Rast populácie a klimatické zmeny

John Guillebaud a Pip Hayes

Prioritou musí byť všeobecný prístup k plánovaniu rodiny

Svetová populácia je teraz 6,7 miliárd a potreba fosílnych palív, čerstvej vody, zrnovín, rýb a lesov prevyšuje ponuku. Tieto fakty spolu súvisia. Ročný rast populácie je 79 miliónov, čo znamená, že každý týždeň potrebuje potravu a musí niekde žiť 1,5 milióna nových ľudí.

To je každý týždeň jedno veľmi veľké mesto, ktoré kdesi zaberie habitat divým zvieratám a riadne zvýši svetovú konzumáciu fosílnych palív. Každá novo narodená bytosť pridá emisie skleníkových plynov, a chudobe sa nedá uniknúť bez nárastu týchto emisií. Podporovať antikoncepciu teda pomôže bojovať proti klimatickým zmenám, aj keď sa to netýka hne ď a priamo veľkých per capita emitentov. V roku 1798 predpovedal Malthus, že keďže populácia rastie exponenciálne, sú deficity zásobovania potravinami nevyhnutné. Nárast populácie na sedemnásobok viedol za 210 rokov k nevídanému nedostatku potravy, zvyšovaniu cien a sociálnym nepokojom. Až do týchto udalostí sa zdalo, že Borlaugova „zelená revolúcia” usvedčila Malthusa z nepravdy. Ale umelé hnojivá, pesticídy, traktory a transporty sú závislé od fosílnych palív, ktoré nielen že začínajú chýbať, ale aj zhoršujú klimatické zmeny.

Parlamentárny výsluch v roku 2006 uzavrel, že rozvojový cieľ Spojených národov pre milénium číslo jedna – vykántrenie extrémnej chudoby a hladu – sa „nedá alebo len ťažko dá dosiahnuť bez obnovy zamerania sa na a financovania plánovania rodiny.” Počet ľudí, ktorí dnes žijú z menej ako 2 USD na deň, je okolo 2 miliárd – to bola celková populácia pri založení Oxfamu v roku 1942. (Oxford Committee for Famine Relief).

Často sa má zato, že „každý kvantitatívny záujem o veľkosť populácie musí byť už svojou povahou koercívny / príkazový.” Tak India v 1970-tych rokoch pošpinila celú koncepciu prijatím koercívnych opatrení na „kontrolu” populácie. Pod tou istou obžalobou stojí Čína. Prečo však uvažovať o zásahu do ľudských práv, ak asi polovica všetkých tehotenstiev na svete je neplánovaná? Okrem oho také rozdielne krajiny ako Costa Rica, Irán, Kórea, Srí Lanka, a Thajsko zmenšili svoju plodnosť na polovicu len primárnym pohovorom so ženami o ich potrebách a voľbách ohľadom plodnosti.

Konvenčná ekonomická múdrosť hovorí, že páry v chudobnom prostredí plánujú mať veľa detí, aby sa kompenzovala vysoká detská úmrtnosť, získala pomoc pri práci a zaistila starostlivosť o rodičov v starobe. Často je to spojené s kultúrnym a náboženským schválením a vedie k vzniku veľkých rodín. Ekonómovia však prehliadajú fakt, že potenciálne plodný pohlavný styk je oveľa častejší, ako minimum potrebné pre úmyselné počatie. Takže mať skôr väčšiu ako menšiu rodinu je menej výsledok plánovania ako automatického dôsledku ľudskej sexuality. Na oddelenie sexu od počatia je potrebná nejaká aktivita – antikoncepcia. No prístup k nej je pre ženy niekedy ťažký, a to najmä následkom zneužitia svojich práv mužmi, partnermi, svokrami, niekedy náboženskými autoritami a dokonca aj obstarávateľmi.

Sú dôkazy, že v mnohých prostrediach sa aj bez zvýšenia príjmov na osobu zvýšil dopyt po antikoncepcii, len čo sa táto stala prístupnou a sprevádzala ju informácia o účelnosti a bezpečnosti; keď sa odstránili zábrany; keď sa aplikovali princípy marketingu a prejavilo sa normálne správanie konzumenta.

V Iráne, kde za len 15 rokov plodnosť („priemerná veľkosť rodiny”) klesla z 5,5 ma 2,0, musia snúbenci pred manželstvom absolvovať kurz o plánovaní rodiny a antikoncepciu im vysvetľuje ako povinnosť moslimský duchovný. Stredisko pre plánovanie rodiny šíri svoje ciele v masmédiách drámami a telenovelami, v ktorých obľúbené herečky používajú antikoncepciu, aby mali malé rodiny. V Rwande menovalo 57 % nových členov krúžkov pre plánovanie rodiny rozhlasovú hru o budúcnosti krajiny ako príčinu záujmu o antikoncepciu.

Ako lekári musíme pomáhať vyhubiť početné mýty a nepravdy, ktoré sťažujú ženám prístup k plánovaniu rodiny. Musíme sa ho zastávať a žiadať zvýšenie jeho finančnej podpory, ktorá je t.č. len 10 % toho, čo sa odporúčalo na Populačnej konferencii OSN v Káhire.

Trust pre optimálnu populáciu vypočítal, že „každé nové narodenie v Británii znamená pre budúcnosť 160-krát viac skleníkových emisií ako nové narodenie v Etiópii.” Majú preto britskí lekári prerušiť hluché mlčanie? „Populácia” a „plánovanie rodiny” sú tabu výrazy a nevyskytli sa vo dvoch veľkých článkoch o klimatických zmenách v oficiálnom orgáne britských lekárov. Súhlasíme so všetkými opatreniami, ktoré tieto články odporúčali – ale nie je antikoncepcia samý prvý prínos lekárskeho povolania pre všetky krajiny?

Neplánované tehotenstvo je najmä u tínedžerov planetárny problém, ale nesmierne zaváži u každého jednotlivca. Čo však povedať o plánovaných tehotenstvách? Máme vysvetľovať každému páru, že zastať pri dvoch deťoch, resp. mať o jedno dieťa menej, ako sa pôvodne myslelo, je najjednoduchejší a najohromnejší prínos, aký kto môže urobiť, aby zanechal túto planétu svojim vnukom obývateľnou? Nesmieme na ľudí vykonávať nátlak, ale podaním informácie o vzťahu veľkosti populácie a kvality prostredia, resp. o z toho vyplývajúcej antikoncepcii (ako aj vlastným príkladom) majú lekári pomôcť upraviť veľkosť rodiny pre arénu environmentálnej etiky. Je tu analógia k nepoužívaniu ohrievačov terás a vyhýbaniu sa autám s veľkou produkciou CO2.

Článok bol pôvodne uverejnený v British Medical Journal, 2008, 337:a576.

John Guillebaud je emeritný profesor plánovania rodiny a reprodukčného zdravia na University College London a patrón spoločnosti Optimum Population Trust. Pip Hayes je praktický lekár.

Prameň: John Guillebaud a Pip Hayes, „Population Growth and Climate Change.” Free Inquiry, 29/3, s.34-35, apríl 2009.

Preložil Rastislav Škoda

Be the first to comment on "Rast populácie a klimatické zmeny"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*