Ján Timko sa narodil 16. 12. 1916 v Lowell Wille, Ohio, USA. Veterinárstvo začal študovať 2. 10. 1935 zápisom do 1. semestra na VŠV v Brne. Keď mal na jeseň 1939 absolvovaných 8 semestrov a 1. 10. 1939 dostal absolutórium, zavreli Nemci všetky vysoké školy v Protektoráte Čechy a Morava.

S absolutóriom išiel do Viedne, kde dostal po skúškach diplom a 21. 12. 1940 bol na VŠV vo Viedni ako prvý Slovák promovaný na doktora veterinárnej medicíny.

Dizertačná práca mala titul Zootechnische Studie über das Pinzgauer Vieh im Bezirk Zipser Neudorf in der Slowakei (Zootechnické štúdie o picgauskom dobytku v okres Spišská Nová Ves na Slovensku) a hoci bola vypracovaná na Ústave pre všeobecnú, špeciálnu a experimentálnu zootechniku a náuku o krmivách VŠV v Brne pod vedením prof. MVDr. C. Kučeru, VŠV vo Viedni ju uznala za hodnú doktorátu.

Neskoršie pôsobil ako riaditeľ žrebčína v Nitre a ako okresný zverolekár v Levoči a Spišskej Novej Vsi, nakoniec ako obvodný epizootológ v Spišskej Novej Vsi, kde 4. 12. 1980 zomrel.

Pozri tab. 5 a tab. 18.

*

Spomienka na MVDr. Jána Timka, 1916 – 1980

V tomto roku uplynie 95 rokov od narodenia MVDr. Jána Timka, známeho odborníka – špecialistu pre chov koní. Od roku 1956 úspešne pôsobil v Štátnej veterinárnej správe ako okresný veterinárny lekár v Spišskej Novej Vsi a neskôr ako okresný epizootológ v Levoči.

Narodil sa 16. 12. 1916 v mestečku Lowellwille v štáte Ohio, USA. Jeho otec bol pôvodne maloroľník na Spiši. Koncom 19 storočia, ale i na začiatku 20 storočia sa najmä v severných, ale i vo východných oblastiach Slovenska stalo masívnym javom vysťahovalectvo do zámoria. Bezperspektívnosť živorenia na biednych poličkách však donútila mnohých vysťahovať sa do USA a Kanady natrvalo aj s celými rodinami. Ich cesty smerovali väčšinou do baní a oceliarni v Pensylvánii. A tak aj jeho otec sa vysťahoval pred I. svetovou vojnou s celou rodinou do USA. Pracoval ako baník a tu aj v roku 1920 tragicky zahynul. Po skončení I. svetovej vojny sa jeho manželka vrátila s troma deťmi na Slovensko. Napriek ťažkej a zložitej situácii poslala svojho syna, Jána, študovať na Štátne reálne gymnázium v Spišskej Novej Vsi. Štúdium úspešne absolvoval a v roku 1935 maturoval. V roku 1935 sa zapísal na vysokú školu zverolekársku v Brne. Veterinársky diplom po zatvorení českých vysokých škôl v roku 1939 získal na Vysokej škole zverolekárskej vo Viedni 1. 7. 1940. Dňa 21. 12. 1940 bol vo Viedni promovaný na doktora veterinárskej medicíny na základe úspešnej obhajoby dizertácie „Zootechnická štúdia o pinzgauskom dobytku v okrese Spišská Nová Ves“. Dizertačnú prácu vypracoval ešte ako poslucháč na Vysokej škole veterinárskej v Brne. Bol to prvý doktor veterinárskej medicíny zo Slovenskej republiky, ktorý promoval na Viedenskej zverolekárskej škole (Slovenský veterinár, 3, 1941, str. 17).

V roku 1940 ho menovali za koncipistu veterinárskej služby v rámci štátnych ústavov pre chov koní a pridelili ho na Ministerstvo hospodárstva, odbor VIII. Dňa 26. 11. 1942 zložil štátnu fyzikátnu skúšku.

MVDr. J. Timko uverejnil počas vojny nasledovné odborné články:
– Timko, J. – Kvetko, M.: Zverolekárske štúdium o pinzgauskom dobytku v okrese Spišská Nová Ves. Slovenský veterinár 1941, r. 3, s. 278 – 296.
– Kožuch, O. – Timko, J.: K štúdiu vplyvu prirodzených podmienok na vývin zvieraťa. Slovenský veterinár 1942, r. 4, s. 18 – 23.

Po skončení II. svetovej vojny si svoj diplom nostrifikoval na Vysokej škole veterinárskej v Brne dňa 15. 11. 1949, a to v zmysle výnosu ministerstva školstva zo 17. 10. 1946 o nostrifikáciách.

V rokoch 1945 – 1956 pôsobil ako odborný pracovník Štátneho žrebčinca v Nitre. Tu publikoval článok Timko, J.: Chov malých koní (huculov) na Slovensku. Spolupracoval v tomto smere s Dr. J. Gabrišom, vedúcim Katedry zootechniky na Veterinárskej fakulte v Košiciach v rokoch 1955 – 1958, pri výskume dvoch tematík a to: „Rozmery a forma tela huculských kobýl na Slovensku ako podklad pre vytvorenie malého horského koňa“ ako aj „Rozmery, typ a stavba tela huculských koní na Slovensku“.

Od roku 1956 (po odchode MVDr. E. Erneka) pracoval ako okresný veterinársky lekár v Spišskej Novej Vsi až do roku 1960, kedy v zmysle zákona č. 65/1960 bola vykonaná územná reorganizácia krajov a okresov a pri krajských veterinárskych zariadeniach a okresných veterinárnych zariadeniach sa vytvorili skupiny odborníkov. V rokoch 1960 – 1973 pracoval s malými prestávkami ako okresný epizootológ a zástupca riaditeľa Okresného veterinárskeho zariadenia so sídlom v Levoči. Mal značný podiel na včasnej likvidácií tuberkulózy a brucelózy, ako aj iných antropozoonóz. Voči mladým kolegom bol prístupný a pomáhal im odbornými radami. Ku koncu svojho pôsobenia zasahoval však odborne aj do oblasti reprodukcie hospodárskych zvierat. V tom čase hodne publikoval v okresných časopisoch.

Od roku 1973 pracoval v oblasti kontroly hygieny potravín živočíšneho pôvodu v Spišskej Novej Vsi a v Levoči, až do svojho odchodu do dôchodku dňom 31. 12. 1976.

Zomrel v Spišskej Novej Vsi dňa 4. 12. 1980 na náhlu mozgovú príhodu vo veku len 64 rokov a tam bol aj pochovaný. Na pohrebe sa s ním prišla rozlúčiť široká veterinárska i chovateľská pospolitosť.

Prameň: Jantošovič, J. – Vrabec, V. – Maďari, A. Spomienka na MVDr. Jána Timka, 1916 – 1980, Slovenský veterinársky časopis 2011, č. 5, s. 296.