Zabetónovanie privilégií cirkvi I.
(Poznámky k návrhu zákona o financovaní cirkví)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dalo do medzirezortného pripomienkovania návrh o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností. Cieľom predloženého návrhu je nahradiť zákon č. 218/1949 Zb., ktorý vznikol, a teda aj odrážal, odlišné spoločenské pomery, ale v dnešnej podobe po viacerých novelizáciách od roku 1990 len zakladá nároky cirkví na finančnú podporu a povinnosť štátu finančne podporovať ich činnosť bez akýchkoľvek limitov či pravidiel.

Preto je potrebné privítať snahu Ministerstva kultúry spracovať nové znenie zákona, ktorý by stanovil pravidlá či limity finančnej podpory cirkví. Od roku 2001 je to minimálne tretí návrh zákona, pokus riešiť túto problematiku zmysluplne a po dohode s predstaviteľmi cirkví. Doterajšie pokusy však neboli veľmi úspešné. Aj preto v roku 2011 inicioval vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer vznik Expertnej komisie na riešenie problematiky financovania cirkví ako platformu pre dialóg a prípravu podkladov pre návrh nového zákona.

Utajené prípravy, ignorovanie verejnosti

Komisia sa schádzala raz-dva krát do roka, naposledy sa zišla, podľa vyjadrenia Ministerstva kultúry, 25. mája 2016 bez toho, že by sa zhodla na jednom riešení financovaní cirkví. V roku 2017 a 2018 sa komisia nezišla ani raz. Preto je prekvapujúce tvrdenie autorov návrhu zákona v predkladacej správe, že predložený návrh je výsledkom dvojročnej spolupráce ministerstva a zástupcov cirkví. Kto, kedy a kde sa schádzal? S expertnou komisiou či bez komisie? Aké vlastne návrhy rozoberali a o čom rokovali? Napriek tomu, že cieľom vytvorenej komisie bolo aktívne vstupovať do celospoločenskej diskusie a podporovať dialóg v médiách k tejto problematike, predloženie navrhovaného zákona je výsledkom utajeného, kabinetného, procesu s vylúčením možnosti vysvetliť verejnosti zámer zákona či umožniť verejnosti ovplyvniť jeho smerovanie a obsah.

Doteraz Ministerstvo kultúry o svojej predstave finančnej podpory cirkví rokovalo len s ich predstaviteľmi. Dnes je už určite čas zaujímať sa aj o názory verejnosti, členov cirkví i sekulárnych občanov. Všetci svojimi daňami povinne prispievame na činnosť cirkví. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV — Demokratickosť a občania na Slovensku II. v roku 2014 by s prijatím zákona, ktorým by sa financovala činnosť cirkví iba poukázaním časti dane od ich členov a sympatizantov súhlasilo až 46,5 % občanov, proti bolo iba 27,5 %. Na otázku aký je ideálny spôsob financovania cirkví odpovedalo 27,5 % respondentov zo štátneho rozpočtu ako doteraz, 16,2 % súhlasí s poukazovaním časti dane od členov a sympatizantov cirkví a 28,3 % sa domnieva, že cirkvi by mali žiť iba z výnosov zo svojho majetku a milodarov. Tieto názory však expertná komisia i predložený návrh ministerstva kultúry úplne ignorujú. Prečo?

Bez transparentnosti a jasných pravidiel

Predkladacia správa návrhu zákona jednoznačne tvrdí, že zákon zabezpečí kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami. Súhlasiť sa dá len s prvou časťou tvrdenia. Prijatie návrhu zákona by potvrdilo len kontinuitu doterajšej úrovne vzťahov. Pritom za východisko pre stanovenie príspevku štátu sa stal rozpočet roku 2019. Ten je však založený na zvykoch, na nejasných pravidlách, a rozdielnom prístupe k jednotlivým cirkvám. Príspevok štátu dostáva z 18 cirkví 14, nie 12 ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu zákona. V správe sa nikde neuvádza ani skutočnosť, že štát prispieva Katolíckej cirkvi nielen na platy duchovných a prevádzku biskupských úradov, ale aj na činnosť Konferencie biskupov Slovenska a oboch konferencií vyšších predstavených mužských i ženských reholí. Neuvádza sa ani to, že v rozpočte Evanjelickej cirkvi a. v. sú zahrnuté aj náklady na činnosť Ekumenickej rady cirkví v SR. A čo zaráža najviac, je skutočnosť, že v správe sa neuvádza ani to, že štát prispieva na činnosť ústredí Katolíckej charity, Evanjelickej a Reformovanej diakonie, pričom na činnosť charitatívnych ústredí ostatných cirkví neprispieva vôbec.

Použitie príspevku štátu preukazujú cirkvi len tabuľkovým prehľadom o svojom hospodárení, ktorý namiesto správ predkladajú každoročne na Ministerstvo kultúry. Podľa týchto tabuliek za rok 2017 celkovo cirkvi použili príspevok štátu na krytie 99 % nákladov na platy duchovných a 55 % prevádzkových nákladov. Najmenej uhradil štát Novoapoštolskej cirkvi (len 39 % z celkových nákladov) a Cirkvi adventistov siedmeho dňa (65 %). Najviac Pravoslávnej cirkvi (98 % celkových nákladov), Starokatolíckej cirkvi (96 %) a Rímskokatolíckej cirkvi (91 %) pri priemere za všetky cirkvi úhrady 85 % celkových nákladov. Celkové náklady cirkví v roku 2017 boli 48 444 828 €, štát na ich krytie prispel sumou 41 215 455 €. Prečo niekomu štát uhrádza 91 — 98 % celkových nákladov a niekomu len 39 % nie je z predloženého materiálu jasné či zdôvodnené a už vôbec nie transparentné.

Predložený návrh zákona berie za rozhodujúce objektívne kritérium počet veriacich prihlásených k cirkvi pri sčítaní obyvateľov. Ani tu však nestanovuje žiadne pravidlá ako použije toto kritérium na poskytnutie príspevku. Analýza štátneho príspevku na činnosť jednotlivých cirkví v roku 2019 preukázala rozdielnu hodnotu príspevku v eurách na jedného veriaceho, čo má byť asi znakom solidarity s malými cirkvami. Ale z cirkví najmenej dostáva Cirkev adventistov siedmeho dňa (pri 0,07 % podielu z celkového počtu veriacich) — 14 € na 1 veriaceho (čo je ročný štátny príspevok 40 526 €), najviac Cirkev bratská (0,08 % z veriacich) — 117 € (príspevok predstavuje až 398 454 €) a Bratská jednota baptistov (0,09 %) — 104 € na 1 veriaceho (výška ročného príspevku je nižšia — 363 333 €). Podobne u veľkých cirkví Gréckokatolícka cirkev má pri podiele 5,05 % zo všetkých veriacich príspevok na 1 veriaceho vo výške 24 €, čo predstavuje výšku príspevku 4 900 043 €. Evanjelická cirkev a. v. s podielom 7,71 % z veriacich má príspevok len 14 € na 1 veriaceho, čo predstavuje celkovú výšku príspevku len 4 568 230 €. Aké sú vlastné kritériá a pravidlá na určenie výšky príspevku? A čo sa stane, ak sa naplní vyjadrenie Štatistického úradu, že zisťovanie náboženského vyznania sa v roku 2021 zisťuje posledný krát? Budú platiť údaje zo sčítania obyvateľov z roku 2021 neobmedzene dlho? Nájsť v tomto „systéme” solidaritu a jej pravidlá je nemožné.

Prečítajte si pokračovanie tohto textu – II. časť.