Aká je hodnovernosť získaných údajov pri sčítaní obyvateľov?

V tomto článku budeme venovať pozornosť dôvodom zmeny metodiky použitej pri zbere údajov pri téme Náboženstvo a hodnovernosti získaných údajov. Našim cieľom je vecne posúdiť túto problematiku aj v súvislosti s tým, že údaje, ktoré vychádzajú zo sčítania slúžia ako odôvodnenie a jednoznačný podklad pre prideľovanie financií cirkvám a náboženským spoločnostiam z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR.

v predchádzajúcom článku sme uviedli, že v rokoch 1921, 1940 a následne v rokoch 1991, 2001 a 2011 sa pri zisťovaní náboženského vyznania obyvateľov zaraďovali občania bez náboženského vyznania ako podpoložka kategórie náboženské vyznanie. Podľa nášho názoru nie je možné z hľadiska metodiky zaradiť pozíciu nenáboženského vyznania/názoru ako podmnožinu, či podpoložku náboženského vyznania. Náboženské a nenáboženské vyznanie (presvedčenie/viera) sú dva rovnocenné svetonázorové postoje, z ktorých sa každé ešte následne samostatne následne delí na svoje podmnožiny. Náboženské vyznanie na kresťanské, islamské, židovské a pod. A v prípade Slovenska pri dominancii kresťanského náboženstva sa ešte zisťuje príslušnosť ku katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej, reformovanej cirkvi a pod. Pravda, pri sčítaní obyvateľov sa podľa usmernenia štatistického úradu zisťuje najmä vzťah k príslušnej cirkvi a až potom k náboženstvu či vyznanie.

Pri sčítaní sa nezisťuje štruktúra obyvateľov nenáboženského svetonázoru a ich špecifiká. Je to faktickým potvrdením skutočnosti, že pre štát sekulárni občania – občania bez náboženského vyznania – neexistijú. Sú len akýmsi nechceným doplnkom. Výsledky sčítania sú jednostranne využívané na prideľovanie zdrojov a financovanie len štátom uznaných cirkví (aj to nie všetkých) z verejných zdrojov (štátny a verejný rozpočet), zdôvodňovanie ich nadštardadného postavenia, prístupu k médiám, vzdelávaniu, oslobodzovaniu od daní a pod. Druhá najväčšia svetonázorová skupina občanov – „bez náboženského vyznania“ je systematicky ignorovaná. Štát ju osobitne neregistruje a už vôbec finančne nepodporuje. Napriek tomu, že podľa výsledkov sčítania 2011 je táto skupina väčšia ako sumár všetkých ostatných náboženských vyznaní okrem katolíkov, v absolútnej hodnote o 179 273 ľudí a percentuálnom vyjadrení o 3,32 %.

Súčasťou spoločnosti sú aj sekulárni občania/občania bez náboženského vyznania. Použite označenia „bez vyznania“ pre ich svetonázorovú pozíciu je neodôvodnené, lebo priamo evokuje ich bezzásadovosť, či nemorálnosť. Nie sú bez vyznania, len majú iné, ako náboženské, vyznanie. Aj oni majú svoje presvedčenie, vyznanie a hodnoty. Sú prirodzenou súčasťou slovenskej spoločnosti, prispievajú k jej formovaniu a rozvoju.

Zmena zlej metodiky a názvoslovia

Aj na základe našej argumentácie je pri sčítaní 2021 v súvislosti s náboženstvom prvýkrát použitá iná metodika a termín – bez náboženského vyznania. Vážime si zmenu terminológie pretože, ako sme to vysvetlili na spoločnom rokovaní predstaviteľom štatistického úradu v januári 2019, používanie označenia „bez vyznania“ je diskriminačné voči ľuďom s iným ako náboženským pohľadom na svet. Právo byť bez náboženského vyznania, právo vystúpiť zo štátom uznaných cirkví bez povinnosti prestúpiť do druhej uznanej cirkvi začal zákon v Uhorsku pripúšťať už (až?) Základným článkom XLIII/1895. Termín „bez vyznania“ je reliktom týchto negatívnych postojov voči sekulárnym občanom. Aj sekulárni občania/občania bez náboženského vyznania majú predsa svoje presvedčenie, vyznanie i hodnoty.  Použitie termínu bez vyznania je znevažujúce, zavádzajúce a preto neprijateľné. Zmena terminológie ukázala, že naše argumenty úrad presvedčili.

Počas rokovania so štatistickým úradom sme si vzájomne vysvetlili aj skutočnosť, aký veľký význam pri odpovediach na otázku zohráva poradie odpovedí na položenú otázku najmä  pri veľkom počte odpovedí na ňu. Tento aspekt sa zvýrazní ešte viac pri elektronickom spracovávaní sčítania a spracovaní formulára. Ak bude pri odpovedi použitý tzv. rolovací zoznam, vplyv poradia odpovedí na konečné výsledky bude ešte významnejší. Pri použití spôsobu poradia vyznaní (cirkví) v odpovedi podľa počtu prihlásených z predchádzajúcich sčítaní sa zvýhodňujú veľké cirkvi, pretože ich ponuka sa objavuje ako prvá. K menším cirkvám sa respondenti “dopracujú” až nakoniec.. A zaradenie pozície „bez vyznania“ na deväťnáste miesto – na predposledné miesto zoznamu je nelogické a toto zaradenie nie je zdôvodniteľné ani metodicky, ani významovo a ani početne.

Pri rokovaní so štatistickým úradom sme reagovali aj na požiadavku a potrebu porovnateľnosti výsledkov s predchádzajúcimi sčítaniami (1991, 2001 a 2011). Táto požiadavka má opodstatnenie jedine vtedy, ak výsledky a získané hodnoty sú objektívne. Ak však porovnáme výsledky sčítaní z rokov 1991, 2001 a 2011 s výsledkami iných zistení (Štatistického úradu SR, Sociologického ústavu SAV a pod.) ukáže sa, že v otázke Náboženstvo zvolené znenie otázky, jej metodika a parametre, termín „bez vyznania“, poradie odpovedí a grafické riešenie otázky vo formulároch generovali výrazne horšie výsledky pre skupinu sekulárnych občanov/občanov s nenáboženským náhľadom na svet – označenie „bez vyznania“. Ukazuje to porovnanie výsledkov z viacerých zisťovaní, ktoré dokazuje, že zlá metodika generuje zlé výsledky:

Porovnanie výsledkov sčítania obyvateľov s údajmi získaných z iných sociologických zisťovaní (napr. aj samotného Štatistického úradu) dokazuje zlú metodiku predchádzajúcich sčítaní, ktorá vo výsledných údajoch „poškodzovala“ sekulárnych občanov/občanov bez náboženského vyznania o 7,2 až 18,3 %, čo výrazne prekračuje hodnotu štatistickej chyby.

Oceňujeme, že pri tohoročnom sčítaní štatistický úrad zmenil metodiku zisťovania údajov a ako prvé odpovede pri otázke o náboženskom vyznaní sú podľa zákonného Opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, zo 16. marca 2020, uvedené dve možnosti – bez náboženského vyznania a s náboženským vyznaním. A až od tej druhej možnosti je pokračovanie odpovede s možnosťou prihlásenia sa ku konkrétnej cirkvi.

Aký bude výsledný počet sekulárnych občanov/občanov bez náboženského vyznanie sa dopredu určiť nedá. Či už bude výsledný počet trinásť, alebo dvadsaťosem percent nie je rozhodujúce, pretože v obidvoch prípadoch je to už tzv. „veľká menšina“. Čiže hodnota počítajúca sa v percentách v dvojmiestnych číslach, ktorú je potrebné spoločnosťou si všímať a rešpektovať ju. Sú menšinou, v tomto veľmi jednoduchom kvantitatívnom význame. Je veľmi dôležité, povedané slovami Eduarda Báránya, z hľadiska uplatnenia základných ľudských práv pre túto svetonázorovú menšinu zabezpečiť nielen názorovú autonómiu jedinca (forum internum), ale aj možnosti a práva vonkajšieho prejavovania názorov (forum externum). Samozrejme malo by sa to prejaviť aj v konkrétnej politike štátu.

Slobodne klikni: bez náboženského vyznania!

 

Občania bez vyznania na Slovensku existujú len raz za 10 rokov

Občania bez vyznania na Slovensku existujú len raz za 10 rokov

Prihlásme sa v sčítaní k svojmu nenáboženskému vyznaniu

Prihlásme sa v sčítaní k svojmu nenáboženskému vyznaniu

Prečo je zisťovanie náboženského vyznania povinné?

Prečo je zisťovanie náboženského vyznania povinné?

1 Comment on "Aká je hodnovernosť získaných údajov pri sčítaní obyvateľov?"

  1. Naozaj sa mi páči váš spôsob vysvetlenia. Dokázali ste to dobre!

Leave a comment

Your email address will not be published.


*