Laudácio na počesť Občianského združenia  Zjednotení za mier pri príležitosti udelenia čestného titulu Humanista roka 2025 bolo prednesené 7. júna 2025 počas Dní humanistov v Banskej Bystrici, pri slávnostnom oceňovaní humanistov. Prečítajte si informáciu o celom Dni humanistov 2025 na samostatnej stránke.

V tomto roku si pripomíname osemdesiate výročie ukončenia najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva. Bol to už druhý celosvetový konflikt, ktorý nasledoval len dvadsaťjeden rokov po prvom. Oba tieto konflikty boli tak nepredstaviteľné desivé svojim rozsahom, formami smrti i utrpenia, že vyvolali masovú túžbu ľudí po mieri a snahu zabrániť opakovaniu takých tragédií. Napriek úprimnému a masovému charakteru mierového hnutia svet žiaľ nebol ani doterajších osemdesiat rokov svetom mieru, tolerancie a pochopenia.

Navyše, dnes žijeme zvláštnu dobu. Dobu, ktorá je tehotná konfliktom. Dobu, v ktorej stoja proti sebe nezmieriteľné názory, ale aj štáty i ľudia. Dobu, v ktorej sa delia na nezmieriteľné tábory nielen štáty, ale aj celé spoločnosti, národy i rodiny. Nerozprávame sa, ba čo je ešte dôležitejšie ani sa nepočúvame. Platí len jedna jediná „tá správna“ pravda, ktorá sa presadzuje silou, hlukom, ale a aj zbraňami. Dokonca veľký a nezmyslený vojnový konflikt sa rozhorel aj v našej bezprostrednej blízkosti. Akoby sme zabúdali na slová Alberta Einsteina o tom, že „mier sa nedá udržať silou, dá sa dosiahnuť len pochopením.“

V tejto dobe a spoločnosti, kde verejne hovoriť o mieri je skoro zakázané a je to vyhlasované za zločin, nie je úsilie presadzovať mier prejavom slabosti, ale odvahy. Tak je to aj v prípade občianskeho združenia Zjednotení za mier, ktoré vzniklo pred rokom spojením iniciatívy Zjednotení za mier s občianskym združením Ľudia za mier/People for peace do jednej organizácie.

Predstavitelia OZ Zjednotení za mier v pléne počas oceňovania humanistov (zľava na ľavej fotografii Iveta Kompišová a Ivan Litvaj) a vystúpenie Eduarda Chmelára po prevzatí ocenenia Veľvyslanec humanizmu 2025

Iniciatíva Zjednotení za mier vznikla pred desiatimi rokmi. Na návrh textu iniciatívy, vytvoreného publicistom a známym mierovým aktivistom Eduardom Chmelárom, zareagovala novinárka a redaktorka Gabriela Rothmayerová oslovením s textom iniciatívy najdlhšie väzneného československého disidenta Petra Uhla. Ten okamžite s iniciatívou súhlasil a odporučil osloviť aj ďalšieho bývalého väzneného disidenta Milana Daniela a bývalého českého ministra zahraničných vecí a predsedu Valného zhromaždenia OSN, diplomata Jana Kavana.

Všetci traja patria medzi prvých signatárov iniciatívy, rovnako ako traja slovenskí prezidenti Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič. To bol začiatok spontánneho súhlasu s iniciatívou zo strany mnohých osobností. „Prezident Gašparovič nás… nielenže prijal, ale hneď súhlasil s podpisom, podobne reagovali Mária Kráľovičová, Albert Marenčin, Etela Farkašová a mnohí, mnohí ďalší. Pocítili sme vtedy niečo, čo by nás malo stále obohacovať – silné puto solidarity,“ spomína Gabriela Rothmayerová.

Predstavitelia OZ Zjednotení za mier pri preberaní ocenenia Veľvyslanec humanizmu 2025.

Dňa 6. mája 2015 viac ako sedemdesiat osobností politického, vedeckého a kultúrneho života zo Slovenska, Česka i Srbska predstavilo verejnosti programový dokument Zjednotení za mier. V snahe zabrániť ďalšiemu svetovému konfliktu vyzvali v ňom medzinárodné organizácie, štáty a ich vlády presadzovať novú bezpečnostnú architektúru. Upozornili na to, že vytváranie exkluzívnych vojnových blokov, ktoré stupňujú zbrojenie a konfrontácie, je už dávno prekonané a nebezpečné.

V súvislosti so slovami Johna Lennona „Mier nie je niečo, čo si môžete len priať; je to niečo čo tvoríte, niečo čo robíte, niečo, čím ste a niečo, čo darujete.“ iniciatíva Zjednotení za mier spolu s českou iniciatívou Mír a spravedlnost predložili verejnosti spoločný scenár, ktorého prvý návrh spracoval Eduard Chmelár, ako by bolo možné ukončiť vojnu na Ukrajine. Tento text sa im podarilo dostať aj na stôl prezidentov USA a Ruska. Je potešiteľné, že časť návrhov zo scenára sa už uplatňuje pri súčasných rokovaniach o ukončení konfliktu na Ukrajine. Pretože každá vojna, aj vojna na Ukrajine, je strašná. Už Herakleitos upozorňoval na to, že „v mieri pochovávajú synovia svojich otcov, ale vo vojne pochovávajú otcovia svojich synov.“ Vo vojne dennodenne zbytočne zomierajú ľudia. Vo vojne mlčia múzy. Preto je nevyhnutné čo najskôr presadiť prímerie a rokovať o trvalom mieri.

13. mája 2025 sa v hoteli Devín v Bratislave konala panelová diskusia OZ Zjednotení za mier pri príležitosti 10. výročia tejto iniciatívy. Pohľad na panelistov zľava: Branislav Fábry, Gabriela Rothmayerová, Jan Kavan, Ivan Gašparovič. Recitovala Ida Rapaičová, diskusiu moderoval Eduard Chmelár. Na fotografii nie je zachytený Ivan Hoffman,  ktorý tiež vystúpil so svojím príspevkom.

Medzi signatármi iniciatívy Zjednotení za mier sú aj viacerí naši členovia a nositelia čestných titulov. Prvohýbateľom iniciatívy a neskoršie občianskeho združenia Zjednotení za mier je Humanista roka 2021 Eduard Chmelár, ktorý okrem iného presadzuje krásnu myšlienku nevyhnutnosti budovať a formovať kultúru mieru. Členom a právnym expertom združenia je Humanista roka 2020 Branislav Fábry, ktorý dlhodobo presadzuje zakotviť právo na mier do národného i medzinárodného právneho poriadku. Medzi osobnosťami kultúrneho života, ktoré podpísali programový dokument Zjednotení za mier je aj Veľvyslanec humanizmu 2023 spisovateľ a scenárista Peter Jaroš.

OZ Zjednotení za mier – akcia Za mier pre Ukrajinu.

Občianske združenie Zjednotení za mier svojou praktickou činnosťou neúnavne presadzuje mier ako nevyhnutnú podmienku a premisu pre uskutočnenie humanistických cieľov a ideálov vo svete. Napĺňa tak slová Michaela Jacksona: „Vo svete plnom nenávisti sa musíme odvážiť dúfať. Vo svete plnom hnevu sa musíme odvážiť veriť v Mier. Vo svete plnom zúfalstva sa musíme odvážiť snívať. A vo svete plnom nedôvery sa musíme naučiť dôverovať.“

Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov udeľuje Občianskemu združeniu Zjednotení za mier v súlade so štatútom pre udeľovanie Cien humanistov, čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2025 za dlhoročné aktivity pri obhajobe mieru ako základnej humanistickej premisy k riešeniu problémov súčasného sveta, za prejavenú odvahu, solidaritu a osobnú poctivosť pri presadzovaní kultúry mieru i práva na mier, za obdivuhodný a nasledovaniahodný kolektívny humanistický príbeh.