MVDr. Rastislav Škoda
Jána Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Laupheim, 16. júla 2011
Vážený pán prezident Slovenskej republiky
doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc.
Bratislava
Veľavážený pán prezident,
V Literárnom (dvoj-)týždenníku z 1. júna t. r. čítam, že interviewovaný básnik a vydavateľ súkromného katolíckeho časopisu Kultúra Teodor Križka je od roku 1993 zamestnancom Prezidentskej kancelárie. Protestujem proti tejto skutočnosti a prosím Vás, vážený pán prezident, aby ste uvážili, či je únosné, aby ste zamestnávali človeka, ktorý najnovšie verejne opakovane vyhlasuje, že mu „je sympatické, byť kontrarevolucionárom francúzskej revolúcie“ a odporcom myšlienok osvietenstva.
Ak v rámci ostatných nezmyslov tohto rozhovoru (vo vlasti nie si bezdomovec ani pod mostom; ospravedlňuje sa odkopnutému kameňu!) odmieta pokrokovosť francúzskej revolúcie a heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ nepozná (je v Ústave dnešnej RF), má na to právo – ako zamestnanec nejakého biskupstva, no nie ako úradník hlavy vo veciach viery neutrálneho štátu. Vieme, že primárnym oponentom osvietenstva, francúzskej revolúcie a demokracie je katolícka cirkev.
Nestačí, aby pán Križka verejne odvolal nezmysly, ktoré povedal. Nezmysly, ktoré podrývajú všetko, čo sme sa dosiaľ učili v rámci historického a sociálneho štúdia; nezmysly, ktoré nás robia dobrovoľnými ignorantmi, ak sa s nimi stotožníme.
Dovoľujem si poznamenať, že tento list uverejňujem vo svojom elektronickom samizdate Zošity humanistov.
S prejavom hlbokej úcty
Rastislav Škoda
***
Dodatok 1. 8. 2011:
29. júla o 12.50 ma volal telefonicky prof. JUDr. Milan Čič a v mene p. prezidenta mi oznámil, že Teodor Križka bol zamestnancom prezidentskej kancelárie od r. 1993 do r. 1998 (t. j. za p. prezidenta Kováča, ale už nie za p. prezidenta Schustra); že údaj v Literárnom týždenníku sa teda nezakladá na pravde. Moja námietka proti prezidentskej kancelárii a oslovenie p. prezidenta tak stratili podklad. Samozrejme som prosil o ospravedlnenie – mal som si správu Literárneho týždenníka preveriť – a prof. Čič ho prijal. K ostatnému obsahu môjho listu nemal nijaké pripomienky.
Priateľským tónom sa ma spytoval na zdravie a vek, manželku a v dobrom sme sa rozišli.
Prosím aj čitateľov týchto riadkov, aby mi prepáčili planý poplach – ktorý nebol celkom planý. Považujem za prvú povinnosť každého intelektuála hlasne protestovať, ak niekde nejaký dogmatický veriaci, kňaz alebo čo aj pápež znižuje civilizačnú hodnotu Osvietenstva, pretože dovolilo ľuďom žiť bez náboženstva. Alebo ak pokračuje premršteným výpočtom mŕtvych pri Francúzskej a iných revolúciách, pretože vyzdvihli myšlienky republiky a demokracie, tak cudzie vatikánskej teokracii koketujúcej so všetkými vládami šľachty na celom svete.
Dodatok 9. 8. 2011:
Inkriminovaný text v Literárnom týždenníku má toto znenie:
„Krása je iné meno Boha.
Hovoríme s básnikom Teodorom Križkom.Teodor Križka (* 8. 6. 1956 Košice) absolvoval Literárny inštitút M. Gorkého v Moskve (1977 – 83), pôsobil ako redaktor týždenníka Nové slovo (1983), vedúci redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Smena (1983 – 90), šéfredaktor mesačníka Plameň (1991), pracovník Ministerstva kultúry SR (1992 – 93), od roku 1993 pracovník Kancelárie prezidenta SR. V súčasnosti je vydavateľom a šéfredaktorom súkromného dvoj týždenníka Kultúra.“
*
Samozrejme predkladám celú aféru redakcii Literárneho týždenníka so sťažnosťou na ich nespoľahlivú redakčnú previerku príspevku začínajúcej autorky:
Vážený pán šéfredaktor
Mgr. art. Pavol Janík, PhD.
Predkladám Vám na vedomie aféru, ktorá sa mi prihodila na základe falošného, resp. neúplného údaja o p. Teodorovi Križkovi vo Vašom časopise a prosím Vás, aby ste to napravili opravou v budúcom čísle.
Súčasne Vám vyslovujem sklamanie nad stavom SSS a LT, pretože dovoľujete rozkrikovať sa kontrarevolucionárom nám drahej Veľkej francúzskej revolúcie, čím títo kazia mládež.
So slušným pozdravom
Rastislav Škoda
Obzvlášť pôvabné je obdobie dotyčného, kedy bol členom komunistickej strany. Poznám spústu podobných ľudí, ktorí majú v sebe aspoň trocha úcty a držia zobák. Ale nit čo sa čudovať – všetci naši prezidenti a ich poradcovia akosi v sebe našli kresťanské korene. Veď aj Klement Gottwald si dal odslúžiť vo svätovítskej katedrále svoje Te deum, a to už bol aký katolík!!!
Pán Škoda,
nie som si istý, či ste to trošku neprehnali. Neviem, či možno súhlasiť s tým, že “primárnym oponentom osvietenstva, francúzskej revolúcie a demokracie je katolícka cirkev”. Iste nemožno súhlasiť s tým, že ste tam pridali aj demokraciu. A zvyšok závisí od toho, čo konkrétne máte na mysli. Pravdepodobne nie to hromadné vraždenie. S tým žiadny humanista nesúhlasí. Ale chcem povedať, že oponentov osvietenstva by mohlo byť viac v radoch filozofov. Myslím, že je to dosť diskutovaná téma.
– Som si takmer istý, že ak by sme išli do detajlov, v čom súhlasíte s myšlienkami osvietenstva, tak (okrem všeobecného odsúdenia cirkvi a náboženstva) budete súhlasiť s tými istými myšlienkami, s ktorými súhlasí aj cirkev.
– Ako človek vychovaný v katolíckej viere, si asi ešte pamätáte, že „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ nie sú cudzie kresťanstvu. Preto by ste nemali takto urážať “zamestnancov nejakého biskupstva”.
Pán Rojka,
Katolícka cirkev bola predsa veľkým otvoreným oponentom demokracie svojím postojom ku Francovej, Salazarovej a desiatkam iných diktatúr, vrátane prvého slovenského štátu. Jej štatút nemá ani dnes nič spoločné s demokraciou, čo platí aj o iných cirkvách. O islame sa hovorí, že mu chýba skúsenosť osvietenstva (a dnes už aj sexuálnej revolúcie). Nie som na to odborník, ale si myslím, že oponentov osvietenstva medzi skutočnými filozofmi možno spočítať na prstoch. Ubezpečujem vás, že súhlasím s mnohými myšlienkami, ktoré hlásajú všetky cirkvi.
Kresťanstvu je však cudzia napr. sloboda otrokov, rovnosť pohlaví, bratstvo konfesií.
Prvé víťazstvo občianskych vojsk revolučného Francúzska nad vojskami Pruska, Rakúska, Anglicka, Hesenska a rojalistov 20. septembra 1972 pri Valmy, dosiahnuté pri volaní hesla „Nech žije národ!“, komentoval očitý svedok Johann Wolfgang von Goethe chýrnym výrokom: „Odtiaľto a oddnes sa začína nový úsek v dejinách ľudstva; môžeme hrdo povedať, že sme boli pri jeho zrode.“ Hoci sa stretli tridsaťtisícové armády, padlo len tristo Francúzov a dvesto Prusov. Na druhý deň Francúzsky konvent zrušil monarchiu a vyhlásil republiku. To všetko proti vôli Vatikánu.
Nechcem márniť čas čitateľov, ale nemôžem byť stručnejší.
Pri Valme bojovala na francuzskej strane de facto stara kralovska armada, doplnena zopar dobrovolnikmi. Akonahle sa vsak dostala do obehu pravdive historky o tom, ze vojaci si spievali Marseillaisu a Ca ira, tak bitka bola podavana ako triumf obcanov v zbrani nad lokajmi despotov. Proste propaganda, vtedy este neslo o obciansku armadu.
…
Este ku samotnej bitke. Bola to mala bitka, ale dolezita. Na bojovom poli skoncila nerozhodne a obe armady bojove pole opustili a ustupili z neho. Francuzi sa nadalej bali pruskeho utoku a zaujali obranne postavenia. Ale rozhodol hlad. Ten okliestil obe armady, avsak prusku armadu vyznamnejsie, az na polovicu. Pruska moralka klesla na mizivu uroven a armada zahajila generalny ustup. Tak toto bolo to velke vitazstvo, ktore Goethe opravnene pochopil ako obrat vo vojne.
…
Este ku casovym udajom. Udalosti v Parizi prebiehali sice paralelne, ale nezavisle od malej bitky u vzdialenej Valmy. Navazovali na nezmyselne a krute vrazdenie, na masaker nevidanych rozmerov z 2. septembra, ktoreho dovody nie su doteraz jasne, ale pravdepodobne organizoval Danton alebo mu aspon nezabranil, hoci to bolo v jeho moznostiach. Stovky knazov a mnichov, mnohi z nich pritom vykonavajuci narocnu verejnu sluzbu ako starostlivost o invalidov alebo vyucbu slepych, bolo platenymi vrahmi doslova posekanych (sekery, pily, noze) na kusky. Bestialita tohto a inych podobnych masakrov (ako aj napriklad obojstranne nevidane masakry vo Vendee) naveky poskvrnila ideje FR.
Eduard,
V niečom máte pravdu, napr. FR mohla byť menej krvavá. Mohla? Vzhľadom k tomu, čo jej predchádzalo, ten neznesiteľný odveký útlak šľachty a duchovenstva nad poddaným ľudom – nemohla. Som rád, že ju osud dožičil západnému svetu a ľutujem, že nezasiahla už vtedy aj moslimský svet. Aký je Váš konečný posudok?
Pre Goetheho neznamenala bitka pri Valmy obrat vo vojne, ako to Vy píšete, ale “začiatok nového úseku v dejinách ľudstva.” To je rozdiel.
Rastislav,
dejiny su zriedka ciernobiele, takze ani utlak slachty alebo duchovenstva, nebol taky neznesitelny – ako to konecne ukazuje mnozstvo vzbur na vidieku proti novej vlade. Neslobodno si totiz zakryvat oci, ze tie vzbury volali po navrate stareho rezimu, po navrate Boha. Este jedna poznamocka: revolucia produkovala mnozstvo mytov a tieto myty boli casto motorom revolucie a samozrejme aj zdrojom nasilia. Mnohe myty prezivaju dodnes a mnohe sa o FR vytvorili v ideologickom boji o jej vyzname. Ako na strane privrzencov (napriklad mytus o lud zdierajucom duchovenstve), tak odporcov FR (pre zmenu zase mytus o obetavom pastierovi).
A moj konecny verdikt ohladom FR? Nic takeho nemam a myslim si, ze tak je to dobre. Preco? Kedze dejiny su moj konicek, tak som precital o FR mnozstvo knih, vecnych, analytickych, filozofickych, od komunistov ako S.K. Neumann, od laviciarov ako Soubol cez centristov ako Schama az po rozne pravicove odsudzujuce diela ako trebars znamy Burke. Moj nazor sa postupne vyvinul z povodneho skor sympatizujuceho postoja na akysi neutralny, ale zaroven nie odsudzujuci. Este treba povedat, ze FR je nielen komplexna tema, ale aj velmi komplikovana. Snad nikdy v historii sa nestalo, aby doslo ku takemu sledu mnozstva na seba nadvazujucich komplikovanych historickych udalosti za ucasti tolkych vyznamnych osobnosti, pritom skvelych recnikov, cize ludi schopnych ovladat masy a postrcit ich vhodnym sposobom. Sledovat ich motivy a ich politicky boj je na jednej strane naozaj poucne, vacsinou sice vedeny s egoistickymi cielmi, ale obcas aj spolocensky chvalitebne, ale ked sa tento boj prejavuje produkciou naozaj zbytocnych ludskych obeti (a casto aj absurdnych, napriklad jeden vyznamny matematik zomrel preto, lebo si v krcme objednal prazenicu z viacerych vajicok ako bolo vtedy vhodne a tak sa prejavil ako privrzenec stareho rezimu), tak humanista (a toto je humanisticky web, ze?) jednoducho nesmie a nemoze suhlasit s takymto pocinanim.
Eduard,
Útlak šľachty a duchovenstva pred FR bol neznesiteľný – a nakoniec prestal; povstania zaostalých dedinčanov ani armády európskych aristokratov nezastavili beh dejín.
Väčšine významných osobností FR pripisujete egoistické, občas spoločensky chválitebné politické ciele. Pre mňa je opak pravda. Ich skvelé rečnícke schopnosti nevidíte v súvislosti so šírením ich prevratných myšlienok o slobode, rovnosti a bratstve, ale v súvislosti s ovládaním más, čo neznie dobre. Pre mňa je opak pravda. Nemôžete súhlasiť s FR, pretože jeden významný matematik bol v tých časoch zabitý preto, lebo si po spôsobe starého režimu objednal v krčme praženicu z veľa vajec. To je vymyslená anekdota, ak sa nepovie meno, miesto a čas. Jedným slovom – Váš názor o svetodejnom význame FR je blízky názoru teológov Vatikánu.
Neprečítal som toho o FR toľko čo Vy, ale mám dojem, že (nemecká) reformácia a (francúzska) revolúcia sekularizovali pôvodne náboženský pojem slobody jednotlivca a spoločnosti do formy demokratického a republikánskeho zriadenia štátu, v ktorom sa vytvorilo vedomie a túžba po slobode (Hegel).
Nakoniec dovoľte upozornenie, že na našich stránkach používame výraz humanizmus ako synonymum pre ateizmus a preto Vaša posledná veta nesedí, hoci platí.
Rastislav,
prirovnanie ku teologom Vatikanu ma mierne pobavilo a tak som vyhladal prislusne udaje. Ide o markyza Condorceta, liberalneho vedca, zastancu rovnopravnosti zien, odporcu rasizmu, atd. Udaje o nom si mozete precitat tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Marquis_de_Condorcet. Rovnako tam najdete aj dovod, preco bol vazneny a ze z domaceho vazenia odisiel. Zvysok historie najdete na strane 872 v knihe Obcania od Simona Schamu (dovolim si doporucit tohto centristickeho, mierne lavicoveho autora pre jeho striedmy a vecny postoj ku historii). Concordet si cestou do Pariza v hostinci objednal omeletu. Kolko vajicok, spytala sa hostinska. Dvanact, odpovedal Concordet, cim prejavil zhubnu neznalost stravy obycajnych ludi. Dali ho pod zamok, kym ho neprevezme Revolucny tribunal. Za 2 dni ho nasli v cele mrtveho. Mysteriozna smrt, nebudem o nej spekulovat.
Mimochodom, prosim pozornejsie citat. Nepisal som, ze nemozem suhlasit s FR a ze moj udajny nesuhlas ma cosi spolocneho z osudom Concordeta. Concordet je len jeden z absurdnych vrcholov ladovca. A tym ladovcom je bezucelny teror, hlavne politika vyhladenia, aplikovana po porazke povstania vo Vendee. Vrazdenie vo Vendee ako keby z oka vypadlo vrazdeniu Einsatzgruppen na vychodnom fronte. Barbarskost, bezucelnost, humanitna katastrofa kolosalnych rozmerov. Historici sa doteraz sporia, ci to bola alebo nebola genocida. Racionalni historici udavaju, ze bola vyvrazdena minimalne tretina populacie.
A to je bod, z ktoreho sa odvija moj nasledujuci nazor. Ziadna minulost, nech je akokolvek tragicka, ziadna ponukana politicka cnost, ziadna nabozenska alebo politicka idea, ziadna potencialna pozitivna buducnost nemoze obhajit taketo jatky. Z povodnej revolucie plnej mimo ineho aj roznych idealistych myslienok sa stala totalitna ideologia. V totalitnej ideologii nema zivot protivnika cenu. Ale nielen to. Pre zastrazenie skutocneho alebo fiktivneho protivnika sa obetuju aj nevinni. Medzi vrazdenim albigenskych kriziakmi a vrazdenim sedliakov vo Vendee nie je rozdiel. Nemozno jedno odsudzovat, druhe ospravedlnovat, pripadne glorifikovat. A ano, mozno mat sympatie ku ideam FR, ale zaroven nemozno ignorovat zrejme historicke ponaucenie, ktore je s pokusom o ich aplikaciu v zivote spolocnosti spojene. Clovek si nevyhnutne musi polozit otazku, ci slo o nahodu alebo nevyhnutnost. Ja odpoved na takuto otazku nepoznam a tak som ohladom verdiktu ohladom FR zdrzanlivy.
Eduard,
Na Váš popud som prečítal desiatky údajov o živote a smrti Condorceta (nie Concordeta) v internete a nechápem, čo na jeho smrti vidíte ako „jeden z absurdných vrcholov ľadovca“ neľudskostí Francúzskej revolúcie. Diali sa inakšie! Rovnaký smutný osud ako on mali v tých a všetkých iných revolučných rokoch stovky iných politikov, vojakov aj obyčajných ľudí. Len postupne sa dozvedáme, koľko obetí na životoch si berie arabská jar v Líbyi a inde – a kto by bol radšej, keby sa nediala?
Nechcem preťažovať tieto komentáre historkami, ale Vaše stanovisko k Francúzskej revolúcii a osobitne ku Condorcetovi považujem za hodné dlhšej ilustrácie na mojej stránke Zošity humanistov, kde poopravím a doplním Vaše údaje o ňom.
Súhlasím s tými, čo udalosti vo Vendée označujú za genocídu. Žiaľ, nie prvú a asi ani poslednú.
Prečítal som si so záujmom diskusiu medzi Vami, pán Škoda a Eduardom o VFR a osvietenstve. Keďže sám na svojom blogu niekedy čo to uverejňujem z histórie, dovolil by som si touto cestou upriamiť pozornosť prípadných záujemcov na môj článok o kardinálovi Korcovi a jeho negatívnom postoji voči najvýznamnejšiemu filozofovi osvietenstva a “prorokovi” tolerancie Voltairovi a jeho dielu – Filozofickému slovníku.
http://katkryptolog.blogspot.com/2011/09/ako-sa-kardinal-korec-mylil.html
Ak sa bude môj skromný príspevok páčiť, budem veľmi potešený.