Európskej komisii sa vytýka, že organizuje stretnutia s cirkevnými organizáciami – osobitne s katolíckou cirkvou – a nepozýva humanistické a iné nenáboženské organizácie. V tejto súvislosti vyhlásil komisár Jacques Barrot  na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu v 11. septembra 2005, že čoskoro sa uskutoční stretnutie s humanistami a inými členmi, ako povedal, “civilnej spoločnosti”.

Kritické stanovisko bránil poukazom na snahu komisie pestovať dialóg s konfesionálnymi aj nekonfesionálnymi organizáciami, ako to predpokladá deklarácia č. 11 Amsterdamskej dohody. Znenie deklarácie č. 11 sa stalo článkom 52 návrhu Európskej ústavy, proti ktorému sa ozvali početné hlasy. Deklarácia nemôže byť podkladom pre zákonné jednanie, ale článok 52 by ním mohol byť.

Hoci návrh ústavy EÚ prestal byť aktuálny, komisia naďalej plánuje pokračovať v diskusiách s rozličnými názorovými skupinami, náboženskými aj nenáboženskými. Podľa Borrota to však neznamená, že na všetky mítingy budú pozývaní zástupcovia všetkých skupín – bude záležať na prejednávanom predmete.

Niektorí poslanci Európskeho parlamentu (PEP) súhlasia s takouto iniciatívou komisie, no iní, napríklad Graham Watson, prezident Asociácie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), zdôrazňujú nutnosť držať oddelene od seba záležitosti cirkvi a štátu. Ešte iní vytýkajú komisii nedostatok transparencie: britský labourista PEP Michael Cashman žiada, aby sa zostavovali zoznamy účastníkov a mítingy boli verejné. Podporuje ho Sophia in’t Veld (ALDE, Holandsko) svojím požiadavkom, aby sa dialógy konali nielen s ľuďmi vybranými prezidentom Barrosom, ktorý na rozdiel od bývalého prezidenta Prodiho diskriminuje humanistické organizácie.

Vo svojej kritike je ešte virulentnejšia belgická socialistická poslankyňa EP Veronique de Keyser, ktorú šokovalo, že Komisia “zabudla” pozvať na jednu diskusiu Európsku humanistickú federáciu, ale spomenula si na scientológov.

Kritizovala aj finančnú podporu účastníkov vatikánskeho Svetového dňa mládeže v Kolíne, ktorý opísala ako

“posledný zázrak pápeža Jána Pavla II., ktorý premenil zamietnutie tejto podpory Európskym parlamentom nakoniec na súhlas”:

“Vravia nám, že EU neplatila za hostie pre prijímanie účastníkov, ale len za ich mlieko. Má to znamenať, že Vatikán môže Európsku úniu dojiť?”

Taliansky radikálny PEP Marco Pannella upozornil na nebezpečenstvo pojmu “vatikánska Európa” a citoval vetu francúzskeho premiéra Emila Combesa spred sto rokov, že potom čo sa Vatikán zmocnil cirkvi, chystá sa zmocniť sa štátov. V tomto štádiu diskusie sa Barrot pokúsil o jej zmiernenie priznaním, že podporuje odluku cirkvi od štátu, ale dodal, že treba riešiť aj problém neželaných siekt.

Začiatkom roku 2005 diskutoval Keith Porteous Wood, výkonný riaditeľ Britskej sekulárnej spoločnosti,o týchto rozhovoroch v rámci európskej komisie priamo s Barrotovým poradcom pre veci náboženstiev. Písomne gratuloval PEP M. Cashmanovi, že sa tak energicky domáha transparentnosti.

Prameň: © 2005 National Secular Society (britská); www.secularism.org.uk.