Humanizmus a výzvy 21. storočia – II.

V prvej časti prezentácie zborníka Stredoeurópskeho humanistického fórum 2020 sme vás, naši milí čitatelia, oboznámili s pozdravnými príhovormi zástupkami medzinárodných humanistických organizácií Giovanniho Gaetaniho a Michaela Bauera, ako aj so štyrmi príspevkami z prvej časti zborníka Humanizmus a jeho hodnoty ako riešenie problémov spoločnosti 21. storočia od poľského racionalistu a spisovateľa, šéfredaktora internetovej televízie Racjonalista.tv Jaceka Tabisza, vysokoškolského profesora a etika Ericha Mistríka, politológa a politika Ľuboša Blahu a významného sociológa Miroslava Tížika.

Prvý tematickú časť zborníka uzatvárajú nasledujúce dva príspevky. Jednotlivé príspevky sa Vám zobrazia kliknutím na meno autora a otvoria sa v novom okne vo formáte PdF. Prvé tri strany každého príspevku vždy tvoria: obálka zborníka, tiráž (s licenciou) a tematický okruh. Samotné príspevky začínajú na štvrtej strane. Môžete ich čítať, tlačiť či rozširovať (pri uvedení zdroja príspevku), obmedzili sme len možnosť dodatočnej úpravy príspevkov.

Právnik Branislav Fábry vo svojej úvahe HODNOTA MIERU A PRÁVO NA MIER V 21. STOROČÍ venuje svoju pozornosť stručnému prehľadu názorov na mier v dejinách a rozvíja tému hodnoty mieru a práva na mier v 21. storočí so zameraním na ich silnú humanistickú dimenziu.

Predseda spolku Českých ateistov, propagátor a popularizátor kozmonautiky, publicista Petr Tomek na záver tejto časti zborníka vysvetľuje v príspevku pod názvom ŠTYRI BRITVY – AKO SPOZNAŤ ČO JE PRAVDA? ZÁKLADY SKEPTICKÉHO MYSLENIA trvalú a v tejto dobe osobitne aktuálnu potrebu kritického myslenia. Ponúka a vysvetľuje ako k tomu využiť tzv. filozofické britvy.

Druhý tematický okruh zborníka pod názvom Postavenie humanistických (sekulárnych) občanov na Slovensku a v Strednej Európe je kritickou analýzou ich súčasnej situácie na začiatku 21. storočia.

Tému otvára analýza ČO JE A ČO NIE JE ODLUKA CÍRKVI OD ŠTÁTU politológa a mierového aktivistu Eduarda Chmelára. Zdôrazňuje, že humanisti osobitne v 21. storočí musia ubrániť sekulárny charakter štátu, pretože ako to ukazujú skúsenosti zo Slovenska, odluka je základným znakom demokratického zriadenia.

Vzťah cirkvi a štátu v Poľsku predstavuje vo svojom príspevku ODLUKA ŠTÁTU A CIRKVI V POĽSKU: PRÁVNE A SPOLOČENSKO-POLITICKÉ HĽADISKO metódou historickej analýzy právnik a podpredseda Asociácie poľských racionalistov Kamil Gawel. Historickú analýzu dopĺňa pohľadmi na túto problematiku z hľadiska ústavného práva a všeobecnej spoločensko-politickej perspektívy.

Dnešnú prezentáciu zborníka Stredoeurópskeho humanistického fórum 2020 uzatvára zaujímavé porovnanie s predchádzajúcim príspevkom štúdia DVADSAŤ ROKOV ZÁKLADNEJ ZMLUVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY SO SVÄTOU STOLICOU právnika a podpredsedu Spoločnosti Prometheus Mariána Baťalu, ktorý v nej analyzuje obsah a celý proces uzatvárania osobitných zmlúv medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou s poukázaním na postupnú plazivú klerikalizáciu slovenskej spoločnosti.

Prajeme vám príjemné čítanie, priatelia.

Be the first to comment on "Humanizmus a výzvy 21. storočia – II."

Leave a comment

Your email address will not be published.


*