Nezáujem slovenských europoslancov o stav slobody svedomia a myslenia vo svete

Spoločnosť Prometheus oslovila všetkých slovenských europoslancov v súvislosti s prezentáciou Správy Medzinárodných humanistov o slobode svedomia a myslenia vo svete 2019. Pozvali sme všetkých slovenských europoslancov na prezentáciu tejto správy, ktorá sa uskutočnila v Bruseli 13. novembra 2019 v priestoroch Európskeho parlamentu. (Pozrite si video záznam z prezentácie tejto správy.)

Slovenskí europoslanci reagovali aj tento rok rovnako ako v minulom roku. Pozvanie ignorovali. Dokonca aj traja poslanci, ktorí si oblasť ľudských práv zvolili za prioritu svojej činnosti v Európskom parlamente a sú členmi jeho Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE):

Vladimír Bilčík (Spolu-občianska demokracia)

Michal Šimečka (Progresívne Slovensko)

Milan Uhrík (ĽSNS)

 

Na rozdiel od minulého roka, až traja europoslanci z 13-tich nám e-mailom potvrdili, že sa prezentácie zúčastnia. Dopadlo to však rovnako ako minulý rok. Pri prezeraní priameho prenosu, či záznamu, z prezentácie správy v Európskom parlamente sme žiaľ nemali šťastie, aby sme ich medzi účastníkmi spoznali. Zrejme za Slovensko sa prezentácie správy nikto nezúčastnil. Preto sme využili možnosť stretnutia dvoch europoslancov s členmi Slovenského syndikátu novinárov, ktoré 15. novembra 2019 v Banskej Bystrici zorganizovala Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Oslovili sme poslancov Miroslava Číža a Ivana Štefanca s otázkou:

V stredu bola prezentácia správy o slobode svedomia a myslenia v Európskom parlamente. Obaja ste mali byť prítomní na prezentácii tej správy, aspoň také informácie sme dostali. Oproti predchádzajúcim rokom zo štyroch hodnotených oblastí v troch bolo hodnotenie Slovenska zmenené a bolo zaradené do kategórie systematickej diskriminácie. Iba v jedinej oblasti a to sloboda slova a prezentácia humanistických hodnôt bola situácia na Slovensku hodnotená ako uspokojivá. Ako vnímate toto hodnotenie?

Ich reakcie na túto otázku i doplňujúcu boli v mnohom zaujímavé:

Miroslav Číž (Smer-SD):

„Ja som bol tento týždeň práceneschopný, takže som v parlamente nebol, takže zareagovať konkrétne, konkrétne, neviem. Ale priznám sa aj, že dosť dobre o tejto aktivite nemám dosť informácií. Hanba sem, hanba tam.”

Ivan Štefanec (KDH):

„Priznám sa, že ja som sa tiež nezúčastnil tej akcie, lebo som mal iné stretnutie s podnikateľmi. Ale viem o tom a myslím si, že to hodnotenie zohľadňuje stav, aký je. Musíme brať realitu takú aká je, poučiť sa z toho. A myslím, že je to výrazom takisto úrovne, ktorá je na Slovensku vôbec ohľadom dodržiavania jednotlivých slobôd. Musíme brať správy také, aké sú a reflektovať, že nielen europarlament, ale aj národné inštitúty si z toho zoberú poučenie a budú podľa toho konať.”

Na našu doplňujúcu otázku: Občania bez náboženského vyznania sú na Slovensku systémovo diskriminovaní. Podľa sociologických zistení, nie sčítacích manipulácií, je tu až 25 % občanov, ktorí sa nehlásia ku náboženstvu, čiže je to druhá najväčšia svetonázorová skupina po rímskych katolíkoch. Ako Vy hodnotíte tento stav? Je to dlhodobo udržateľný stav? reagovali nasledovne:

Miroslav Číž (Smer-SD): „Myslím si, predsa len, že náboženstvo je predsa fenoménom, ktorý tu dlho funguje a sprevádza Európu. A samozrejme, že registrujem, že ľudia, ktorí nie sú veriaci hovoria, prečo teda toľko peňazí ide na náboženstvo… Ja si myslím, že v danom prípade nie je dobré vyvolávať konflikty tam, kde to nie je dôležité. V danom prípade si myslím, že fenomén náboženstva je tu… pre značný počet ľudí, ktorí sú tak, alebo onak spätí s náboženskými aktivitami. A ja myslím, že my, ktorí nemáme dar viery, to nejako vydržíme, v danom prípade.

Som presvedčený, že náboženstvo aj dnes hrá veľmi dôležitú úlohu. Predsa ešte harmonizuje hodnotový systém, fixuje niektoré veci. Samozrejme, tu a teraz sa vyrábajú problémy: právo ochrany života a tak ďalej. Spoločnosť je opäť v strete, ale za normálnych okolností je tam skôr harmonizačný moment. My naozaj potrebujeme nejaké integračné momenty v spoločnosti, ktoré stabilizujú veľké skupiny. Čiže, ja osobne som za to, aby štát hľadal vzťah k cirkvám, aby to bol korektný vzťah, vyvážený samozrejme, aby sa počúvali všetky strany, potenciálne, toho konfliktu. Aby sa hľadali, hľadali, racionálne riešenia.

Ivan Štefanec (KDH): „Netreba si pred tým zakrývať oči. Sme v únii práve preto, že máme výhodu dodržiavania práv a môžeme sa oprieť o rovnakú legislatívu nediskriminačnú voči každému. Nemôžme diskriminovať ľudí podľa toho, akého sú vyznania, akej farby pleti sú…

Dokonca aj voči ústave máme niektoré zákony, ktoré sú minimálne rozporuplné a ktoré sa potom realizujú žiaľ tak, že stav je taký, aký je. Môj názor je, že pri každej príležitosti, každej aktivite, ku každému zákonu, ku každej legislatívnej aktivite sa snažím presadzovať nediskrimináciu ľudí. Nemôžme diskriminovať podľa toho, kto odkiaľ pochádza. Ja som to už naznačil, myslím, pri otázke, ktorá bola v súvislosti s extrémistami v europarlamente. Naozaj na európskej úrovni je to veľmi citlivo vnímané a verím, že túto citlivosť budeme postupne prenášať aj do slovenského prostredia.

Treťou poslankyňou, ktorá prisľúbila svoju účasť na prezentácii správy v Európskom parlamente bola Monika Beňová (Smer-SD). O jej reakcii na správu nemáme žiadne informácie.

Pri uvažovaní nad reakciami/ignorovaním europoslancov na hodnotenie Slovenska Medzinárodnými humanistami ako krajiny so systematickou diskrimináciou sekulárnych občanov sa nám vynárajú v mysli tieto otázky: Dokáže Ivan Štefanec skutočne preniesť na Slovensko citlivosť na diskrimináciu? Dokáže aj na Slovensku presadzovať v praktickej rovine odluku cirkvi od štátu práve tak, ako to deklaroval ústne? Dokážu europoslanci za Smer-SD vnímať práva sekulárnych občanov ako rovnocenné právam veriacich? Dokážu vnímať sekulárnych občanov ako občanov s darom presvedčenia, s hodnotovým systémom a ako prínos pre Slovensko i Európu? Bude otázka slobody svedomia a myslenia prioritou aj pre troch slovenských europoslancov, ktorí majú ľudské práva priamo vo svojom portfóliu? Budú mať konečne aj vďaka aktivitám europoslancov sekulárni občania na Slovensku rovnaké zaobchádzanie zo strany štátu ako majú veriaci? Sledujme pozorne činnosť našich europoslancov a čas nám ukáže, i zhodnotí, odpovede na tieto otázky.

Spoločnosť Prometheus

2 Comments on "Nezáujem slovenských europoslancov o stav slobody svedomia a myslenia vo svete"

  1. Odpovede Číža a Štefanca sú iba jalové reči, Bilčík, Šimečka a Uhrík majú hlavnú tému, ako sa udržať v EP ešte jedno volebné obdobie, aby mali nárok na dôchodoch z EP, nič viac, oni za Slovensko nebojujú. A Beňová už dávno nezastupuje voličov, buduje si svoju kariéru za obrovské príjmy, tak ako nap. Ševčovič. V EÚ už Slovensko nemôže nič ovplyvniť a preto je potrebné z EÚ vystúpiť a to čo najskôr. SLOVEXIT je budúcnosť samostatného a nezávislého Slovensko a preto treba voliť strany, ktoré majú v programe SLOVEXIT…

  2. Miloslav V.,Bratislava | 12. júla 2023 at 15:12 |

    Hádam by sme Európsky parlament nebrali ako etalón demokracie. V podstate sa prepierajú témy odtrhnuté od života a zástupné témy ako takzvaný boj proti “hoaxom,” ale presne netuším, čo to vlastne je, či je to nejaká funkcia viazaná s časom a pre daný okamih je to jej prvá derivácia podľa času alebo to budú cudzorodé látky v obilí? Druhá téma je práca s cieľom , aby k voĺbám prišlo čo najmenej voličov. Niektoré poslankyne nám výslovne škodia a íní čakajú zvolenie v septembri a uvoľnili by miesto na tých 8 mesiacov náhradníkom. Už som unavený z politického kresťanstva a pokusov recyklovať politických banditov. Povedzte priemernému Slovákovi o Antike a začne čosi o pohanoch, tak mu to povedali a žije s tým spokojne od volieb do volieb.

Leave a comment

Your email address will not be published.


*