Redakcia The Daily Bell

Na základe navrhovaného zákona treba zákazníkov sexu pokutovať a zatvárať…

Združenie francúzskych prostitútok prudko protestovalo proti parlamentnej správe, ktorá odporúča kriminalizovať platenie za sex. Správa, uverejnená v piatok 15. 4. 2011, navrhuje pre tých, čo žiadajú od niekoho sex, pokutu 3 000 eur a trest až do 6 mesiacov väzenia. Prostitúcia nie je ilegálna, ale obstarávanie alebo vyžadovanie sexu je trestné. Správu zostavila právnička Danielle Bousquetová (opoziční socialisti) a Guy Geoffrey (vládnuca pravica), ktorí tvrdia, že „len trestanie klientov ich poučí, že sa dopúšťajú vykorisťovania.“ (France 24).

Dominantná sociálna téma: Potom čo zabezpečili férovosť a rovnosť v Líbyi a na Pobreží slonoviny, púšťajú sa Francúzi do vyriešenia problému prostitúcie.

Analýza po spôsobe voľného trhu: V liberálnej spoločnosti sa mnohé zo súčasných vojen (napríklad vojna proti drogám) považujú za zbytočné. Ľudia môžu robiť, čo chcú – kým neškodia druhým. Napriek doslova miliónom dokladov, že zákony, upravujúce osobné správanie sa, sú neúčinné a neproduktívne, takéto zákony existujú. Francúzsko chce teraz naruby prevrátiť svoju stáročnú tradíciu a uvažuje o vyhlásení podporovania prostitúcie za zločin.

O čo ide? „Nový návrh zákona chce pomôcť demystifikovať tento obchod. Potvrdzuje zásadu nepredajnosti ľudského tela a raz navždy skončí s mýtom, že prostitúcia je jednoducho „najstaršie remeslo na svete“, píšu noviny France 24.

Dávajú však široký priestor aj protiargumentom. Pre súčasnú situáciu je ironické, že najostrejšie sa proti návrhu nového zákona postavila Únia francúzskych prostitútok STRASS. Jej hovorkyňa, pani Gilda, vraví, že osoh z toho budú mať len pasáci. Upozorňuje na to, že nový zákon otvorí bránu pre činnosť organizovaného zločinu.

„Také zákony sú pre políciu ako na objednávku a zabezpečia dostatok väzňov pre kriminály, no je malá pravdepodobnosť, že ovplyvnia správanie sa tých, o ktorých nám ide, predovšetkým tých, čo hľadajú takéto služby. „Prostitúcia sa iste nevyparí“, nepopustí pani Gilda. „Jedinými výhercami budú kupliari.“ Ďalšie myšlienky z jej príspevku:

Až do roku 1946 mal Paríž prekvitajúci priemysel sexu, založený na určitom počte povolených bordelov, nazývaných „maisons closes“ (zatvorené domy), a ťažiacich nakoniec výdatne aj z patronácie nemeckými okupantmi za 2. svetovej vojny. No jeden zákon z roku 1946 zatvoril podľa odhadu 1400 bordelov po celom Francúzsku a uzavrel obdobie regulovanej prostitúcie, ktoré tu platilo od roku 1804. Oficiálne sa Francúzsko stalo „abolicionistickým“, keď v roku 1960 podpísalo konvenciu Spojených národov o zrušení vykorisťovania prostitúciou z roku 1949. V roku 2003 presadil vtedajší minister vnútra Nicolas Sarkozy zákon, zakazujúci „pasívne vyzývanie“ pri inzerovaní sexuálnych služieb.

Chceme si platiť dane. Ak bude zákon o kriminalizácii sexu schválený, pripojí sa Francúzsko k Nórsku, Islandu a Švédsku, kde hrozí prichyteným klientom pokuta šesťmesačného platu a šesť mesiacov väzenia. No v Nemecku sa tešia sexuálne pracovníčky rovnakým dobrodeniam štátu ako iní daňovníci – takýto systém by si priali aj prostitútky, pracujúce vo Francúzsku.

Ešte rozpálený z rozpútania vojny v Líbyi a účasti na mini-genocíde na Pobreží slonoviny obracia prezident Sarkozy pozornosť na francúzsky obchod so sexom. Kedysi bolo Francúzsko svetoznáme pre svoju sexuálnu toleranciu – dnes sa radí medzi štáty, ktoré prijímajú zákony zakazujúce prejavy ľudskej prirodzenosti. Nech si niekto myslí čokoľvek o prostitúcii, ťažko si predstaviť, že prestane existovať; nezáleží na tom, aké zákony sa proti nej vydajú.

Pani Gilda má v tomto ohľade veľmi dobré karty. Rovnako ako pri drogách a alkohole, legalizácia zákazu obchodu so sexom vytvorí široké možnosti pre kriminálne akcie. Keď sa nejaká činnosť vyhlási za ilegálnu, neprestane existovať – to bol len úmysel legislatívy. Stane sa to, že občania rešpektujúci zákony sa stiahnu z obchodnej oblasti činnosti a na ich miesto nastúpia takí, čo na seba zoberú riziko kriminality. Orgány verejného poriadku poznajú tieto fakty a vedia, koľko práce znamenajú pre políciu.

Zákon sa zameriava na účastníkov prostitúcie. V prvom rade kriminalizuje ďalšiu intímnu ľudskú činnosť, no bezpochyby ovplyvní aj životy iných, napríklad takých, čo nie sú pravidelnými zákazníkmi, ale boli prichytení pri jedinej exkurzii. Tí, čo to robia pravidelne, vedia, ako nepadnúť do rúk strážcov zákona.

Niekto môže povedať, že prostitúcia je taká strašná vec, že zákon musí urobiť všetko, čo je v jeho moci, aby jej zabránil. Na svete je však veľa strašných zamestnaní. Dosť strašnou činnosťou je napríklad vojna, ale darí sa jej unikať pred kriminalizáciou, ktorá postihuje obchod so sexom. V podstate ide o sexuálnu dohodu medzi mužom a ženou – prečo ju raz trestať a raz nie?

Obchod so sexom nie je to isté pre všetkých. Pre niektoré mladé ženy ide o vstup do spoločnosti, ktorý sa niekedy končí bohatstvom, úspechom a dokonca aj sobášom, ak chcú. Pre iné sa však môže rozvinúť do zloby trvalého vykorisťovania a pravidelného ponižovania. Zastávame však stanovisko, že takýto vývoj sa neobmedzuje len na obchod so sexom.

Záver: Kriminalizácia nezastaví ani jednu z činností, ktoré sa bežne konajú. Vo Francúzsku len zhorší, čo je už zlé a ostatok urobí čoraz utajenejším a zúfalejším. „Boj proti prostitúcii“ môže byť ďalším škodlivým dedičstvom po Sarkozym, ktorý sa snaží vybŕdnuť z negatívneho hodnotenia: 75 % občanov by ho dnes nevolilo. Zrejme sa púšťa do ďalšej volebnej kampane; no to by bola vojna, o ktorej dúfame, že sa rozhodne nejsť do nej.

Prameň: The Daily Bell, France Expects to Wipe Out Oldest Profession, 15. apríla 2011