zatvorenými dverami a vzhľadom na tento incident sa už vyskytli špekulácie o jej budúcnosti.

Na záver článku sa prof. Schooyans zamýšľa nad možnými dôsledkami pre tých duchovných, ktorí sú v otázke potratu zhovievaví. Cirkevné právo zakazuje podávať sväté prijímanie laikom, ktorí súhlasia s potratom, nech je to aj z dôvodu súcitu. Vynára sa nevyhnutná otázka, či možno suspendovať duchovných, ktorí verejne vyjadrujú svoj súcit s potratovými lekármi.