Dnešný deň, 17. apríla, by sa prvý predseda Spoločnosti Prometheus – združenia svetských humanistov, Veľvyslanec humanizmu 2009, vysokoškolský učiteľ, kultúrno-osvetový a vedecký pracovník, účastník protifašistického odboja v Slovenskom národnom povstaní, iniciátor a zakladajúci člen hnutia svetských humanistov na Slovensku prof. PhDr. Ing. Jaroslav Čelko, DrSc., dožil 100 rokov.

Jaroslav Čelko sa narodil 17. apríla 1923 v Sádočnom v rodine murára a poľnohospodárskej stavebnej robotníčky. Patril k povojnovej generácii marxistickej slovenskej inteligencie. Táto generácia sa formovala z radov mladých ľudí, ktorí sa zúčastnili protifašistického odboja v Slovenskom národnom povstaní a obnovy vojnou zničeného Slovenska. Práve predvojnová sociálna skúsenosť a životná skúsenosť z boja proti fašizmu boli pravdepodobne najmocnejšími zdrojmi a podnetmi inklinácie k teórii a praxi socializmu. Plány sociálneho rozvoja Komunistickej strany Československa priťahovali stovky mladých ľudí, ktorí sa chceli teoreticky vzdelávať a vedecky pracovať v prospech, v tej dobe, veľmi progresívnych programových projektov sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja.

Jaroslav Čelko ako 15 ročný – Zdroj: Osobný archív Jaroslava Čelka.

To platí aj pre osobnostný a vzdelanostný rozvoj profesora Jaroslava Čelka, ktorý začal študovať v roku 1946 na Vysokej škole sociálnej v Brne. Svoje vedecké ambície a schopnosti naplnil, rozšíril a potvrdil získaním vedeckej hodnosti kandidáta historických vied v roku 1960 a v roku 1982 získaním vedeckej hodnosti doktora filozofických vied. V roku 1964 sa habilitoval a získal docentúru, v septembri 1970 ho vymenovali za profesora. O zameraní svojej vedeckej činnosti hovoril:

„Doslova ma fascinovala Marxova téza, že ateizmus znamená vznik teoretického humanizmu a sociálna rovnosť „znamená vznik praktického humanizmu. V súhrne vzniká pozitívny humanizmus, pozitívne začínajúci samým sebou… Väzba medzi ateizmom a humanizmom rozhodla o mojej ďalšej myšlienkovej i pracovnej orientácii. Z viacerých okruhov som si vybral kritiku pôsobenia cirkví v mimo náboženskej sfére. Zameral som sa najmä na väzby medzi katolíckou cirkvou a ideológiou i politikou. Politický katolicizmus, ktorý v rokoch 1939-1945 zohral u nás silne dehumanizačnú úlohu, totiž chcel, aby sa všetko dianie po oslobodení opäť rozvíjalo na základe teologického ponímania spoločnosti a pod taktovkou vysokej cirkevnej hierarchie.“

Ako vedecký pracovník sa realizoval jednak vo vlastnej vedecko-výskumnej práci, ale aj v jej organizácii a riadení. Pracoval vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV), v Osvetovom ústave, v Kabinete pre výskum verejnej mienky, v Múzeu vývoja spoločenského vedomia a nakoniec v Ústave vedeckého ateizmu SAV ako jeho riaditeľ až do r. 1989.

Bol členom viacerých vedeckých orgánov – kolégií, vedeckých rád, národných, celoštátnych i medzinárodných komisií, riešiteľských tímov a pracovných skupín, skúšobných komisií. Pôsobil vo viacerých komisiách pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií i v Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti.

Šírka záberu kultúrnych aktivít profesora Jaroslava Čelka bola bola nesmierna široká. Dokumentuje to aj fotografia z 11. ročníka Hviezdoslavovho Kubína v roku 1965 – Zdroj: Osobný archív Jaroslava Čelka.

Veľmi bohatá je aj pedagogická činnosť profesora Jaroslava Čelka. Ako vysokoškolský učiteľ, neskôr docent a univerzitný profesor prednášal spoločenské vedy, filozofiu, kultúrnu politiku, vedecký ateizmus, teóriu kultúry a verejnej mienky na Univerzite Komenského v Bratislave i na iných vysokých školách.

To všetko prirodzene vyústilo do edičnej a vydavateľskej oblasti, kde pôsobil ako člen viacerých redakčných rád vedeckých a osvetových časopisov. Počas vychádzania časopisu Ateizmus bol členom jeho redakčnej rady a v rokoch 1986 – 1990 bol jeho hlavným redaktorom Niekoľko rokov bol členom Edičnej rady Predsedníctva SAV, členom lexikálnej skupiny náboženstvo Encyklopédia Slovenska a podpredsedom Hlavnej redakcie Encyklopédie vedeckého ateizmu Slovenska.

Poslednou veľmi zaujímavou a podnetnou knihou profesora Jaroslava Čelka bola kniha Protagonisti dejín Slobodomyseľnosti, ktorá obsahuje profily 150 významných osobností slobodomyseľnosti zo svetových i slovenských dejín – Zdroj: Spoločnosť Prometheus.

Uvedomoval si, aké sú pravdivé slová významného literárneho vedca a esejistu Alexandra Matušku z roku 1932: „Je pohodlnejšie byť veriacim ako ateistom“. Upozorňoval, že toto vyjadrenie má mnohé aspekty. Osobitne zdôrazňoval tri z nich:

„Prvý aspekt jasne ukazuje, že ateisti pre svoj intelektuálny rozvoj i z hľadiska praktického konania potrebujú adekvátne poznatkové zázemie, ktoré treba neustále inovovať. To je proces značne náročný.
Druhý aspekt hovorí, že ateisti sa stretávajú s nepochopením, ak chcú v kontexte so slobodou vedomia a svedomia verejne, na demokratickej báze, deklarovať svoje presvedčenie.
Tretí znamená netoleranciu a nezriedka aj priame útoky voči slobodomyseľným ľuďom. Objektom takýchto útokov sa stali mnohí známi i menej známi ľudia.“

Objektom netolerancie i útokov sa stal aj profesor Jaroslav Čelko. Pred, ale najmä, po zmene spoločenského zriadenia v roku 1989. Svoj celoživotný postoj nezmenil. Aj vtedy, ako vždy, sa úprimne usiloval na jednej strane o rešpektovanie myšlienkového sveta nábožensky veriacich ľudí, ale aj o dôslednú, vedecky zdôvodnenú a demokraticky presadzovanú obhajobu slobodomyseľnosti na strane druhej.

Historický záber na delegáciu Spoločnosti Prometheus na kongrese Medzinárodnej humanistickej a etickej únie (IHEU) v roku 1991, keď bola spoločnosť prijatá za riadneho člena svetovej humanistickej rodiny. Členmi delegácie SP boli (zľava): Rastislav Škoda – Veľvyslanec humanizmu 2019, Jaroslav Čelko – Veľvyslanec humanizmu 2009, dvaja členovia vedenia IHEU a nasleduje druhá dvojica členov delegácie SP Ladislav Hubenák – Veľvyslanec humanizmu 2012 a úplne vpravo Alexander Rehák – prvý Veľvyslanec humanizmu z roku 2008. Dnes už žiaľ nikto z menovaných nie je medzi nami – Zdroj: Osobný archív Jaroslava Čelka.

Preto inicioval a významne sa organizačne zaslúžil o vznik Spoločnosti Prometheus – združenia svetských humanistov na Slovensku. Bol zakladajúcim predsedom Prípravného výboru Spoločnosti Prometheus, predsedom Dočasnej ústrednej rady SP, predsedom Ústrednej rady SP a až do svojej smrti čestným predsedom a členom Predsedníctva Ústrednej rady.

Naše rady opustil ako 94-ročný vo večerných hodinách, vo štvrtok, 9. augusta 2018.

Dnešnú spomienku na nášho prvého predsedu Spoločnosti Prometheus uzavrieme, okrem úprimného poďakovania, jeho hodnotiacimi slovami z retrospektívnych úvah:

„Mal som možnosť, vybrať si pohodlnejšiu a možno aj výnosnejšiu životnú púť. Neurobil som to. Svoju voľbu však neľutujem. Po hlbšom poznaní životov a konaní protagonistov dejín slobodomyseľnosti som na svoju cestu životom hrdý. Dúfam, že som v rámci svojich možností prispel aspoň čiastočne k rozvoju i propagovaniu pokrokového myslenia a svetského humanizmu. Humanizmu, ktorý si napriek mnohým prekážkam razí cestu dejinami vpred.“

Milý a vzácny pán profesor, dnes Vám s určitosťou môžeme povedať: „Áno, určite ste prispel. A to významne. Ďakujeme.“