24. januára tohto roku sme v článku pod názvom Pripomienkovanie, či určovanie obsahu zákonov? informovali o návrhu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Gábora Gála zmeniť legislatívne pravidlá a zaradiť Konferenciu biskupov Slovenska a Ekumenickú radu cirkví v Slovenskej republike medzi povinne pripomienkujúce subjekty, t. z. postaviť ich na úroveň orgánov ústrednej verejnej správy. V článku sme zásadne polemizovali s uvedeným návrhom a protestovali proti nemu. Naše argumenty si môžete prečítať na tomto mieste: https://prometheus.sk/po-com-tuzi-konferencia-biskupov-slovenska/

Neuspokojili sme sa len s týmto článkom, oslovili sme viaceré osobnosti vo vedení nášho štátu, zapojili sa do celoslovenskej podpisovej akcie proti touto zámeru, napísali sme osobitný protestný list ministrovi spravodlivosti. https://prometheus.sk/nase-nie-prerastaniu-cirkvi-do-statu/. Aj keď nám do dnešného dňa na náš list pán minister neodpovedal, boli sme úspešní. Výsledok aj našich aktivít sa dostavil. Gábor Gál svoj návrh stiahol z rokovania vlády a pravidlá pripomienkovania zákonov ostávajú vo svojej pôvodnej podobe. Ďakujeme všetkým, ktorí aktívne podporili našu snahu zabrániť ďalšiemu prerastaniu oltára a trónu na Slovensku.

Podľa článku 17. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (prijatom v roku 2007) je Európska únia zaviazaná udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami a filozofickými svetonázorovými (nenáboženskými) organizáciami. Na Slovensku tento dialóg dlhodobo funguje jednostranne, len so zástupcami cirkví a náboženských spoločností. Sekulárnych občanov vláda Slovenskej republiky jednoducho nepozná a ignoruje ich, napriek tomu, že tvoria druhú najväčšiu svetonázorovú skupinu v krajine.

Mairead McGuinness

Ale ani v Európskej únii to nie je ideálne. Komisia Európskeho parlamentu poverená dohľadom nad realizáciou článku 17. pod vedením prvej podpredsedníčky Europarlamentu, írskej členky ľudovej sekcie, Mairead McGuinness, spracovala osobitnú správu, ktorá však podľa predstaviteľov Európskej humanistickej federácie neodráža skutočnú diskusiu a závery z nej vyplývajúce. V rozpore s uskutočnenou diskusiou je v správe komisie akceptovaný návrh Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva na privilegovaný prístup jej zástupcov k sekretariátu výboru. Ďalší návrh komisie uľahčuje cirkvám prístup k právnym predpisom Európskej únie na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom zastupiteľstiev Európskeho parlamentu ako sprostredkovateľa tejto možnosti. O správe komisie a jej návrhoch má rozhodovať plénum Európskeho parlamentu a preto je dôležité zúčastniť sa v máji volieb do Europarlamentu a ovplyvniť kto a čo v ňom bude presadzovať.

Giulio Ercolessi

Uvedené súvislosti nám ukazujú, že návrh Konferencie biskupov Slovenska nebol náhodným výstrelom do tmy, ale išlo o širšiu, koordinovanú, lobistickú aktivitu Vatikánu. Cirkvi i náboženské spoločnosti majú právo lobovať za svoje záujmy. Toto lobovanie by sa však malo uskutočňovať transparentným spôsobom a na rovnakom základe, pričom by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky ostatné organizácie občianskej spoločnosti. Ide o to, aby následné zákony a nariadenia boli výsledkom pluralitnej verejnej diskusie, a nie predpisov a dogmatických názorov cirkví a náboženských spoločností. Sekulárna Európa chráni rovnaké zaobchádzanie s každým, bez ohľadu na náboženské vyznanie, vieru alebo svetonázorové presvedčenie.

Zdôrazňuje to aj prezident Európskej humanistickej federácie Giulio Ercolessi: „V čase rastúcej rôznorodosti v spoločnosti, je sekularizmus jedinečným princípom, ktorý zabezpečuje nekonfliktnú koexistenciu množstva životných postojov a svetonázorov prítomných v našich spoločnostiach. Sekularizmus musíme chrániť, je kľúčovým princípom európskeho projektu.”