William S. Lind

Už viackrát som povedal, že vojna štvrtej generácie je oveľa viac ako súčasný boj Ameriky proti moslimskému „terorizmu”. V máji nám to drasticky pripomenuli udalosti v Brazílii, kde jeden gang, PCC (Prvé komando hlavného mesta), uskutočnil takrečeno plnohodnotný vojenský útok na brazílsky štát.

 (Vojny štvrtej generácie, 4GW, sú všetky formy bojových/vojnových konfliktov, kde druhá strana odmieta postaviť sa otvorene do boja; typické príklady sú partizáni, dávna gerila a dnešný terorizmus – pozn. prekl.)

Akcie PCC už v minulosti ilustrovali početné spôsoby, ktorými neštátne sily zdolávajú štát, proti ktorému bojujú. Na prvom mieste je penetrácia – preniknutie do centra rozhodovania štátu. Keď sa na stretnutí vysokých brazílskych úradníkov rozhodlo, že sa proti gangu zakročí preložením niektorých jeho vodcov do väzení s vyššou istotou, gang sa o tom okamžite dozvedel. Ako ? Mal na spomenutom stretnutí krticu, nákupcu prezlečeného za súdneho dopisovateľa.

Potom gang ukázal, že plošne organizovaná skupina je oveľa pohyblivejšia ako hierarchicky zložená štátna byrokracia. Denník Washington Post napísal 21. mája: „Za pár hodín po schôdzke sa novinka o pláne prevozu väzňov rozšírila po celej sieti gangu vo všetkých väzeniach. Koordinácia povstania bola ľahká: jednotliví vodcovia si jednoducho telefonovali svojimi mobilnými telefónmi. Treba si uvedomiť, že policia vie, že gang má technickú možnosť klonovať (rozmnožovať) povolené telefónne čísla na ilegálne používanie.

Gangom organizované nepokoje až vzbury v jednotlivých brazílskych väzeniach sú bežné, no tento raz PCC ukázal svoju moc zasiahnuť ďaleko na periférii. Všetko sa to začalo v meste Sao Paulo útokom vojenského štýlu na policajné a civilné infraštruktúry. Washington Post hlásila, že nepokoje vybuchli naraz vo viac ako 70 štátnych väzeniach. Súčasne napadli členovia gangov mimo väzení policajné strážnice, zapálili vyše 60 verejných autobusov a vyvolali taký stav celkového teroru, že veľkomesto Sao Paulo bolo na pár dní paralyzované.

Už 20. mája bol počet mŕtvych 41 policistov, 18 väzňov, 108 podozrivých členov gangu mimo väzení a 4 civilistov.
Gang ukázal, že má výborné vyzvedačstvo: jeho ľudia vedeli presne, kde žijú zodpovední úradníci plície. Niektorí boli zabití v blízkosti svojich bytov v čase mimo služby.

PCC robí to, čo aj iné gangy: používa násilie a zarába na zločine, najmä na obchode s drogami. Ale jeho počiatky ilustrujú rolu, ktorú majú neštátne organizácie, keď poskytujú obyvateľstvu služby, kde štát zlyhal.

Dlhé roky rástla moc gangu paralelne s úpadkom moci štátu. Začalo to okolo 1993, keď boli podmienky v sanpaulovských väzeniach príšerné: väzni žili v ustavičnom strachu jeden pred druhým, spali v preplnených celách bez postelí, bez prikrývok, bez mydla, bez zubných kefiek. Vtedy bola v Sao Paulo založená PCC.

Gang ponúkol novým väzňom ochranu a základné hygienické potreby – tým získal sympatie v populácii väzňov, ktorých je t.č. len v tomto desaťmiliónovom meste 124 400. V jednotlivých oddeleniach väzníc neustále dosahoval malé zlepšenia. To mu získalo sympatie nielen u väzňov, ale aj u ich rodinných príslušníkov na slobode; títo organizujú prísun základných potrieb, ktoré sa rozdeľujú medzi väzňov.

PCC nechodí len po ilegálnych chodníkoch: zamestnáva, a to s dobrými platmi, celú sieť právnych zástupcov.
Podľa líčenia Washington Post sa PCC vyvinulo z pôvodnej organizácie v Sao Paulo do takmer modelovej organizácie štvrtej generácie, ktorá pôsobí podobne ako väzenská správa štátnej siete, ale dosahuje oveľa vyššiu účinnosť. Kým štát opúšťa v dôsledku stále väčších korupčných škandálov a neschopnosti úradníkov jeden front za druhým, nastupuje a postupuje PCC zapĺňaním šíriacich sa medzier. V súčasnosti dosiahlo bod, keď sa môže postaviť priamo zoči-voči štátu. Myslím si, že sa dá povedať, že štát nemôže poraziť a ešte menej zničiť PCC.

Tento model (vojny) štvrtej generácie je niečo celkom iné ako al-Kaída: podobá sa skôr na Hamas alebo Hezbollah a reprezentuje obraz toho, s čím sa možno stretne Amerika, keď to vyšľahne z jej väzení. Vo väčšine amerických väzníc totiž už dnes nevládne štát, ale rasovo definované gangy. Väzňov každodenný život, neraz aj jeho prežitie, závisí od jeho gangu, nie od väzenských orgánov. Ako dlho to potrvá, kým tieto gangy po spôsobe PCC rozšíria svoje pôsobenie aj na okolie väzníc v USA a tam sa stretnú so štátnou mocou? Polícia v mestách ako Los Angeles by asi povedala, že sa to deje už teraz.

William Lind je riaditeľom Centra pre kultúrny konzervativizmus.

Prameň: William Lind, The Boys of Brasil, LewRockwell.com 26. mája 2006, http://www.lewrockwell.com/lind/lind94.html