redakcia

Rovnopohlavné manželstvo nie je prvý zákon, ktorý hnevá španielsky meštiacky tábor. Od tých čias, ako sú pri moci socialisti, má kedysi tak konzervatívne Španielsko najliberálnejší zákon o rozvode, podporuje výskum kmeňových buniek a odstránilo zo škôl výučbu náboženstva ako povinný predmet.

Katolícka cirkev sa všemožne vzpiera „strate kresťanských koreňov spoločnosti“ – a predsa je tento proces už dávno v chode. Okolo 90 % Španielov sú síce katolíci, ale len pätina ich chodí do kostola. Napriek tomu je spoločenská premena, forsírovaná zo všetkých síl, niektorým skupinám obyvateľstva príliš rýchla. Najmä staršia generácia, ktorá vyrástla za Franca, sa často cíti preťažená a v súčasnej spoločnosti nie je doma. Značná časť strednej vrstvy kritizuje okrem „straty hodnôt“ upadajúci vplyv Španielska na svetovú politiku a mäkký postup Zapatera voči problémovým skupinám typu rozličných regionálnych nacionalistov. Títo kritici mobilizujú silne pravicovú Ľudovú stranu, ktorá sa v masmédiách hlasne dištancuje od ľavice.

Dojem, že sa celá krajina stavia proti Zapaterovi, je však klamný. Socialisti bránia sekulárny proces reformy a novú voľnosť pohybu rovnako húževnate, ako ich ostatní na ulici kritizujú.

Polarizácia spoločnosti robí starosti aj španielskemu kráľovi. Juan Carlos však nevyhovel konzervatívcom, aby voči zákonu o rovnopohlavných manželstvách vyslovil aspoň symbolické veto tým, že ho nepodpíše. Vie, že dve tretiny občanov túto formu manželstva podporujú, resp. aspoň neodmietajú.