John Searle

Čo si myslí známy filozof o antipatii postmodernistov voči myšlienke objektívnej pravdy?

„Myslím si, že postoj postmodernistov je smiešny. Ťažkosť spočíva v tom, že predsa väčšia časť našich rozhovorov, ako aj celého nášho života, predpokladá, že máme do činenia s objektívnym, reálnym svetom. Ak sa ma spýtate, ako sa dostanete do blízkeho mesta, kedy je odlet lietadla, alebo kladiete lekárovi otázku, či máte rakovinu, ba dokonca aj keď ma prosíte len, aby som vám podal soľ, niet inej možnosti, ako porozumieť týmto formuláciám, než predpokladať, že existuje reálny svet. Tento názor – že totiž svet existuje bez ohľadu na nás – sa nazýva „externý realizmus“.

Až potom sa položí otázka, aký prístup máme k tomuto skutočnému svetu. Odpoveď vyžaduje percepciu (vnímanie) a jazyk. Za normálnych okolností berieme svet na vedomie percepciou a opisujeme ho jazykom. Obrátene, naše vnímanie a náš jazyk by nemali zmysel bez predpokladu, že máme prístup k reálnemu svetu. A ak raz pripustíme možnosť tohto prístupu, okamžite z toho vyplýva možnosť objektívnej pravdy. Ak slová podávajú správu a percepcie sprostredkujú poznanie, musia existovať reálne veci v reálnom svete a my ich môžeme poznať. Váš život a vaše vzťahy k iným ľuďom nemôžu mať zmysel bez predpokladu objektívnej pravdy.

Myslím si, že rozličné kultúry vám sprostredkujú rozličné hľadiská a v rámci našej kultúry existuje tiež rad rozličných hľadísk. Je omylom predpokladať, že objektívna pravda nevyžaduje, resp. nepripúšťa vôbec nijaké hľadisko. To by bolo predsa nemožné. Som bytosť na tomto svete; som dieťa osobitnej kultúry; mám prístup k reálnemu svetu z môjho hľadiska, to je z hľadiska kultúry, v ktorej som vyrástol. To nijako nevylučuje objektivitu. Zem je od slnka vzdialená 93 miliónov míľ. Túto skutočnosť nemôžem vyjadriť, ak nemám k dispozícii jazyk alebo systém na meranie, ale je to úplne objektívny fakt. Túto skutočnosť som sa dozvedel od vedy, ktorá je najúspešnejší systém, aký kedy vytvoril ľudský intelekt na poznávanie, ako to na svete beží. A keď potom hovoríme o disciplínach ako fyzika alebo chémia, je veda absolútne transkulturálna – poznatky platia pre každú kultúru. Nie je pravda, že by vodík menil svoje chemické zloženie, keď ideme z Afriky do Ázie; jeho atómy majú jeden elektrón, nech ste kdekoľvek.“

Prameň: John Searle, “On Postmodernism“, Free Inquiry, 18/4, 1998, s. 38.

Preložil Rastislav Škoda