Marián Baťala

Recenzia: Štefan Surmánek: Klerikalizácia verejného života na Slovensku ako prejav a dôsledok silnejúceho vplyvu katolíckej cirkvi. Vydavateľstvo elfa, s. r. o., Košice, 132 strán, 2009. Distribuuje autor. ISBN 978-80-8086-105-6.

Ak zmeníme slovosled názvu tejto práce do podoby prejavy klerikalizácie verejného života na Slovensku sú dôsledkom rastu vplyvu katolíckej cirkvi, máme objektívne konštatovanie skutkového stavu slovenskej spoločnosti po roku 1990, hlavne však po roku 1993. Katolícka cirkev ako dominantná na Slovensku sa snaží uzurpovať si čo najväčší podiel na moci a správe vecí verejných. To je bod prvý! Druhým bodom je to, že ak bude fungovať bod prvý, cirkev dostane pod kontrolu občanov tohto štátu, ktorých bude manipulovať a viesť tak, ako to bude vyhovovať jej záujmom. A to je klerikalizácia verejného života.

V prvej časti práce autor analyzuje sociálnu doktrínu katolíckej cirkvi (vo všeobecnosti platí pre každú cirkev), ktorá je ešte stále určujúcou taktikou pre dosiahnutie strategického cieľa. Úžasný rozvoj ľudskej vzdelanosti, vedy a techniky, ale aj revolučné výbuchy a sociálne pohyby v spoločnosti v posledných dvoch storočiach, donútili cirkev opustiť dovtedajšie mocenské postavenie a preto muselo dôjsť aj k zmene taktiky v jej činnosti. Ukončil sa monopol kresťanstva na svetonázor i jeho nadvláda v spoločnosti a neodvratne nastúpila kríza katolicizmu.

Autor poukazuje na zmenu taktiky cirkvi vychádzajúcu z dejinných prelomov a z nutnosti reagovať na tieto skutočnosti. Či už ide o „sociálne“ encykliky jednotlivých pápežov, II. vatikánsky koncil a v konečnom dôsledku aj o pontifikát Jána Pavla II, ktorý zaviedol model tzv. nepolitickej aktivity cirkvi. Ten však nebolo možné oddeliť od politických stránok ich riešenia. Išlo doslova o aktivity vo všetkých oblastiach spoločenského života, do ktorých cirkev zasahovala. A bola to v každom ohľade politika. Pontifikát Jána Pavla II. bol, je a bude aj z historického pohľadu dôležitý. Aj v súvislosti s touto prácou, lebo od toho sa odvíjajú aj skutočnosti týkajúce sa konkrétnych prejavov vplyvu katolíckej cirkvi v našej spoločnosti, klerikalizácie slovenskej politickej scény i spoločnosti vôbec. Týmto sa zaoberá druhá časť práce.

Je potrebné v prvom rade uviesť, že Ústava Slovenskej republiky vo svojom prvom článku stanovuje, že SR ako demokratický a právny štát sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V občianskej spoločnosti, za ktorú sa chce Slovenská republika považovať, by nebolo možné, aby klerikáli a ich pomáhači v politických stranách nielen kresťanského zamerania a ďalší, ktorí pôsobia v orgánoch štátnej správy a samosprávy, mohli v takom rozsahu ovplyvňovať riadny chod spoločnosti. Autor správne poukazuje na to, že nie sú prijaté právne normy, ktoré by systémovo upravovali vzťah medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Od konca roku 1989, resp. od roku 1990, kedy dochádzalo k rušeniu starých právnych noriem a postupnému prijímaniu nových, upravujúcich predmetné vzťahy, bol v tejto oblasti chaos, ktorý klerikáli dokonale využili. Participovali na tom tiež nové, „nezaťažené“ politické elity, ktoré sa dostali k riadeniu našej spoločnosti. Po rozdelení československej federácie a vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa cirkvi a klerikálom otvorili nebývalé možnosti politickej a ekonomickej realizácie. Argumentácia, ktorú používajú niektorí vedúci predstavitelia cirkvi o tom, koľko je v našej spoločnosti veriacich občanov, neobstojí a nemožno ju brať do úvahy ako relevantný údaj. Cirkev je náboženská organizácia, ktorá nemá evidovanú členskú základňu a je reprezentovaná iba cirkevnou hierarchiou, ktorá si však osobuje jej neprislúchajúce práva. Tieto využíva vo svoj prospech a súčasne zneužíva voči štátu a spoločnosti ako takej. Cirkevní hierarchovia ako aj niektorí predstavitelia kresťanských politických strán a hnutí sa radi navonok prezentujú ako občianska elita, svedomie národa. Ich zámerom je ovládnuť masy a zmanipulovať ich podľa vlastných programových cieľov.

Klerikalizácia verejného života na Slovensku sa masívne začala prejavovať po roku 1998, kedy sa k moci dostali kresťansky zamerané strany a hnutia. Boli spracované a schválené zmluvy a dokumenty zásadného významu, ktoré poukazujú na to, že v našej spoločnosti bude hrať prím katolicizmus vo svojej najagresívnejšej forme, vo forme politického klerikalizmu. Ide o dokumenty, na ktoré autor poukazuje a čiastočne ich aj analyzuje, a to s cieľom poukázať na nebezpečenstvo, vyplývajúce z toho, že majú veľký, ba priam rozhodujúci vplyv na dôležité oblasti verejného života na Slovensku.

Sú to oblasti, v ktorých sa štát dobrovoľne zriekol svojho vplyvu a prenechal bezbrehé možnosti pôsobenia klerikálom. Autor priamo poukazuje na školstvo a školskú politiku, verejnoprávne média ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas a samozrejme financovanie cirkví a náboženských spoločností. Súčasný stav plne vyhovuje klerikálom a títo z neho ťažia, lebo sa im priamo ponúkajú nebývalé možnosti hlavne ekonomického charakteru. Sú si vedomí toho, že nie sú nikým kontrolovaní. Aj keď má štát na to vytvorené mechanizmy, nemá na to odvahu.

Recenzovaná práca poukazuje na reality dneška v Slovenskej republike. Okrem historického pohľadu na vývoj sociálnej doktríny a učenia cirkvi poukazuje autor na súčasné politické a ekonomické záujmy klerikálov a na nečinnosť štátu, resp. na jeho nezáujem o riešenie daného problému. Tu je potrebné zdôrazniť, že právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, nesmie uprednostňovať ani zvýhodňovať istú skupinu ľudí a jej ideológiu formou štátnej politiky. Občania tohto štátu sú si rovní v dôstojnosti aj v právach a právny štát je povinný toto občanom zabezpečiť.

Práca je nanajvýš aktuálna a predkladá čitateľovi analyzovaný problém, ktorý sa ho priamo dotýka, a preto by ho nemal nechať bez povšimnutia.