Pri príležitosti Svetového Dňa humanistov bol v Banskej Bystrici ocenený Spoločnosťou Prometheus zakladajúci člen spoločnosti a účastník Slovenského národného povstania doc. JUDr. Ján Chudík, CSc. (nar. 12. 11. 1926)
Laudácium na oceneného
Rodák z Jakubian v okrese Stará Ľubovňa, už ako stredoškolák, podobne ako viacerí jeho rovesníci, odišiel po vypuknutí Slovenského národného povstania bojovať proti fašizmu. O dôvodoch svojho rozhodnutia docent Ján Chudík hovorí: „Rodičia ma tak vychovali. Keď na naše územie vstúpili Nemci, tak sme sa všetci bez presvedčovania snažili prispieť k tomu, aby od nás odišli. Ak nie dobrovoľne, tak aj bojom. S vedomím rodičov som vstúpil do Kvitinského partizánskej brigády, do skupiny Gottwald v Levočských vrchoch.” Tak ako samozrejme vstúpil do Povstania, tak úplne prirodzene, po príchode frontu, pokračoval v boji proti fašizmu v radoch legendárnej Červenej armády, s ktorou sa ako „krasnoarmejec” — príslušník 4. Ukrajinského frontu, zúčastnil bojov o Ostravu.
Tento boj sa mu stal osudným. 6. mája 1945 bol vážne zranený, v tele mal viacero črepín, najvážnejšia bola črepina priamo pri srdcovom obale. „Nech to neznie ako fráza, no v nás naozaj žilo skutočné vlastenectvo. Keď mnou prešla tá črepina, teda to pálilo, ako čert! Moja prvá myšlienka bola na mamu: ,Mama, už ma nikdy neuvidíš!´ Chvíľu stojím, stojím a začínam si uvedomovať — veď stojím a nič sa so mnou nedeje!´ Len cítim, ako mi po tele steká krv. Do každého boja som šiel s presvedčením, že nie som taký zlý, aby ma to trafilo.”
Našťastie, napriek závažnosti zranení prežil a črepinu pri srdci mu profesor Šiška vybral až v roku 1957. Črepinu si nechal a sprevádza ho životom až do dnešných dní. Je pripomienkou na nesmierne ťažkú dobu, ktorú prežil so cťou.
Zranenie pri Ostrave ho zachránilo pred nasadením do bojov v Japonsku a tak už v novembri 1945 sa vrátil domov. Na rozdiel od svojich druhov v zbrani, z ktorých prežili len dvaja. Po vojne najskôr pôsobil ako učiteľ, neskôr pracoval v národných výboroch. Nesmierna húževnatosť bývalého vojaka a túžba po ďalšom vzdelávaní ho doviedla do Bratislavy, kde vyštudoval Právnickú fakultu na Komenského univerzite. Venoval sa trestnému právu a z tohto odboru získal aj vedeckú hodnosť kandidáta vied a pedagogický titul docenta.
Na prežité vojnové udalosti sa nedá len tak jednoducho zabudnúť, a preto akosi prirodzene pôsobí aktívne až do dnešných dní v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, zúčastňuje sa jeho aktivít i besied. Veľmi ho mrzí zjednodušený pohľad na vojnové udalosti: „Nie sme všetci rovnakí. Človek by mal sám vedieť dôveryhodne zhodnotiť, že toto, čo sa deje, niekto naozaj zapríčinil. My sme neočakávali len to, že skoncujeme s vojnou, ale že sa nám zlepšia aj životné podmienky. Že bude práca, že budú sociálne istoty… Naozaj! Bojovali sme pre lepšiu budúcnosť Nerozumiem, prečo sa práve dnes práve tomuto aspektu venuje tak málo pozornosti!”
Docent Ján Chudík patrí medzi zakladajúcich členov Spoločnosti Prometheus — združenia svetských humanistov. Vypracoval prvý variant návrhu Stanov Spoločnosti Prometheus a bol prvým predsedom jej Bratislavského klubu. Ako advokát prejavil veľkú vynaliezavosť pri zastupovaní košického učiteľa Michala Holováča pred súdmi Slovenskej republiky. Michal Holováč sa domáhal anulovania krstu a zároveň žiadal, aby mu cirkvi vydali úradné vyhlásenie nielen o jeho neplatnosti, ale aj o tom, že nie je členom Pravoslávnej a Gréckokatolíckej cirkvi. Docent Chudík postavil podanie na skutočnosti, že bol pokrstený v treťom týždni svojho veku, čím právny úkon krstu trpel vadou, lebo sa udial bez jeho súhlasu a on si teraz nemôže ako človek uplatniť svoje ústavné právo byť bez vyznania. Avšak súdy Slovenskej republiky len reprodukovali stanovisko zástupcov cirkvi, že krst nemožno zrušiť, nemožno poprieť to, že človek bol pokrstený a je zapísaný v knihe krstov.
Napriek skutočnosti, že podania opakoval až na úroveň Ústavného súdu, súdne rozhodnutie o zrušení krstu Michala Holováča nedosiahol. Avšak vďaka značnej medializácii tohto sporu rozšíril povedomie o skutočnom uplatňovaní ľudských práv na Slovensku a upozornil na potrebu širšie sa zaoberať s tým, ako tento nerovnovážny stav v neprospech sekulárnych občanov Slovenska aj reálne vybalancovať a tak skutočne naplniť obsah pojmu právny štát.
Spoločnosť Prometheus — združenie svetských humanistov, udeľuje doc. JUDr. Jánovi Chudíkovi, CSc., v súlade so štatútom pre udeľovanie Cien humanistov, čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2018 za aktívnu účasť v národnooslobodzovacom boji proti fašizmu a nacizmu, za aktívnu obhajobu a prezentáciu hodnôt antifašistického odboja, za aktívnu a vzácne vynaliezavú obhajobu práva na slobodu svedomia a myslenia, i prezentáciu životných hodnôt a postojov humanistov.
Prečítajte si informáciu o odovzdávaní ocenení na samostatnej stránke.
Viac informácií o doc. JUDr. Jánovi Chudíkovi, CSc. nájdete:
V článku Slovenský partizán, ktorý vstúpil do Červenej armády
Na videu Docent Chudík – od dedinského chlapca partizána-vojaka až po docenta práv
Be the first to comment on "Ján Chudík — Veľvyslanec humanizmu 2018"