Uplynuli len tri roky od platnosti nového zákona o financovaní cirkví a už opäť cirkvi žiadajú jeho zmenu a vyšší príspevok. K prvému júlu tohto roka Ministerstvo kultúry opäť aktualizovalo výšku príspevku pre 14 „vyvolených“ cirkví a náboženských spoločností. Po priznaní inflačného koeficientu za rok 2020 vo výške 1,9 % začiatkom roka im tentoraz priznal rast mzdových prostriedkov pracovníkov verejnej správy vo výške 1,5 % (3 % budú na budúci rok). Presne v zmysle zákona o financovaní cirkví z roku 2019. Tomuto zákonu sme sa detailne venovali v čase jeho prijímania v Národnej rade SR, kde bol prezentovaný aj cirkvami ako spravodlivý, prehľadný a solidárny. Pozrime sa preto, ako zákon 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností v skutočnosti funguje.

Zákon má zložitý spôsob výpočtu výšky príspevku a viaceré podmienky pre jej použitie. Rok 2022 je zaujímavý aj tým, že prvý krát sa mohla podľa tohto zákona upravovať výška príspevkov pre cirkvi podľa aktuálnych výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 (§4, ods. 2, zákona 370/2019 Z. z.). Zmenila sa výška príspevku cirkvám podľa sčítania? Skôr ako na to odpovieme musíme si vysvetliť ako je zákon postavený. Nebudeme citovať zákon, ale preložíme si zložito sformulované podmienky zákona do zrozumiteľnej reči:

Nárokovateľný príspevok

Úvodom musíme pripomenúť, že zákon sa údajne pripravoval „dlhé“ roky v spoločnej komisii štátu a cirkví. Avšak posledné dva roky pred jeho prijatím podľa dokladov od ministerstva kultúry komisia vôbec nezasadala. Napriek prísľubom o verejnej diskusii zákon bol pripravovaný kabinetne, skryto pred verejnosťou. Základnou zmenou, ktorú tento zákon priniesol je, že príspevok pre cirkvi od štátu je podľa znenia zákona prvý krát v našich moderných dejinách NÁROKOVATEĽNÝ v konkrétnej výške. A nielen to! Cirkvi majú nárok na každoročne rastúci príspevok. Výpočet príspevku je postavený tak, aby ich čiastočne chránil pred infláciou a súčasne cirkvi a ich kňazov zaradil do kategórie výkonu prác vo verejnom záujme. Preto sa im príspevok sa upravuje aj podľa toho, ako sa upravujú mzdy pracovníkov verejného sektora.

Počet veriacich klesá, výška príspevku stúpa

Spôsob výpočtu príspevku jednotlivej cirkvi NIE JE ZÁVISLÝ od konkrétneho vývoja počtu jej veriacich. Pri možnej zmene ide totiž vždy o CELKOVÝ počet veriacich! Aj tu je ešte jedna drobnosť. Nie všetkých, ale len tých cirkví, ktoré poberajú príspevok od štátu. Teda len tých 14-tich „vyvolených“. Pri poslednom sčítaní obyvateľov 2021 klesol počet ich veriacich oproti sčítaniu v roku 2011 o 377 400 veriacich, čo predstavovalo pokles o 9,373 %. Výsledok: nebolo to viac ako 10 % a nič sa upravovať nebude! Štyri cirkvi mali za 10 rokov pokles veriacich väčší ako 10 %, od Reformovanej kresťanskej cirkvi s poklesom veriacich vo výške 13,691 % až po Evanjelickú cirkev metodistickú, ktorej počet veriacich poklesol o 70,778 %. To však nemá vplyv na ich príspevok, každý rok dostanú viac ako doteraz!

Ak však porovnáme údaje zo sčítania 2021 i so sčítaním obyvateľov v roku 2001, tak zistíme, že za 20 rokov bol pokles veriacich skoro dvojnásobný, klesol o 832 633 ľudí, čo je v percentuálne rovine pokles o 18,58 %. Kritérium zmeny počtu veriacich raz za desať rokov o viac ako 10 % spôsobuje zvláštny paradox zákona:

Napriek tomu, že od roku 2000 klesol počet veriacich 14 cirkví poberajúcich príspevok od štátu skoro o jednu pätinu, príspevok štátu na ich činnosť vzrástol od roku 2000 viac ako trojnásobne!!!

Ochranárske podmienky príspevku pre vyvolené cirkví

Ak sa pozrieme na to, ktoré cirkvi sa najviac podieľali na poklese veriacich, tak zistíme, že išlo najmä o TRI NAJVÄČŠIE CIRKVI: Rímskokatolícka cirkev – pokles o 308 766 veriacich (s podielom 85,71 % na celkovom poklese veriacich), Evanjelická cirkev a. v. – pokles o 29 343 veriacich (s podielom 8,15%) Reformovaná kresťanská cirkev – pokles o 13 526 veriacich (s podielom 3,76 %). Doplnili ich tri malé cirkvi: Evanjelická cirkev metodistická – pokles o 7 310 veriacich (s podielom 2,03 %), Cirkev československá husitská – pokles o 1 201 veriacich (s podielom 0,33 %) a Novoapoštolská cirkev – pokles o 93 veriacich (s podielom 0,03%). Ostatných osem cirkví zaznamenalo nárast počtu svojich veriacich.

Odvolávanie sa na výsledky sčítania obyvateľov v zákone ohľadom možnosti úpravy príspevku pre jednotlivé cirkvi je čisto formálne, pretože:

O náraste a poklese príspevku podľa výsledkov sčítania obyvateľov rozhoduje len počet veriacich piatich najväčších cirkví a deväť ostatných cirkví na to dopláca alebo to využíva. Údaje v tabuľke potvrdzujú skutočnosť, že možnosť úpravy podľa výsledkov sčítania je pre cirkvi ochranársky nastavená tak, aby k úprave výšky príspevku došlo len za mimoriadnych podmienok.

Čo sme si vybojovali v minulosti, nám patrí!

Zákon síce stanovuje pravidlá, ale za základ si zobral stav z roku 2019, ktorý obsahuje viacero položiek, ktoré sú skryté v položkách tentoraz len štyroch, a opäť najväčších, (To je prekvapenie!) cirkví. Štát dvom katolíckym cirkvám, evanjelickej cirkvi a v. a Reformovanej kresťanskej cirkvi uhrádza náklady na činnosť ústredí charitatívnych organizácií – pre Katolícku charitu to bolo (uvádzame údaje za rok 2021 z výkazov cirkví) – 213 758€ , pre Evanjelickú diakoniu – 221 577 € a pre Diakoniu Reformovanej kresťanskej cirkvi – 48 000 €. Ostatným cirkvám štát na charitatívne aktivity cez kapitolu ministerstva kultúry neprispieva.

Okrem toho štát prispieva katolíckej cirkvi aj na činnosť Konferencie biskupov Slovenska – 221 791 €, Konferencie vyšších rehoľných predstavených – 3 303 914 € a v rozpočte Evanjelickej cirkvi a. v. aj na Ekumenickú radu cirkví v SR – 79 507 €.

Podľa správ o hospodárení Rímskokatolícka cirkev dáva viac ako 3 milióny eur ročne na činnosť reholí. Na Slovensku pôsobí 72 rehoľných inštitútov (spolu mužských aj ženských) s 2 665 členmi. Z príspevku platia 64 osôb u reholí, 6 osôb na ústredí konferencie. Najviac z príspevku dávajú – 2 458 024 € – (74%) na plat 176,75 zamestnancov, ktorí sa starajú o 389 členiek 19 ženských reholí, ktoré sú odkázané na pomoc kvôli veku či chorobe. Túto položku vykazovala vo svojich výročných správach aj Katolícka charita.

Percentá koeficientu v zákone z roku 2019 zabetónovali predchádzajúce výhody aj pre niektoré menšie cirkvi. Napriek približne rovnakému počtu svojich veriacich je medzi nimi nevysvetliteľný rozdiel vo výške príspevku. Na jednej strane je Cirkev adventistov siedmeho dňa s počtom veriacich 3 001 a s najmenším ročným príspevkom vo výške len 44 233 € (v roku 2022, čo predstavuje 15 € na jedného veriaceho), na opačnom póle je Cirkev bratská s počtom veriacich 3 440 so skoro desaťnásobne väčším príspevkom 402 773 € (117 € na jedného veriaceho). V jej tesnom závese sú Evanjelická cirkev metodistická s počtom veriacich 3 018 a príspevkom 343 045 € (114 € na jedného veriaceho) a Bratská jednota baptistov s 3 883 veriacimi a príspevkom 367 769 € (95 € na jedného veriaceho). Mimochodom práve Evanjelická cirkev metodistická zaznamenala najväčší až 71 %-ný pokles a Bratská jednota baptistov z týchto cirkví najväčší 11 %-ný nárast veriacich. Napriek tomu má príspevok nižší o 20 € na jedného veriaceho v porovnaní s metodistickou cirkvou!

Prečo je to tak, to nikdy MINISTERSTVO kultúry NEVYSVETLILO. V tejto súvislosti je asi „úplnou náhodou“, že v spoločnej komisii štátu a cirkvi k príprave zákona o financovaní cirkví boli zastúpené Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev a. v., Reformovaná kresťanská cirkev, Pravoslávna cirkev a zástupca Cirkvi bratskej.

Vyššie uvedené informácie a čísla ukazujú, že:

Nastavené pravidlá financovania v zákone z roku 2019 sú netransparentné, nesolidárne a v konečnom dôsledku diskriminačné, jednoznačne zvýhodňujú štyri najväčšie cirkvi, osobitne katolícke. Nastavený mechanizmus prepočtu príspevku postupne zvyšuje percentuálny podiel Rímskokatolíckej cirkvi na celkovom objeme výšky príspevku na úkor ostatných cirkví. Od platnosti tohto zákona jej ročný príspevok len za tri roky vzrástol o 4 256 871 €. Napriek tomu, že za posledných 20 rokov prišla až o 669 609 veriacich, pri 18,06 %-nom poklese. Pre porovnanie Novoapoštolskej cirkvi vzrástol príspevok od štátu za tú istú dobu „až“ o 212 €.

Napriek tomu všetkému práve Katolícka cirkev opätovne po troch rokoch otvorila problém financovania cirkví a vyslovila sa za jeho nevyhnutnú revíziu. Spolu s 12 cirkvami sa obrátila listom s tou požiadavkou na ministerku kultúry Natáliu Milanovú. Aké boli argumenty a aká bola odpoveď z ministerstva si bližšie povieme v pokračovaní tohto článku.

 

Titulná fotografia – Zdroj Pixabay.