Vyhlásenie Spoločnosti Prometheus

Napriek protestom časti slovenskej verejnosti zavádza sa sa u nás výučba povinne voliteľného predmetu náboženstvo alebo etika počnúc prvým ročníkom základných škôl. Analýzou tejto problematiky došla Spoločnosť Prometheus k záveru, že toto opatrenie štátnej správy porušuje základné ľudské práva rodičov a diskriminuje časť občanov. Vydala vyhlásenie, z ktorého vyberáme:

1. Prečo je zavedenie POVINNE voliteľného predmetu náboženstvo alebo etika porušením ľudských práv?

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (16.12.1966) uvádza v článku 18: „Nikto nesmie byť podrobený DONUCOVANIU, ktoré by narušilo jeho slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo VIERU podľa svojej vlastnej voľby.” Rovnako aj Deklarácia o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery (25.11.1981), článok 5, hovorí:

 „Každé dieťa musí mať právo na prístup ku VZDELANIU vo veciach náboženstva a VIERY podľa želania svojich RODIČOV, prípadne poručníkov, a nesmie byť prinútené VZDELÁVAŤ SA v náboženstve alebo VIERE proti ich vôli, pričom záujmy dieťaťa sú prvoradé.”

Rodič alebo poručník sú teda jediné subjekty, ktoré majú právo rozhodnúť, či a v akom smere sa ich dieťa bude vzdelávať. Štát nemá právo rozhodovať o týchto veciach.

POVINNÁ dochádzka detí na hodiny náboženstva alebo etiky je PRINÚTENÍM, ktoré odporuje týmto právnym normám, ktoré SR ratifikovala a ktoré majú väčšiu právnu účinnosť ako naše zákony. Ide teda o FLAGRANTNÉ PORUŠENIE MEDZINÁRODNE PLATNÝCH ĽUDSKÝCH PRÁV I ZÁKONOV SR.

Školská politika je vnútroštátnou záležitosťou každého suverénneho štátu, ktorý je pri jej vykonávaní viazaný medzi iným aj platnou ústavou. Ústava SR hovorí v čl. 1: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.” Zavedenie povinnej výučby náboženstva alebo etiky obchádza ústavu, a toto sa „legalizovalo” na podklade zásahu cudzieho medzinárodného subjektu (Svätej stolice), s ktorým SR uzavrela Zmluvu o katolíckej výchove a vzdelávaní.

Vznikol tým absurdný právny precedens, pri ktorom požiadavky cudzieho medzinárodného subjektu ZASAHUJÚ do základných princípov zakotvených v ústave a MENIA tento ZÁKLADNÝ PRINCÍP, URČUJÚCI CHARAKTER ŠTÁTU.

Táto absurdnosť má pokračovanie: Článok II (4 ) tejto zmluvy hovorí :

„Katolícke náboženstvo sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v základných a stredných školách.”

 Nehovorí sa tu, že VŠETKY deti musia absolvovať náboženstvo – teda nielen deti katolíckych rodičov. Niekto by mohol povedať: Dobre, je to vec katolíkov, nech si robia, čo chcú. Ale tu vstupuje do hry minister FRONC, ktorý žonglérskym spôsobom zmluvu ZOVŠEOBECNÍ a jej platnosť svojvoľne rozšíri na VŠETKY deti, vrátane aj tých niekoľko málo detí moslimských rodičov, ktoré žijú na Slovensku. Zo zásuvky sa vytiahla stredoveká zásada KANONICKÉHO práva: „Roma locuta, causa finita” (= Rím tak rozhodol a tým je vec ukončená).

V Slovenskej republike je zaregistrovaných 15 cirkví alebo náboženských spoločností. Prijaté predpisy nerátajú s tým, že rodič nemôže byť obmedzovaný a preto má právo zvoliť pre vzdelávanie svojho dieťaťa KTORÉKOĽVEK náboženstvo alebo PRESVEDČENIE, no štátna správa nie je v stave zabezpečiť UČITEĽOV pre všetky NÁBOŽENSTVÁ. Predpisy ministerstva situáciu NERIEŠIA a riešiť nemôžu.

2. V čom tieto opatrenia diskriminujú časť našich občanov

Alternatívna možnosť voľby etiky sa musela prijať, pretože v populácii sú občania, ktorí sa nehlásia k žiadnej náboženskej konfesii. Na Slovensku ich niekedy pejoratívne nazývajú aj „ateisti”, ale európske právne normy ich čestne nazývajú občanmi nekonfesijného filozofického presvedčenia (NFP) a ustanovujú, že títo, ako aj ORGANIZÁCIE, ktoré ich reprezentujú, majú ROVNAKÉ práva ako nábožensky orientovaní občania a ich cirkvi, prípadne náboženské spoločnosti.

Podľa posledného sčítania ľudu na Slovensku v r. 2001 bolo takýchto občanov 697 598, čo predstavuje 12,96 % a 160 598 neuviedlo žiadnu náboženskú príslušnosť, čo predstavuje 2,99 %. Občanov, ktorí nemajú záujem o náboženský svetonázor a neprijímajú ho, je teda na Slovensku 15,95 %, čiže počtom sa umiestnili na druhom mieste za katolíkmi.
Obsah náboženskej výchovy je daný učebnými osnovami, schválenými cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou po dohode s Ministerstvom školstva: cirkvi a náboženské spoločnosti navrhujú a schvaľujú, čo sa deti budú učiť na hodinách náboženstva.

Toto však NEPLATÍ pre komunitu občanov NFP, ktorí o tom NEROZHODUJÚ. Nerozhodujú o tom ani organizácie, ktoré ich reprezentujú, pretože SR ich ignoruje, ako by tu ani neboli. O tom, čo sa ich deti budú učiť na hodinách etiky, rozhodli úradníci ministerstva školstva, čo je v rozpore s medzinárodným právom, ustanovujúcim paritu medzi konfesijnými a nekonfesijnými občanmi. Štát nemá právo použiť v riešení vzťahov s nábožensky orientovanými občanmi iný meter, než používa pri ostaných občanoch.

Použitie tohto iného metra spĺňa skutkovú podstatu DISKRIMINÁCIE, ktorá

„…znamená akúkoľvek odlišnosť …založenú na náboženstve alebo viere, ktorej dôsledkom je … narušenie … užívania, alebo výkonu ľudských práv … na základe ROVNOSTI”.

3. Aká je koncepcia výučby predmetu etika u nás a v Európe

Učebné osnovy vypracované cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou jednoznačne OBOZNAMUJÚ žiaka s vieroukou určitej cirkvi, čím pripravujú žiaka, aby si ju osvojil.

Ekvivalentom by mali byť učebné osnovy pre žiakov komunity občanov NFP: mali by ich oboznamovať s ideológiou sekulárneho humanizmu (ateizmu), ktorá je základom svetonázorového presvedčenia občanov NFP. Osnovy takého predmetu v štátoch EU existujú, existujú k nim učebnice a aj pomocná literatúra. Schválenie osnov tohto predmetu navrhujú výhradne národné organizácie reprezentujúce komunity občanov NFP.

Úprava vyučovania náboženstva alebo etiky v jednotlivých členských štátoch EU je odlišná, nikde však NEPORUŠUJE zásadu jeho uplatnenia podľa želania RODIČOV, prípadne poručníkov, a dieťa nesmie byť prinútené VZDELÁVAŤ SA v náboženstve alebo VIERE proti ich vôli.

Na Slovensku to však nie je tak.

Neuznáva sa zásada, že len rodičia (poručníci) majú právo rozhodovať, či sa ich deti majú učiť ideologický predmet náboženstvo alebo etiku; nariaďuje sa im to povinne.

Štátna správa si osvojila právomoc, ktorá jej nenáleží, t.j. rozhodovať o tom, čo sa majú učiť deti občanov NFP.
Keďže štátna správa nemá ochotu pripustiť, aby sa deti občanov NFP učili v duchu presvedčenia svojich rodičov, uplatňuje v učebných osnovách pre ne náhradku, ktorá NIE JE ekvivalentom náplne svetonázorového presvedčenia občanov NFP. Nemá nič spoločné s oboznamovaním žiakov s ideológiou hnutia sekulárneho humanizmu, ktorá je základom svetonázorového presvedčenia občanov NFP. Nie je EKVIVALENTOM ani skutočnou alternatívou osnov, ktoré si uplatňujú pre svojich stúpencov cirkvi pri vyučovaní náboženstva.

Táto náhradka sa nazýva „prosociálna výchova podľa modelu R.R. Olivara”.

4. Čo je model podľa R. R. Olivara prijatý MŠ na Slovensku?

Jeho autorom je Dr. Roberto Roche Olivar z fakulty psychológie Univerzity v Barcelone. Jeho vedecký výskum sa zameriava na výchovu detí k PROSOCIÁLNEMU správaniu, ktorého cieľom je harmonické spolunažívanie s inými občanmi a altruistické správanie sa voči celej spoločnosti. Uplatnenie našlo v relatívne malej hŕstke štátov: Španielsko a Taliansko v Európe, Argentína, Mexiko a Uruguaj v Amerike. Slovensko ho prijalo ako náplň etickej výchovy po novembrovej revolúcii a vydalo učebnicu, ktorá je od r. 1992 jediná nezmenená učebnica etiky pre našich žiakov a učiteľov.

O prosociálnej výchove podľa R.R. Olivara sa pochvalne vyjadrujú predovšetkým katolícki pedagógovia, napr. Jan Dohnal a katolícki cirkevní funkcionári, napr. kardinál Tomášek. Sme toho názoru, že tento predmet by mal byť povinným predovšetkým pre deti, ktoré si zvolili náboženstvo, pretože prosociálna výchova by mohla KOMPENZOVAŤ intolerantné trendy, napr. zaznávanie postavenia ženy, nenávisť voči inovercom a antisemitizmus, ktoré sú súčasťou obsahovej náplne náboženskej výchovy niektorých cirkví a náboženských spoločností. Zavedenie povinného náboženstva nevyhnutne usmerní niektoré deti aj takýmto nežiaducim smerom. Pre deti, ktoré by sa učili podľa osnov SEKULÁRNEHO HUMANIZMU, by bol tento predmet zbytočný, pretože všetky zásady prosociálnej výchovy podľa R.R. Olivara sú tam IMPLICITNE obsiahnuté. Túto námietku pravdepodobne vyslovujú zástancovia výučby katolíckej etiky – tak ju môžeme vysloviť aj my.

Súhrnne treba povedať, že etika podľa modelu R.R. Olivara nie je ekvivalentom osnov sekulárneho humanizmu, ktorý je základom svetonázorového presvedčenia občanov NFP. Možno to porovnať s tým, žeby výučba kresťanských náboženstiev bola oklieštená a redukovaná na DESATORO a vynechala sa akákoľvek zmienka o Ježišovi Kristovi, Starý zákon, Nový zákon a celá história katolíckej cirkvi.

Kvalifikácia učiteľov etiky nesmeruje k cieľom takej výchovy pre bezkonfesijné deti, ako by mala byť zameraná. Gestorom obsahu vzdelávania pre získanie takéhoto diplomu a kvalifikácie v členských štátoch EU sú spoločenstvá reprezentujúce občanov NFP. Na Slovensku to tak nie: štátna správa ich nekonzultuje a IGNORUJE ICH. Návrhy na vydanie učebných pomôcok osvedčených v zahraničí ministerstvo neakceptuje, hoci sú dostupné aj v slovenskom preklade (štyri knihy edície K teórii a praxi humanistickej výchovy pre deti a dospelých Vydavateľstva Rastislav Škoda v Bratislave). Dôsledkom toho je, že kvalifikáciu pre učiteľov NENÁBOŽENSKEJ etiky poskytujú inak zamerané inštitúcie, medzi inými aj naša Katolícka teologická fakulta, čo je svetový UNIKÁT.

Prijaté opatrenia smerujú ku KATOLIZÁCII celého mladého slovenského dorastu a sú prakticky POTLÁČANÍM legitímnych nárokov rodičov všetkých ostatných cirkví a náboženských spoločností – vrátane komunity občanov NFP.

5. Aké nápravné opatrenia sú možné

Občania sa na nás obracajú s otázkou, prečo Spoločnosť Prometheus nepodala sťažnosť na Ústavný súd.
Na Ústavný súd sa môže obracať občan, ale aj právnická osoba, ak majú námietky proti PORUŠENIU SVOJICH práv. Príslušným výnosom štátnej alebo verejnej správy musí byť sťažovateľ priamo poškodený vo svojich ústavných právach. Spoločnosť Prometheusv tomto prípade nebola priamo poškodená, poškodzovaní sú OBČANIA, respektíve ich neplnoleté deti. Preto sa môžu odvolať iba poškodení OBČANIA.

Spoločnosť Prometheus sa už obrátila na niektoré poslanecké politické kluby, aby zozbierali predpísaný počet poslancov na iniciovanie sťažnosti na Ústavný súd. Táto akcia nie je dosť perspektívna.

INICIATÍVA OSTÁVA TEDA IBA NA RODIČOCH. Títo majú právo podať svoju sťažnosť na Ústavný súd buď jednotlivo alebo v skupinách.

Druhá cesta je REVIDOVAŤ súčasný stav a prijaté právne normy novelizovať. Tá je oveľa zložitejšia a veľmi dlhodobá, pričom treba rátať s množstvom prekážok.

Prosíme rodičov, aby nám poslali svoje pripomienky. Po zhrnutí a doplnení ich predložíme príslušným útvarom Ministerstva školstva.

Prameň: Spoločnosť PROMETHEUS, Grösslingova č. 8, 811 09 Bratislava
E-mail: humanist@pobox.sk.  Internet: http://slovakia.humanists.net

*  *  *

Dodatok:

Redakcia Zošitov humanistov k tomuto Memorandu dodáva, že nestačí „zbierať a posielať pripomienky”; to pripomína bezmocnosť občanov v čase totality. Treba okamžite konať.

Musia sa nájsť občania-rodičia, ktorí pôjdu za riaditeľom a učiteľmi školy, na ktorú chodia ich deti, aby si s nimi pohovorili o etickej výchove svojich detí. Rodičia, ktorí vyslovia konkrétnu požiadavku: ak sa deťom katolíckych (evanjelických) rodičov vštepuje katolícka (evanjelická) mravouka, máme ako ateisti (občania nekonfesijného filozofického presvedčenia) právo, aby sa našim deťom vštepovala ateistická (racionalistická, naturalistická – viac-menej vhodných synoným je neúrekom) mravouka. Existuje. Že neexistuje? Tak ju vytvorte – nato ste tu ako štátni úradníci, aby ste občanovi pomohli!

Viem si predstaviť, že vo väčšine prípadov sa už pokus o takúto návštevu, ak dopredu oznámite jej cieľ, stretne s odmietnutím. (Aj o tom treba urobiť záznam.)

Veľmi pravdepodobná je stereotypná odpoveď riaditeľa, že sa bude učiť etika, schválená ministerstvom – a basta.

Neslobodno sa nechať vyhnať bez spísania záznamu, že sa odmieta brať do úvahy požiadavka rodiča, aby sa jeho deťom dostala výchova v ateistickej etike, resp. konkrétne slová riaditeľa.

Možno očkávať odmietnutie rozhovoru o ateistickej etike z toho dôvodu, že vo výnose sa jej ateistický (agnostický, naturalistický atď. – viď hore) charakter nespomína. Memorandum Spoločnosti Prometheus rozoberá tento problém podrobným rozborom etiky podľa R.R. Olivara a jej odmietnutím ako náhradky pre výučbu ateistickej etiky. V tejto situácii odporúčam pre rodičov toto stanovisko: Ak etika podľa Olivara nestačí katolíckym rodičom a trvajú na výučbe katolíckej mravouky, trváme my, ateistickí rodičia, na výučbe špeciálne ateistickej mravouky.

Viem si predstaviť, že to bude najmä pre katolícku cirkev dosť tuhé sústo na prežutie, súhlasiť s výučbou ateizmu. Nečítal som dosiaľ ani v odbornej tlači (ku ktorej nemám zatiaľ prístup), ani v dennej tlači, ani seriózne rozbory ani polemiky k tejto otázke; v budúcnosti sa im nedá vyhnúť. Nemôžem v tejto súvislosti nepripomenúť existenciu Univerzity pre humanistiku (v ich aj našom ponímaní pre ateizmus) v Utrechte v Holandsku, jej prípravu v Berlíne (pozri ZH č. 38, júl 2003) a jej potrebu u nás. Zas je tu na mieste zdôraznenie nášho stanoviska: Chceme len to, čo majú všetci iní. A – či neexistovali za komunizmu teologické fakulty?

Problémom je už vymedzenie pojmov a začína to názvoslovím. Videli ste, že bez rozpakov používam výraz ateista, kým Memorandum SP spomína jeho „pejoratívny” prízvuk, dáva mu prívlastky ako „primárny” a nakoniec hovorí o občanoch nekonfesijného filozofického presvedčenia (NFP). Nemôžem vyradiť tento siahodlhý výtvor úradného šimľa z úradných dokumentov, ale v hovorovej reči si s ním neviem poradiť. Samozrejme prichádzajú do úvahy výrazy humanizmus a humanista ako protiklady teizmu a teistov. O tomto sa bude ešte veľa hovoriť. Teraz sa vráťme k etike na školách, a to k našej ateistickej.

Ak bude rozhovor s riaditeľom pokračovať, pravdepodobne vyjde najavo, že okrem knihy R.R. Olivara inej pomôcky niet. To treba priznať a volať po jej zostavení. Iniciatíva má vychádzať z orgánov Ministerstva školstva, Spoločnosti Prometheus či jej klubov (ako reprezentantov veľkej časti slovenských ateistov) a z jednotlivcov, ktorí majú o vec záujem – čo aj len preto, že si chcú zarobiť. Prometheus privíta každú iniciatívu v tomto smere.

Predpokladám, že Spoločnosť Prometheus zostaví zoznam kníh, ktoré učiteľom etiky poskytnú aktuálne učebné témy pre deti ateistov: v prvom rade ich poučia, že ich rodičia nie sú menejcenní a hodní odsúdenia (a teda ani ony) a že svoje presvedčenie nemajú prečo skrývať. Sám som do tejto pokladnice prispel preložením a vydaním štyroch kníh Edície k teórii a praxi humanistickej výchovy: tri pre deti, jedna pre dospelých; už pred rokmi som cítil ich aktuálnu potrebu. Aj v ZH sa nájdu články o etike a etickej výchove, napr. Rozhovory o vede a vierach medzi A. Jacquardom a J. Lacarri?rom v č.10, október 1999.

Priatelia, ostávajú dva mesiace do začiatku nového školského roku a zlé sa môže na dobré obrátiť: nech spolu s náboženskou výchovou štartuje aj ateistická etická výchova! Verím, že sa nájdu učitelia etiky, ktorí sa hrdo prihlásia k svojmu svetonázoru a budú ho učiť, ako aj rodičia, ktorí budú takýchto učiteľov pre deti žiadať.

Rastislav Škoda