Podľa článku 17. Zmluvy o fungovaní Európskej únie v rámci otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu medzi inštitúciami Európskej únie a cirkvami, náboženskými združeniami i filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami pripravili Medzinárodní humanisti (Hi — pôvodne Medzinárodná etická a humanistická únia, IHEU) prezentáciu ôsmeho ročníka Správy o slobode svedomia a myslenia vo svete za rok 2019 v Európskom parlamente v Bruseli dnes, 13. novembra 2019 o 13:00 h. Tu je záznam z tu spomínanej prezentácie (video).

Medzinárodní humanisti sú globálnym reprezentatívnym orgánom svetového humanistického hnutia, spájajúci rozmanité nenáboženské organizácie a jednotlivcov. Obhajujú univerzálne ľudské práva, ochranu práv sekulárnych, či nenábožensky mysliacich ľudí, presadzujú humanistické hodnoty na po celom svete.

Ôsmy ročník Správa o slobode svedomia a myslenia je vydaný rovnako ako predchádzajúce on-line a je k dispozícii na prečítanie či stiahnutie na webe Medzinárodných humanistov. Okrem celosvetových informácií a hodnotení, je osobitne hodnotená každá krajina sveta. Podáva tak jedinečný prehľad o problémoch, ktorým čelia humanisti, ateisti a neveriaci vo všetkých krajinách sveta. Správa pozitívne zdôrazňuje skutočnosť, že od roku 2015, aj v dôsledku aktivít Medzinárodných humanistov, osem krajín — Dánsko, Grécko, Island, Kanada, Malta, Nórsko, Nový Zéland a región Alsasko-Moselle vo Francúzsku — zrušilo zákony týkajúce sa rúhania. V piatok 26. októbra 2018 sa Írsko stalo prvou krajinou na svete, ktorá rozhodla hlasovaním občanov v referende (64,85 % za, proti 35,15%) o zrušení ústavného článku č. 36 o zákaze rúhania sa.

Na druhej strane správa súčasne varuje pred skutočnosťou, že priepasť medzi krajinami rešpektujúcimi slobodu svedomia i myslenia a krajinami, ktoré presadzujú zákaz rúhania sa a zákaz odstúpenia od viery (apostázu) narastá. Ešte stále v 69 krajinách sveta sa zachovávajú také zákony a viacero krajín naopak ešte zostrilo pokuty a stíhanie za porušenie týchto zákonov. Napriek úsiliu advokátov Medzinárodných humanistov a ich úspešnej záchrane pakistanskej kresťanky Azii Bibi a mauretánskeho humanistu Mohameda Cheikha Oulda Mkheitira pred výkonom trestu smrti (po niekoľkoročnom väzení im bol umožnený odchod z vlasti a azyl v vybranej krajine), správa uvádza viaceré príklady prenasledovania a obviňovania ateistov a humanistov v Saudskej Arábii a Pakistane. Upozorňuje na fakt, že v Brunei a Mauretánii zaviedli povinne trest smrti za rúhanie a rozchod s náboženstvom. Zhoršená situácia je v Indonézii, Iraku a obavy vzbudzuje v tejto súvislosti aj situácia v Indii.

Pri celkovo pozitívnom smerovaní Európy, by sme však nemali prehliadať trestné stíhanie umelcov a demonštrantov pre ich názory v Taliansku a Španielsku.

Prezident Medzinárodných humanistov Andrew Copson vysvetľuje: „Zákony o rúhaní a odpadnutí od viery sú nespravodlivé samy o sebe. Súčasne však prepožičiavajú falošnú legitimitu tým, ktorí v ich mene páchajú vraždy a akty terorizmu. Ako ukazuje naša správa, tam kde vlády prenasledujú slobodu svedomia a myslenia, tam narastá náboženský extrémizmus. Zrušenie týchto zákonov (čo je jeden zo zmluvných záväzkov v oblasti ľudských práv) musí byť prioritou. Nevyrieši to rôzne iné formy diskriminácie humanistov, ale aj iných názorov, či náboženstiev. Ale zoberie to legitimitu náboženskému extrémizmu, ktorý ohrozuje veľa spoločností naprieč našou planétou.”

Uverejnenie Správy o slobode svedomia a myslenia je len jedným zo spôsobov podpory humanistov, ktorým hrozí prenasledovanie. Medzinárodní humanisti prakticky (konkrétnou pomocou, advokáciou, darmi) podporujú a pomáhajú jednotlivcom, ktorí čelia prenasledovaniu a hrozbám násilia či stíhania len preto, že prejavili slobodne svoj názor a postoj. Spoločne podporme túto náročnú, ale nevyhnutnú prácu. Preto dnes spolu so svojimi priateľmi zvážte podporu Medzinárodným humanistom a pomôžte ich úsiliu finančným darom a zdieľaním tohto odkazu: http://gofundme.com/humanists-2019

Zmena hodnotenie Slovenska v správe za rok 2019

O spôsobe hodnotenia jednotlivých krajín sme písali v článku v minulom roku. V tohoročnej edícii správy došlo k zmene hodnotenia Slovenska. Na rozdiel od predchádzajúcich správ je Slovensko hodnotené až v troch oblastiach — A) Ústava a vláda, B) Vzdelávanie a práva detí, C) Rodina, komunita, spoločnosť, náboženské súdy a tribunály ako krajina so systematickou diskrimináciou, s privilegovaným postavením náboženstva a niektorých cirkví. Len v poslednej, zo štyroch hodnotených oblastí — D) Sloboda prejavu obhajovať humanistické hodnoty je situácia hodnotená ako väčšinou uspokojivá. Predseda Spoločnosti Prometheus Roman Hradecký to komentuje slovami: „V posledných rokoch sme svedkami systematického prezentovania Slovenska ako krajiny výlučne a len kresťanskej, v jej histórii, tradíciách a hodnotách. Narastanie privilégií náboženstva a cirkví vo verejnom priestore je postupné, plazivé, ale sústavné. Prepájanie oltára a trónu je čoraz viditeľnejšie. Argumentácia nevyhnutnosťou obrany pred islamským fundamentalizmom a jeho nahrádzanie kresťanským fundamentalizmom nie je riešením. Riešením je jedine dôsledné rešpektovanie slobody svedomia a myslenia, a zachovávanie ústavného článku 1 — svetonázorovej a ideologickej neutrality štátu.”

Rovnako ako minulý rok sme sa aj tento rok obrátili na europoslancov s informáciou o prezentácii Správy o slobode svedomia a myslenia 2019 v Európskom parlamente. V minulom roku nám asistenti troch europoslankýň odpovedali, prečo sa prezentácie nezúčastnia, napriek tomu, že viac ako polovica slovenských europoslancov sa priamo venovala problematike ľudských práv. Tento rok traja europoslanci: Monika Beňová, Marián Číž (obaja Smer-SD) a Ivan Štefanec (KDH) potvrdili, že sa prezentácie správy dnes zúčastnia. Ostatní nám neodpovedali. Neozvali sa ani traja slovenskí členovia Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) — Vladimír Bilčík (Spolu — občianska demokracia), Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) a Milan Uhrík (Kotleba — SĽNS), napriek tomu, že oblasť ľudských práv zvolili za prioritu svoje činnosti. Nás však bude zaujímať ich spätná väzba na obsah správy a hodnotenie Slovenska. Máme právo i záujem poznať ako zastupujú Slovensko a jeho občanov v Európskom parlamente.