Mýty a legendy o odluke II.

Vatikán

V prvej časti nášho seriálu sme si vysvetlili ako si na Slovensku štát cieľavedome vyberá partnera pre vzťah štátu a cirkvi. V druhej časti si ukážeme ako štát pokračuje ďalej v selekcii partnerov a vytvára privilegované postavenie len pre jedného z nich.


Mýtus 2 – Rovnaké zákony platia pre všetkých

Malá novela – veľké dôsledky

V druhej polovici roka 2000 sa náhle v Národnej rade SR objavila malá novela (č. 394/2000 Z. z.) zákona č. 308//1991 Zb. o slobode náboženskej viery, ktorá zaviedla možnosť uzatvárať individuálne zmluvy medzi cirkvami a štátom. O necelý mesiac po tejto novele bola vo Vatikáne podpísaná Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Stačí si pozrieť časovú následnosť udalostí po prijatí novely a ukáže sa zrejmá účelovosť tohto kroku i to, čo vlastne bolo skutočným zmyslom tejto „malej“ zmeny:

  • 10. 2000 – bola prijatá novelizácia zákona č. 308/1991 Zb., ktorá umožnila uzatvárať zmluvy medzi štátom a CNS.
  • 11. 2000 – bola slávnostne podpísaná vo Vatikáne Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou predsedom Vlády SR Mikulášom Dzurindom a  štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Angelom Sodanom.
  • 11. 2000 – vyslovila Národná rada SR súhlas so Základnou zmluvou.
  • 12. 2000 – ratifikoval Základnú zmluvu prezident Slovenskej republiky R. Schuster.
  • 12. 2000 – došlo k výmene ratifikačných listín a Základná zmluva vstúpila v platnosť.

Ak opomenieme zvláštny paradox, že na jednej strane žiadna medzinárodná zmluva v Slovenskej republike neprešla procesom od podpísania až po nadobudnutie právoplatnosti za tak krátku dobu – 24 dní, a na druhej strane skutočnosť, že z procesu tvorby Základnej zmluvy bola vylúčená verejnosť, ktorá sa presné znenie zmluvy dozvedela zo Zbierky zákonov až po ôsmych mesiacoch (!!!) od jej podpísania – 23.8.2001, tak len analýza zmluvy a jej dôsledkov vysvetľuje podstatu celého procesu podpísania Základnej zmluvy.

 

Medzinárodná zmluva Slovenska so slovenskými katolíkmi

Pri uzatváraní Základnej zmluvy Katolícka cirkev využila skutočnosť, že Svätá stolica (Vatikán) je subjektom medzinárodného práva. Preto Základná zmluva bola prijatá ako medzinárodná zmluva a to napriek skutočnosti, že pri rokovaniach Zmiešanej komisie pre prípravu zmluvy okrem apoštolského nuncia na Slovensku Luigia Dossenu zastupovali Vatikán len občania Slovenskej republiky: kardinál Ján Chryzostom Korec a biskupi Rudolf Baláž, Vladimír Filo, František Rábek a Milan Chautur. Trefne túto skutočnosť vystihol Peter Prusák:

Slovenská republika uzatvorila medzinárodnú zmluvu s vlastnými občanmi.“.

Obsah zmluvy charakterizujú formulácie pri ktorých Katolícka cirkev: má právo, má výlučné právo, či môže nadobúdať a pritom Slovenská republika na druhej strane len uznáva, rešpektuje, garantuje a vytvára podmienky. Svätá stolica má vo zvrchovanom, nezávislom štáte, v Slovenskej republike, všetky možné práva – 16 článkov a odsekov a Slovenská republika má vo svojej vlastnej krajine voči cudziemu štátu iba povinnosti a záväzky – 13 článkov a  odsekov. Katolícka cirkev má len dve povinnosti: zabezpečiť zhodu hraníc slovenských cirkevných rímskokatolíckych a gréckokatolíckych diecéz a eparchií so štátnymi hranicami Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 3 zmluvy) a využiť všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej náuky (zvýraznil autor) v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. (čl. 2 ods. 2 zmluvy). Napriek jej nevyváženosti bola prijatá bez možnosti jednostranného vypovedania zo strany Slovenskej republiky.

Pretože išlo „len“ o Základnú zmluvu následne na ňu nadväzovali ďalšie osobitné zmluvy. Ako prvá bola podpísaná 21.8.2002 Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o  duchovnej službe katolíckym veriacim v  ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky (č. 648/2002 Z. z.). Ďalšou zmluvou bola Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a  vzdelávaní“ (č. 394/2004 Z. z.). Zmluvy o výhrade svedomia a financovaní zatiaľ prijaté neboli.

 

Prepájanie oltára a trónu

Prijatím uvedených troch zmlúv získala Katolícka cirkev nadštandardné postavenie voči iným cirkvám realizujúc svoje aktivity výlučne podľa princípov katolíckej náuky a kánonického práva. Štát súčasne garantuje nielen finančné krytie týchto aktivít, ale aj vytvára organizačné štruktúry v štátnom aparáte platené štátom, ktoré Katolícka cirkev využíva pre svoje pôsobenie. Súčasťou symbolov štátu a štátneho protokolu sa stávajú náboženské (prioritne katolícke) symboly v širokej škále od svätého Michala archanjela – patróna policajtov, cez štátny sviatok svätých Cyrila a Metoda až po najvyššie ocenenia odovzdávané ministrom školstva: veľká a malá medaila i ďakovný list svätého Gorazda a pod.

Malou ukážkou uvedeného je pohľad na Prízemie Ministerstva vnútra SR, kde vedľa portrétov ministrov vnútra sa nachádza veľký obraz patróna policajtov – svätého archanjela Michala, ktorého definujú v textoch rozširovaných a umiestňovaných na obvodných policajných staniciach slovami:

Svojim rezolútnym postojom vernosti Bohu Michal očistil sféru duchov – „Nebo“ – od diabla a od jeho spoločníkov. Ničivé pôsobenie diabla sa však zameralo na zem, na zvádzanie ľudí nerešpektovať Boha a jeho zákon.“

Ministerstvo vnútra prizemie

(Zdroj: Fotografia autora)

 

Rôzne zmluvy chránia rôzne

Možnosť uzatvoriť osobitnú zmluvu so štátom využilo o dva roky neskôr aj ďalších 11 cirkví, ktoré uzatvorili podobné zmluvy ako Katolícka cirkev. Pretože však nemajú medzinárodnú subjektivitu uzavreli so Slovenskou republikou zmluvu formou prezidentskej zmluvy (č. 250/2002 Z. z.). Na ňu nadviazali dohody o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z. a o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. (č. 270/2005 Z. z.).

Pri podpisovaní predstavitelia štátu i cirkví tvrdili, že napriek odlišnému charakteru majú zmluvy takmer identický obsah ako Základná zmluva a jej dve následné zmluvy. Toto konštatovanie však nie je celkom presné. Formálnou štruktúrou sú si zmluvy podobné, no svojím obsahom, právnym definovaním zmluvných strán a rôznou ochranou autonómie cirkví vytvárajú zmluvy legislatívnu nerovnosť. Medzinárodný charakter zmluvy poskytuje katolíckej cirkvi nadštandardnú ochranu, čo zneužívajú v argumentácii predstavitelia katolíckej cirkvi: Pripomíname, že Základná zmluva bola ratifikovaná Prezidentom Slovenskej republiky a Národná rada SR s ňou vyslovila súhlas, a Základná zmluva má charakter medzinárodnej zmluvy, s ktorou musia byť v súlade ostatné zákony (biskup R. Baláž).

 

Nerovní v právach a v dôstojnosti

Skutočnosť, že štát uzatvoril osobitné zmluvy s niektorými cirkvami narušuje zásadu svetonázorovej neutrality štátu a princípu rovnosti občanov pred zákonom. Ústava Slovenskej republiky v článku 12. v bodoch 1. a 2. hovorí: Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Napriek tejto ústavnej deklarácii v dôsledku prijatých zmlúv a zákonov dnes na Slovensku pôsobí 18 registrovaných cirkví, z ktorých:

2 11 5
Gréckokatolícka cirkev

Rímskokatolícka cirkev

Apoštolská cirkev

Bratská jednota baptistov

Cirkev adventistov s. d.

Cirkev bratská

Cirkev čsl. husitská

Evanjelická cirkev a. v.

Evanj. cirkev metodistická

Pravoslávna cirkev

Reformovaná kresť. cirkev

Starokatolícka cirkev

Ústredný zväz ŽNO

Bahájske spoločenstvo

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní

Kresťanské zbory

Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi

Novoapoštolská cirkev

sú zvýhodňované v činnosti medzinárodnou Základnou zmluvou sú zvýhodňované v činnosti vnútroštátnou Prezidentskou zmluvou pôsobí bez zmluvy len na základe zákona 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery

 

Postavenie sekulárnych občanov s iným, napr.  filozofickým presvedčením, problematiku rovnocenného postavenia ich organizácií, či obhajobu kolektívnych práv nerieši ani Ústava, ani tzv. antidiskriminačný zákon (č. 365/2004 Z. z.). V ňom sa výslovne hovorí: Za diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania, alebo viery sa považuje aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania, teda rieši túto otázku len vo vzťahu k jednotlivcovi. Nerieši problematiku a otázku práv vo vzťahu k organizáciám humanistov. Reaguje sa tak na faktickú situáciu, ktorú si zákonodarca netrúfal prelomiť – odlišného právneho postavenia registrovaných cirkví od iných organizácií, napr. od Spoločnosti Prometheus, existujúcich „len“ podľa bežného združovacieho zákona č. 83/1990 Zb. Čiže neschvaľuje, ale ani neprelamuje odlišné právne postavenie cirkví voči iným občianskym združeniam alebo iným organizáciám.

 

Zhodnotenie 2. mýtu

Pri posudzovaní zákonných podmienok pre existenciu organizácií s rôznymi svetonázormi prúdmi v slovenskej spoločnosti, ich reálnych existenčných podmienok, rešpektovania práv a podpory zo strany štátu nemôžeme hovoriť o rovnosti v právach a dôstojnosti pre všetky svetonázory. Napriek slávnostným deklaráciám v základnom zákone nášho štátu – Ústave Slovenskej republiky štát reálne vytvára nerovnaké podmienky pre jednotlivé svetonázorové skupiny obyvateľov. Naopak cielenými novelizáciami zákonov účelovo pozitívne diskriminuje vopred určeného partnera (cirkev), ktorého zákonmi zvýhodňuje a ochraňuje oproti ostatným.

 

Mýtus 2 – Rovnaké zákony platia pre všetkých = pozitívna diskriminácia Katolíckej cirkvi