Rastislav Škoda
V posledných mesiacoch vzbudili svetovú pozornosť katolíkov aj prizerajúcich sa iných kresťanov a veriacich i neveriacich listy matky Terezy jej predstaveným a spovedníkom počas posledných 66 rokov jej života, vydané ako kniha Mother Tereza: Come Be My Light (Matka Tereza: Príď, buď mojím svetlom), z ktorých vyplýva, že Tereza vlastne celý život prežívala hlbokú krízu viery, siahajúcu až do opakovaných pochybností o existencii Boha. Uverejňujeme jednu z esejí chýrneho amerického religiózneho novinára k tejto téme, rozoberajúcu niektoré komentáre teológov aj laikov a pridávame niekoľko poznámok.
Je zarážajúce, že Príď, buď mojím svetlom (Come Be My Light) nie sú slová matky Terezy adresované Ježišovi, ako by si na prvý pohľad myslel bežný skromný veriaci, ale naopak, Ježišove slová k Tereze na ceste do Darjeelingu. Nie je to namyslenosť, myslieť si, že Boh môže odo mňa potrebovať niečo také ako svetlo?
Prednedávnom sa k „mlčaniu Boha“ voči svojej vernej služobníčke matke Tereze vyjadril aj pápež Benedikt XVI., a to pri stretnutí s mladými ľuďmi v talianskom pútnickom mieste Loreto. Pár slovami sa poklonil pred jej smutným osudom akoby Bohom zabudnutej až odhodenej svätice kalkatských slumov a potom hovoril o opaku: o poznateľnosti Boha v stopách jeho činnosti v kráse stvorenia, v slávnostnej liturgii, v duchovnej hudbe Bacha, Händela a Mozarta, v estetike latinskej omše atď. Nemecký komentátor Jan Ross v tom vidí dokonalú úplnosť katolicizmu, akoby deň a noc jednej a tej istej viery. Potvrdenie jeho názoru prichádza z Vatikánu: Zverejnenie listov matky Terezy, svedčiacich o hlbokej kríze viery, ktorú prežívala počas vyše štyroch desaťročí svojho života, neovplyvní jej vyhlásenie za svätú, k čomu môže dôjsť možno ešte tohto roku.
Mons. Robert Sarno, poverený jej prípadom v Kongregácii pre kauzy svätých, vyhlasuje: „Matka Tereza je už blahoslavená a na jej kanonizáciu stačí jeden overený zázrak. To, že zapochybovala o Bohu, nie je prekvapením. Prekvapením by bolo, keby nebola zapochybovala. Treba si uvedomiť, že cirkev predsa nekanonizuje Boha. Bola ľudskou bytosťou, nijakým batmanom alebo supermanom. Mnohí pochybovali.“ Dá sa tak jednoducho porovnávať minútové jednovetové zapochybovanie sv. Tomáša so štyridsiatimi rokmi úvah a hĺbania?
Náš názor na problém je iný. Ak je niekto, ako bola matka Tereza, denne konfrontovaný s ľudským utrpením v miliónových indických slumoch, raz automaticky položí otázku, ako to môže milujúci Boh dopustiť. Kto skutočne prežíva lásku k blížnemu, raz sa začne zaoberať Bohom a katolicizmom.
Christopher Hitchens, novinár a literárny kritik, oddávna najväčší kritik matky Terezy a jej diela, bol jediný svedok, povolaný Vatikánom, aby svedčil proti jej beatifikácii a kanonizácii, čo bola predtým úloha „diablovho advokáta“, ale Ján Pavol II. toto pomenovanie zrušil. Podľa Hitchensa matka Tereza „nemala nikdy úmysel pomáhať ľuďom a … priznala sa mu, že darcom klamala, na čo budú použité ich dary; priznala, že jej cieľom nebolo zmierňovať biedu. Išlo jej o zvyšovanie počtu katolíkov.“ Doslovne mu povedala: „Ja nie som sociálna pracovníčka. Nepracujem v tom zmysle. Robím všetko pre Krista. Robím to pre cirkev.“
V procese previerky vhodnosti matky Terezy na beatifikáciu a kanonizáciu prezrela Curia Romana tisíce kritických dokumentov o jej živote a diele a samozrejme aj všetky námietky Hitchensa. Nenašla dôvody proti jej beatifikácii.
Je zaujímavé, že listy matky Terezy boli čiastočne uverejnené už na jeseň 2002 tlačovou agentúrou Zenit, odnožou vatikánskej militantnej pravičiarskej organizácie Kristova légia; nevyvolali nijakú odozvu.
Prekvapuje ma, že v internete nenachádzam v tejto súvislosti radikálnu kritiku takého druhu lásky k blížnemu, ako ho praktizovala matka Tereza a teraz v ňom pokračujú okrem iných jej Misionárky lásky. Nevedie k ničomu: na jednotlivcov zameraná dobročinnosť nestačí; nezmenila ani bodku nad i na situácii más chudobných (a potom slabých, chorých, od hladu umierajúcich atď.) v Kalkate, kde pôsobila od roku 1948, ani inde na svete. Počas rokov, desaťročí, ba stáročí asistuje kresťanský svet biede tak, že sa chudákom rozdeľujú milodary, odrobinky zo stola boháčov. A slumy sa rozrastajú. V postihnutých oblastiach treba zmeniť spoločenský poriadok, ale radikálne. Ak nie inakšie, tak čínskym alebo najnovšie venezuelským spôsobom. Zatiaľ neviem, ako sa to tam bude ďalej vyvíjať, ale držím im palce a dúfam, že sa to nezvrhne ako za tzv. reálneho socializmu.
Ako sa dozvedáme z oficiálnej správy kalkatského arcibiskupa D’Souzu, ku koncu života sa duchovný stav matky Terezy natoľko zhoršil – trpela nespavosťou a zvýšeným nepokojom – že ju podrobili exorcizmu. Toto stredoveké zahnanie diablov jej vraj zabezpečilo pokojný spánok. Človeku robí dobre, keď sa dozvedá, že sa jej nakoniec predsa len aspoň telesne uľahčilo. No potom ho zamrzí, keď sa prípad posmrtne zneužíva na výrobu lekárskeho„zázraku” zo záhrobia a objavuje sa historka, ktorú nepotvrdí (mierne povedané) ani čestný bengálsky lekár. Hitchens to komentuje tak mierne, ako vie: „Cirkev by mala mať elementárnu slušnosť, nechať túto biednu narušenú ženu pokojne odpočívať pod zemou a nezneužívať jej dlhé utrpenie na vábenie dôverčivých pre slepú vieru, ktorú ona už dávno stratila.“
Be the first to comment on "Ešte k nepredstaviteľným listom matky Terezy"