Správa o slobode myslenia

Medzinárodná etická a humanistická únia (IHEU) k 10. decembru 2017 vydala už po šiesty krát Správu o slobode myslenia vo svete. Cieľom správy je poskytnúť komplexnú informáciu o situácii ľudí s nenáboženským náhľadom v jednotlivých krajinách sveta. Mapuje prenasledovanie, ale aj rešpektovanie ateistov, humanistov, etikov, skeptikov a pod. (všetkých sekulárnych občanov) v štátoch sveta a mapuje situáciu v štyroch oblastiach:
a) Ústava a vláda
b) Rodina, spoločnosť a cirkvi
c) Vzdelávanie a práva detí
d) Sloboda prejavu, obhajoba humanistických hodnôt

Každá z týchto oblastí je hodnotená v škále: nehodnotené – slobodné a rovnocenné –väčšinou uspokojivé – systematická diskriminácia – silná diskriminácia – závažné porušenie. Hodnotenie je spracované formou textu, ale aj zvýraznené osobitnou farbou. Pre každú z oblastí (i pre celkové hodnotenie) je urobená interaktívna mapa so štátmi vo farbe hodnotenia podľa jednotlivých oblastí.

Správu i jednotlivé mapy si môžete pozrieť na tomto mieste.

Pretože naše pripomienky neboli zapracované k hodnoteniu situácie na Slovensku vo vydanej správe za rok 2017 pripájame naše hodnotenie podľa oblastí.


Ústava a vláda – hodnotenie Väčšinou uspokojivé

Ústava deklaruje v čl.1. bod 1. svetonázorovú a ideologickú neutralitu Slovenska: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

V článku 12 zaručuje pre všetkých slobodu a rovnosť v právach a dôstojnosti bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

V článku 24. zaručuje  sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

Napriek čl. 12. podobné práva nie sú zaručené sekulárnym občanom, v ústave sú vymedzení len negatívne: bez náboženského myslenia, právo na slobodu prejavu svojho svetonázoru im ústava expresis verbis nezaručuje. A to napriek tomu, že sekulárni občania tvoria druhú najväčšiu svetonázorovú skupinu na Slovensku (23-25 %). Tým, že ústava a zákony explicitne definujú iba cirkvi a náboženské spoločnosti a neregulujú aj rôzne sekulárne (nenáboženské) alebo filozofické svetonázory, v podstate ani nerátajú s inými ako v tradičnom význame chápanými náboženskými svetonázormi. Pre alternatívu a odlišnosť v oblasti výkladov sveta v podstate nevytvárajú priestor.

Od roku 2014 v článku 41. je v ústave zadefinované manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, čím boli vylúčené z ochrany a podpory štátu partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia.

Rodina, spoločnosť a cirkvi – hodnotenie Silná diskriminácia

Na Slovensku bol prijatý v roku 2000 konkordát medzi Slovenskom a Vatikánom formou medzinárodnej ľudsko-právnej zmluvy, čo umožňuje postavenie konkordátu nad rámec vnútroštátnych zákonov. Zmluva je uzavretá tak, že sa fakticky nedá vypovedať zo strany Slovenskej republiky bez súhlasu Vatikánu. Zmluvou sú zaručené nadštandardné podmienky pre pôsobenie a výsadné postavenie Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi v spoločnosti. V roku 2002 bola prijatá formou prezidentskej zmluvy (t.z. formou nižšej právnej sily oproti Základnej zmluve s Vatikánom) Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami poskytujúca podobné podmienky pre 11 nekatolíckych cirkvi a náboženských spoločností . V roku 2017 bol novelizovaný zákon o Slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností (Zákon č. 308/1991 Zb.), ktorý stanovil pri registrácii novej cirkvi pôvodný počet plnoletých členov cirkvi občanov Slovenskej republiky, ktorí čestným prehlásením prehlásia, že sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel z počtu 20.000 na 50.000. A to napriek tomu, že od roku 2007 nebola registrovaná žiadna nová cirkev a náboženská spoločnosť, ktorá by dokázala splniť registračné podmienky. Touto zmenou zákona vznikajú reálne nerovnaké podmienky pre pôsobenie spoločenstiev rôznych náboženských vyznaní: V Slovenskej republike pôsobia registrované cirkvi s podporou štátu(13 z 18), registrované cirkvi bez podpory štátu (5 z 18), cirkvi pôsobiace ako občianskej združenia (lebo im zákon neumožňuje sa registrovať ako cirkvi – asi 50)..

Len 13 z 18 registrovaných cirkví má nárok na finančnú podporu od štátu pre centrá cirkví a platy duchovných. V roku 2017 to bola suma v celkovej výške 40.017.526 € , čo predstavuje nárast oproti roku 2000 o 22.769.736 € (232 % nárast).

Len registrované cirkvi môžu slúžiť pastoračnú službu v ozbrojených silách SR (armáda, polícia, hasičský a záchranný zbor), väzniciach, nemocniciach, sociálnych službách, vyučovať náboženstvo na štátnych školách všetkých stupňov, mať zaručený priestor vo verejno-právnych médiách (Rozhlas a televízia Slovenska), vykonávať charitatívnej činnosti. Štát nielen garantuje pracovné miesta v týchto oblastiach , ale aj plne sa podieľa na ich financovaní a zabezpečení, pričom o personálnom obsadení rozhoduje výlučne príslušná cirkev.

Vzdelanie a práva detí – hodnotenie Systematická diskriminácia

Registrované cirkvi majú právo vyučovať náboženstvo na všetkých stupňoch verejných škôl (od materských škôl až po vysoké školy), pričom štát uhrádza náklady spojené s touto výučbou. Obsah vzdelávania a personálne obsadenie učiteľov určuje cirkev. Na úrovni základných škôl je povinne v alternácii náboženskej výchove etická výchova, ktorej obsah a charakter určuje štát. Možnosť ovplyvniť obsah etickej výchovy, resp. zabezpečiť etickú humanistickú výchovu v spolupráci s humanistickými organizáciami štát odmietol.

Registrované cirkvi môžu zakladať cirkevné školy a zariadenia, ktorým štát poskytuje podporu vo forme úhrady 70 % nákladov zo strany štátu. Katolícka univerzita a teologické fakulty (či semináre vychovávajúce kňazov) sú súčasťou verejných škôl a sú plne hradené zo strany štátu.

Katolícka cirkev vstupuje aktívne do procesu vzdelávania, kde dosiahla stiahnutie Koncepcie výučby sexuálnej výchovy na školách, úpravu šlabikárov pre deti 1 ročníka základných škôl, kde vyradili z obsahu učebnice rozvedených rodičov a pod.

Sloboda prejavu, obhajoba humanistických hodnôt – hodnotenie Systematická diskriminácia

Slobodu slova a tlače sú chránené ústavou, ale médiá niekedy čeliť politickému zasahovaniu. Novinári čelia aj naďalej verbálne útoky a urážky na cti obleky verejných činiteľov, hoci v posledných rokoch sa znížila frekvencia útokov voči novinárom.

Na Slovensku je v zásade možnosť publikovať humanistické názory, avšak nie v RTVS. Verejnoprávne média odmietajú zriadenie osobitnej relácie pre sekulárnych občanov, napriek skutočnosti, že v programovej štruktúre televízie i rozhlasu sú zaradené priamo náboženské relácie a je zriadená aj osobitná náboženská redakcia (v rozhlase i televízii). Odborníkov s humanistickým náhľadom na svet napriek prísľubom ignorujú a nepozývajú do diskusných relácií.