V mene osobnej slobody sa najnovšie vyžaduje, aby sa „sexuálna činnosť“ legalizovala. Od osemdesiatych rokov sa v Holandsku a Škandinávsku prostitúcia postupne ale viditeľne dekriminalizuje a ľudské (najmä ženské) telo sa stáva tovarom ako každý iný tovar na trhu. Dá sa však myslieť, že aj pod ekonomickým tlakom ostáva žena slobodná? A vôbec – môže niekto predávať svoje telo, ak je v Európe všeobecne zakázané predávať svoju krv a orgány?

Holandsko takto dosahuje vrchol logiky neoliberálnej ekonómie, keď jeho vláda vyhlasuje, že právo na samourčenie dospelého muža alebo dospelej ženy znamená právo prostituovať sa a umožniť inej osobe ťažiť z tohto zárobku.

Odpudzujúci je už slovník tejto komercializácie sexu. Koncepcia sexuálnych práv vedie k premenovaniu prostitúcie na sexuálnu činnosť, dokonca sexuálnu prácu alebo trhový sex. Pasák sa stáva treťou osobou, sprostredkovateľom, organizátorom, manažérom sexuálneho priemyslu a prostitútka sexuálnou pracovníčkou alebo profesionálkou sexuality. Z klientov sú spotrebitelia a v zmysle trhových zákonov treba všemožne chrániť obchodné záujmy zúčastnených. Uvažuje sa už aj o prípustnosti pojmu dobrovoľného súhlasu k vlastnému vykorisťovaniu.

Holandský trestný zákon ešte – pravdepodobne dočasu – zakazuje proxenetizmus (pasáctvo). Prostitútky môžu slobodne obchodovať, ak sú dospelé, policajne prihlásené, zdravé a robia to bez nátlaku. Ale napríklad v Amsterdame sú na 80 % cudzinky, 70 % ich nemá osobné doklady ani peniaze a mnohé nevedia ani to, v ktorom meste sa nachádzajú…

Prameň: internet