Ernest Lazar (v prvých semestroch sa zapisoval ako Lázár) sa narodil 12. septembra 1919 v Spišskej Novej Vsi ako syn Friedricha Lázára, obchodníka. Bol nemeckej národnosti a evanjelického náboženstva augsburského vyznania. Jeho starší brat bol profesorom slovenčiny na prešovskom gymnáziu (učil manželku MVDr. Milana Sliepku).

Maturoval na Československom reálnom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi v roku 1938.

Ako poručík delostrelectva slovenskej armády sa v rámci Rýchlej divízie zúčastnil bojov v Rusku v roku 1941 a 1942. V roku 1942 bol uvoľnený na štúdium veterinárstva v Hannoveri, kde bol pre tamojších 13 študentov ako styčný dôstojník ich veliteľom.

Veterinárstvo začal študovať v roku 1942 ako príslušník Vojenského vysokoškolského internátu Slovenskej armády na VŠV v Hannoveri, odkiaľ prešiel v roku 1943 na VŠV do Viedne.

V novembri 1942 nastúpil v Hannoveri do 1. semestra a po 2 semestroch, po tzv. predfyzikátnej skúške (Vorphysikat), čo bola polovica prvej štátnice, prešli temer všetci po letných prázdninách v septembri 1943 do 3. semestra na VŠV Viedeň. V Hannoveri ostali cez leto iba Benedek, Bukovčák, Šimkovič a Topoľský, ktorí opakovali skúšky a po ich zložení tiež prešli do Viedne.

Keď sa 12. 6. 1945 imatrikuloval na VŠV vo Viedni do 6. semestra a 3. 2. 1946 do 8. semestra, písal sa Lazar a udával československú štátnu príslušnosť a slovenskú národnosť.

V roku 1946 dosiahol diplom a 27. 6. 1947 bol promovaný po obhájení dizertačnej práce Beitrag zum flurescenzmikroskopischen Nachweis der Blutelenente in den Organen des haematopoetischen Apparates bei Tierleichen (Príspevok k fluoescencmikroskopickému dôkazu krvných prvkov v orgánoch hematopického aparátu zdochlín), robenej na Katedre histológie a embryológie VŠV vo Viedni.

Z obavy pred prenasledovaním ako etnický Nemec sa po skončení štúdií nevrátil na Slovensko.

Niekoľko rokov pracoval v Anglicku, potom sa usadil v Nemecku v Pfedelbaku v okrese Hohenlohe pri Stuttgarte. V roku 2011 je už 92-ročný a opatruje svoju nepohyblivú manželku.

Bol spišským Nemcom a vedel, že stále po ňom pátra SS Reichstaffel; unikal jej, lebo si myslel, že keby ho boli dostihli, boli by ho pre vlastizradu zlikvidovali – píše Sliepka.

Prosil som ho o životopis – obrátil sa na kolegu Sliepku s otázkou, či mi môže dôverovať. Sliepka ma odporúčal, ale Lazar mi aj tak nenapísal, hoci to Sliepkovi sľúbil.

Pozri tab. 13 a tab. 17.