Interview s Herbertom Hauptmanom

Kedy sa u nás stane niečo podobné? Na City College v New Yorku sa konala konferencia laureátov Nobelovej ceny, na ktorej vyvolal rozruch Herbert Hauptman, ktorý dostal Nobelovu cenu v chémii roku 1985 za svoje objavy o štruktúre kryštálov. Povedal, že viera v Boha sa nezrovnáva s úrovňou dobrého vedca a je vlastne „škodlivá pre blaho ľudstva”. Je aj laureátom Medzinárodnej akadémie humanizmu. Skromný osemdesiatnik poskytol interview redaktorovi orgánu amerických ateistov v Hauptman-Woodwardovom inštitúte v Buffalo, N.Y.

Free Inquiry: Čo vás priviedlo k tomu, že ste sa rozhovorili o probléme vedy a náboženstva?

Herbert Hauptman: City College je pyšná na svojich laureátov Nobelovej ceny, má ich osem alebo deväť. Zišli sme sa, aby sme metódou panelovej diskusie posúdili vedecké príspevky našich študentov. Po programe položil jeden študent otázku o zlučiteľnosti vedy a náboženstva. Bol som jediný, čo mu odpovedal a prekvapilo ma to.

F.I.: Akú reakciu to vyvolalo u poslucháčov?

H.H.: Malú, skoro nijakú … ani u poslucháčov, ani u profesorov. Očakával som, že ma kolegovia podporia, ale ani jeden to neurobil. Jediná reakcia, a to negatívna, prišla od reportérky New York Times. Neskôr som sa rozprával s viacerými laureátmi; zistil som, že s mojím názorom súhlasia, ale pre osobné príčiny sa k slovu nehlásia.

F.I.: Čo myslíte, prečo sú zdržanliví?

H.H.: Nuž, uznávam, že v našej príliš religióznej spoločnosti je môj názor nepopulárny. Ľudia, o ktorých sa to vie, sa často považujú za čudákov a majú málo priateľov.

F.I.: Tak prečo ste sa vy ozvali?

H.H.: Nikdy som netajil svoje presvedčenia, ale ani som ich veľmi nepropagoval. Intenzívne som sa zamestnával inými, vedeckými problémami. Pomerne neskoro som vyslovil svoju frustráciu pri pohľade na religiozitu našej spoločnosti.

F.I.: A na to prišla odpoveď médií. Esej pani Deanovej o vašich názoroch na prvej strane The New York Times. Keďže ste sa o náboženstve dosiaľ nikdy verejne nevyjadrili, mrzelo vás, že sa v novinách naraz písalo, že ste ateista?

H.H.: Nie veľmi. Dostal som veľa listov, väčšinou pozitívnych. No keď ma G. Stephanopoulos pozval k vystúpeniu v jeho každotýždňovej šou, odrádzala ma moja žena, a to z dôvodu mojej bezpečnosti. Pamätáte sa, ako zbili jedného profesora v Kansase, keď oznámil, že pripravuje kurz o evolúcii verzus inteligentný dizajn, ako aj na doktora Slepiana, ktorého zastrelili, pretože robil umelé prerušenia tehotenstva. Keď počujete o týchto strašných prípadoch násilia, môžete si byť istý, že k nim došlo nie pre nedostatok viery v Boha, ale pre priam vášnivú vieru v Boha. Pri tom uznávam, že väčšina náboženských fundamentalistov nie sú násilníci. Nakoniec sme sa pre moju bezpečnosť rozhodli nezúčastniť sa Stephanopoulusovej akcie.

F.I.: Vyše 90 percent členov prestížnej Americkej akadémie vied sú ateisti alebo agnostici. Myslíte, že je nejaký vzťah medzi charakteristikou dobrý vedec a náboženský skeptik?

H.H.: Aký základ majú náboženstvá? Nezakladajú sa na dôkazoch, ale na viere. Z toho vyplýva, že dobrý vedec musí trvať na tom, že ak niekto niečo tvrdí, musí mať pre svoje tvrdenie presvedčivé dôkazy. Som istý, že ak budete dodržiavať túto zásadu vedy,  skončí to s vašou vierou tak, ako u mňa a prevažnej väčšiny členov Americkej akadémie vied: že nieto Boha.

F.I.: Čo si myslíte o vedcoch, ktorí veria tak, ako vy, ale odmietajú zverejniť svoje názory?

H.H.: Nemyslím, že by mali tajiť svoje zmýšľanie, ale to je otázka osobného disponovania svojím časom a energiou – to je otázka svedomia. Samozrejme, som presvedčený, že by sme na tom boli lepšie, keby vedci otvorenejšie priznávali, že im chýba viera v Boha.

F.I.: Na ktorú otázku kontroverzie veda verzus náboženstvo by ste radi vedeli odpoveď?

H.H.: Kedy stratí náboženstvo dôležitosť pre väčšinu našej spoločnosti?

*  *  *

Prameň: D.J. Grothe, Herbert Hauptman, “On the Recordy”, Free Inquiry , 26/2, s. 8, 2006.