Odluka cirkvi od štátu bola zahrnutá už do základných princípov organizácie budúceho československého štátu v Prehlásení nezávislosti československého národa, známejšieho skôr ako Washingtonská deklarácia. Jej záver bol romantický, symbolický až optimisticko-euforický: „Mocnosti temnoty slúžili víťazstvu svetla – vytúžený vek ľudstva prichádza. Veríme v demokraciu – veríme v slobodu – a v vždy väčšiu a väčšiu slobodu“. Deklaráciu podpísali v Paríži, desať dní pred vznikom Československa, už 18. októbra 1918 traja najvyšší predstavitelia Československého zahraničného odboja: profesor Tomáš Garrique Masaryk, generál Milan Rastislav Štefánik a doktor Eduard Beneš.

Vo Washingtonskej deklarácii sa o hlavných zásadách ústavy československého národa sa uvádza (červený text): 1. Československý štát bude republikou. 2. V stálej snahe o pokrok zaručí plnú slobodu svedomia, náboženstva a vedy, literatúry a umenia, slova, tlače a zhromaždovacieho i petičného práva. 3. Cirkev bude odlúčená od štátu. Zdroj fotografie: Národný archív Českej republiky.

Odluka cirkvi od štátu v parlamente

Preto nie je náhodou, že prvý slobodne zvolený parlament – Národné zhromaždenie Československej republiky – ako prvý návrh zákona, ktorý bol rozdaný tlačou všetkým novozvoleným poslancom bol návrh zákona, ktorým sa zavádza v Československej republike odluka cirkvi od štátu. Tento návrh zákona predložila 26. mája 1920 skupina 32 poslancov vedená doktorom práv Theodorom Bartoškom. V tejto skupine boli aj traja slovenskí poslanci Štefan Darula (železničiar z Vrútok), Igor Hrušovský (odborársky funkcionár, rodák z Nového Mesta nad Váhom) a Andrej Hvizdák (redaktor zo Žiliny) i dvaja maďarskí Géza Borovsky (tajomník strany v Košiciach) a Lájos Šurány (redaktor v Košiciach).

Návrh zákona bol pridelený výborom a prerokovávaný bez úspechu v pléne parlamentu viac ako dva roky. Aj keď išlo o veľmi podrobne spracovaný návrh majúci sedem hláv a 67 paragrafov. Po jeho neprijatí nasledovali zo strany tejto skupiny poslancov ďalšie návrhy zákonov, ale ani tak, napriek washingtonskej deklarácii odluka v poslaneckej snemovni neprešla. Doktor Bartošek to komentoval slovami: „Dôležité programové veci sa dostávajú nanajvýš len do formy návrhov, aby sa potom odložili ako bezcenná rároha do parlamentného archívu, kde si ich všimne nanajvýš nejaký budúci historik československého parlamentarizmu a demokracie. Takto to bolo u nás aj so zákonom o odluke.“

Ukážka prvej strany parlamentnej Tlače č. 1., ktorá bola 2. júna 1920 prijatá na rokovanie na prvom zasadaní prvého volebného obdobia prvého zvoleného Národného zhromaždenia Československej republiky po predložení návrhu Zavedenia odluky církvi od štátu skupinou 32 poslancov reprezentovaných Dr. Theodorom Bartoškom. Zdroj fotografie: Národný archív Českej republiky, Fond č. 604, Dr. Theodor Bartošek.

Svojrázny slobodný mysliteľ

Doktor Theodor Bartošek bol jedným z popredných predstaviteľov slobodného myslenia v Rakúsko-Uhorsku i v Československu. Narodil sa 4. Novembra 1877 v Ždánicích na Morave ako jeden z troch synov v rodine okresného sudcu. Napriek tomu, že vyrastal v katolíckom prostredí a mal sa pôvodne stať kňazom, po štúdiu na gymnáziu sa rozhodol študovať právo a filozofiu na Karlovej univerzite v Prahe.

Počas štúdií živoril v pivničnom byte, živil sa dávaním kondícií. Už ako študent bol mimoriadne aktívny. Spolupodieľal sa založení Zväzu vysokoškolského študentstva, v roku 1905 sa zúčastnil zjazdu Medzinárodného študentského združenia v Lutychu. Po úspešnom ukončení štúdia a absolvovaní povinnej súdnej praxe a pozície koncipienta začal od roku 1911 pracovať ako samostatný advokát. Vo svojej praxi  najmä zastupoval v sporoch robotníkov pri ich sociálnych zápasoch (stávky, streľby do nich, pracovné spory a pod.), ako aj záujmy Voľnej Myšlienky i občanov, ktorí boli šikanovaní štátom pre ich protináboženské a proticirkevné zameranie.

Ako presvedčený ateista už v roku 1903 patril medzi prvých členov Spolku Augustína Smetanu, ktorý vydával časopis Voľná Myšlienka. V tomto spolku pôsobili významné české osobnosti ako profesor Tomáš Garrique Masaryk s manželkou Charlotou, básnik Stanislav Kostka Neumann, filozof a psychológ František Krejčí či zakladateľ českého bezvereckého hnutia a antiklerikál Alfonz Šťastný, ktoré výrazne ovplyvnili jeho osobnostné smerovanie. Aj pod ich vplyvom sa po premenovaní spolku na Českú sekciu svetovej Voľnej Myšlienky v roku 1910 stal jej predsedom. Túto funkciu zastával pätnásť rokov, až do roku 1925. Zúčastňoval sa celosvetových zjazdov Voľnej myšlienky v Chicagu (1907), Bruseli (1910), Mníchove (1912), Lisabone (1913), Paríži (1925), predsedal jej zjazdom v Prahe v roku 1907 a 1920.

O poslaní a cieľoch Voľnej Myšlienky v roku 1912 napísal: „Voľná myšlienka nie je novou dogmou, ani novou vierou, je skôr metódou než náukou. Chce na rozdiel od akejkoľvek viery, aby človek samostatne myslel a aby všetko premyslel a domyslel… Voľná Myšlienka nechce byť len obyčajnou negáciou… Jej úloha je veľmi pozitívna: tvoriť lepší a šťastnejší život.“

Ukážka členského preukazu Voľnej Myšlienky Dr. Theodora Bartošku z roku 1920. Zdroj fotografie: Národný archív Českej republiky, Fond č. 604, Dr. Theodor Bartošek.

Avšak po víťazstve neľavicového smerovania Voľnej Myšlienky na sneme v roku 1925 z nej vystúpil a stal sa členom Zväzu proletárskych bezvercov. V roku 1946 bol zvolený za čestného predsedu zjednoteného Zväzu občanov bez vyznania. V roku 1953 bol zvolený za člena korešpondenta Československej akadémie vied.

Činnosť Voľnej Myšlienky a ďalších bezvereckých organizácií bola počas oboch svetových vojen zakázaná (prvá svetová vojna) alebo organizácia súdne rozpustená (druhá svetová vojna). Samotný Theodor Bartošek bol v roku 1916 zatknutý rakúskymi orgánmi, väznený a internovaný do tábora v Göllerdorfu (Rakúsko). V rokoch druhej svetovej vojny bol gestapom v roku 1939 dvakrát zatknutý, väznený a deportovaný do koncentračného tábora v Terezíne. Pri treťom zatknutí v roku 1944 bol súdený ľudovým súdom v Drážďanoch, kde však dokázal dosiahnuť svoje oslobodenie spolu so štyrmi ďalšími obžalovanými.

V 50-tych rokoch, napriek pokročilému veku a vážnej chorobe, nezostal nič dlžný svojej povesti nekompromisného a odvážneho obhajcu. Svojimi aktivitami dokázal zachrániť viacero ľudí z politických procesov.

Po dlhej chorobe zomrel 4. septembra 1954 v Prahe.

Prvá kampaň za Odluku cirkvi od štátu na Slovensku

Je len logické, že Dr. Bartošek, pri svojom osobnostnom nastavení, nedokázal len pasívne rezignovať na odmietnutie návrhu na zavedenie odluky cirkvi od štátu. Vzhľadom na rozdielny spoločenský vývoj po Prvej svetovej vojne na Slovensku sa rozhodol sa uskutočniť prednáškové turné po Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine o odluke cirkvi od štátu. Bola to veľká odvaha, vzhľadom na rozdielny spoločenský vývoj, pohyb po roku 1918. V Česku sa razilo heslo: „Po Viedni nech je súdený Rím!“ Viedlo to k tomu, že v dôsledku tejto kampane vystúpilo z katolíckej cirkvi viac ako 800 tisíc ľudí. Viacero z nich vstúpilo do novovzniknutej Československej cirkev husitskej, ktorá vznikla ako reakcia na činnosť katolíckej cirkvi v Rakúsko-Uhorsku a jej podporu zaniknutej monarchie. V spoločnosti sa vážne diskutovalo o realizácii deklarovanej odluky cirkvi od štátu.

Na Slovensku však podobný spoločenský pohyb nenastal. Ak niekto z cirkvi vystúpil, šlo skôr o výnimky. Katolícka cirkev na druhej strane varovala obyvateľov Slovenska pred českým ateizmom a bezbožníctvom. Od začiatku budovania novej republiky cirkev presadzovala zachovanie pozícií a privilégií cirkvi a náboženstva v slovenskej spoločnosti.

Napriek tejto situácii a možno práve preto sa presne pred 101 rokmi, v čase od 5. do 16. novembra 1924, rozhodol uskutočniť sériu dvanástich prednášok v dvanástich mestách:  5.11. Bratislava = 6.11. Hlohovec =  7.11. Nové Zámky = 8.11. Levice = 9.11. Košice = 10.11. Užhorod = 11.11. Berehovo = 12.11. Spišská Nová Ves = 13.11. Ružomberok = 14.11. Vrútky = 15.11. Žilina = 16.11. Trenčín na tému Odluky cirkvi od štátu. Zorganizoval tak prvú kampaň o odluke cirkvi od štátu na Slovensku.

Plagát, ktorý pozýval na prednášku Dr. Theodora Bartošku v Užhorode, ktorú uskutočnil v rámci svojho prednáškového turné po Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine v novembri 1924. Veľmi zaujímavá je charakteristika Dr. Bartošku uvedená v spodnej časti plagátu. Zdroj fotografie: Národný archív Českej republiky, Fond č. 604, Dr. Theodor Bartošek.

Zorganizovať toto turné si vyžadovalo veľké osobné i organizačné úsilie nielen od samotného prednášajúceho, ale ja od ľudí, ktorí ho pripravovali na mieste. Vzhľadom na veľkú pracovnú vyťaženosť Dr. Bartoška boli viackrát zmenené termíny turné i jeho príchod na Slovensko. Organizáciu celej kampane si pod svoje krídla zobrala slovenská kancelária Voľnej Myšlienky, ktorá v tom čase pôsobila vo Vrútkach a viedol ju Aleš (?) Mlejnský, pracovník železničných dielní. Vyžadovalo si to nielen zaistiť priestory a ubytovanie ale aj dopravu, kontakt na konkrétneho človeka v danom meste, spropagovať prednášku, zaistiť účasť.

V tomto čase mala Československá Voľná Myšlienka na Slovensku 322 členov klubov v siedmych mestách:

• Bratislava                            69 členov
• Devín                                    19 členov
• Devínska Nová Ves            25 členov
• Košice                                   75 členov
• Lučenec                                74 členov
• Sučany, Vrútky                   31 členov
• Žilina                                    29 členov.

Témou stretnutí s Dr. Bartoškom nebola len Odluka cirkvi od štátu a jej akútna potreba, ale aj ďalšie dôležité témy:

• O zásadách a cieľoch Voľnej Myšlienky (Košice, Žilina)
• Dnešný človek, cirkev a náboženstvo (Ružomberok, Užhorod)
• Rozdiel náboženskej a laickej školy, malý školský zákon (Vrútky)
• Pomer katolicizmu k československému národu (Berehovo).

V takejto podobe dostal Dr. Bartošek všetky základné informácie o doprave počas svojho prednáškového turné po Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine k odluke cirkvi od štátu. Všimnite si, že tento jeden list obsahuje všetky podstatné informácie o príchode, odchode, dĺžke cesty i meno kontakt nej osoby. Zdroj fotografie: Národný archív Českej republiky, Fond č. 604, Dr. Theodor Bartošek.

Samotná kampaň však neprebehla bez problémov. Nakoniec sa uskutočnilo len jedenásť prednášok. V Leviciach sa prednáška pre nás z neznámych dôvodov neuskutočnila. V archíve sa zachoval len telegram odoslaný deň pred prednáškou v Leviciach adresovaný Františkovi Zapletalovi z Nových Zámkov s textom: „V Leviciach prednáška nemožná. Bartošek má cestovať do Vrútok. Mlejnský.“

Ešte zložitejšia bola situácia v Užhorode, kde spiaceho Bartošku v kupé okradli o peňaženku a niektoré osobné doklady s korešpondenciou. Napriek snahe všetkých zúčastnených, vrátane železničných úradov, sa doklady ani peňaženka nenašli. Navyše celé kampaň bola mimoriadne náročná aj pre Dr. Bartošku, ktorý musel v Trenčíne na chvíľu prerušiť svoju prednášku pre vyčerpanosť.

Na druhej strane Dr. Bartošek úsmevne popisuje zakončenie svojej prednášky v Žiline: „Můj návrat prošel bez jakékoli zvláštní příhody, pouze v Žilině, jakoby na rozloučenou, vyřítilo se na mne a přítele Dra. Maňhala několik katolických železničářů. Nezmohli se však na nic jiného, než několik hrubých nadávek, který jsme ignorovali jednak ze zásady, jednak proto, že by nám byl jinak ujel vlak.“

Celkove môžeme prvú kampaň k odluke cirkvi od štátu na Slovensku hodnotiť ako úspešnú. Viedla nielen k zvýšeniu povedomia o potrebe odluky cirkvi od štátu, ale aj k úvahe o založení nových klubov Voľnej Myšlienky na Slovensku. Podľa zachovaných poznámok v archíve sa pripravoval vznik nových klubov v Liptovskom Mikuláši, Martine, Plešivci a vo Zvolene. Či skutočne vznikli a ako fungovali je potrebné zistiť štúdiom v archíve. Podľa doterajších výskumov robili vtedajšie slovenské úrady veľké prekážky pri registrácii klubov, napriek tomu, že Československá Voľná myšlienka mala celoštátnu registráciu…

Je čas vrátiť tému odluky do spoločnosti?

V súvislosti so sviatkom Dňa boja za demokraciu, 17. novembrom, by sme si mali pripomenúť, že medzi bodmi Programového vyhlásenia Verejnosti pri násiliu z 25. novembra 1989 bol bod 7. Dôsledná odluka cirkvi od štátu. Tento siedmy bod sa doteraz nenaplnil rovnako ako tretia zásada Washingtonskej deklarácie o odlúčení cirkvi od štátu. Naopak v súčasnosti sa opäť zvýrazňuje úloha cirkvi (osobitne katolíckej) v spoločnosti, jej úloha v národných dejinách i v súčasnosti, prijímajú sa zo strany štátnych a samosprávnych orgánov deklarácie a vyhlásenia, ktoré zdôvodňujú nové a nové privilégiá cirkvi, ktoré získavajú v našej spoločnosti. Sekulárnych občanov, občanov s nenáboženským svetonázorom, si Slovenská republika nevšíma. Nepozná ich vo faktickej rovine, v rovine praktickej politiky a zákonnej matérie. Ignoruje ich svetonázor, hodnoty, potreby. Naozaj nie je čas vrátiť tému odluky cirkvi od štátu do spoločnosti?

Možno by sa mali inšpirovať slovami Dr. Theodora Bartošku, ktorý k téme odluky cirkvi od štátu a parlamentu hovoril:

„Odluka cirkvi od štátu zaklope na dvere parlamentu až vtedy, keď jej občiansky život pulzujúci vonku dodá tej bezodkladnej naliehavosti. Zákonodárci môžu vývoju buď predchádzať alebo sú ním vlečení. Treba si uvedomiť, že u nás ide o druhý prípad… Snažme sa vytvoriť nové pomery, ktoré si zákonnú formuláciu vynútia už automaticky svojou vlastnou silou. Takáto je československá cesta k odluke (cirkvi od štátu – poznámka autora) a tú nezastaví žiaden kompromis a žiadne politické chytráctvo.“