Teória strún a ilúzia inteligentného dizajnu

Tim O’Neil

Nová kniha: Leonard Susskind, The Cosmic Landscape: String Theory and the Illusion of Intelligent Design (asi Kozmická krajina: Teória strún a ilúzia inteligentného dizajnu), Little, Brown, 416 s., 2006.

Leonard Suskind, profesor fyziky na univerzite v Stanforde a jeden z tvorcov strunovej teórie (vychádzajúcej z Einsteinovej teórie kvantovej mechaniky), vydal vedeckú knihu, v ktorej už v nadpise zaujíma negatívne stanovisko k aktuálnej problematike vzťahu vedy a viery. Ak je pravda, že teoretickí fyzici patria (aj patrili) medzi najinteligentnejších ľudí na svete, veď vytvárajú realistické teórie o tom, čo je vesmír a čo sme my ľudia, potom sa oplatí zaoberať sa knihou, ktorú napísal vedec a vysokoškolský učiteľ, zaoberajúci sa objavmi a objasňovaním týchto ideí celých posledných štyridsať rokov.

Ako neodborník sa nemôžem vyjadrovať k odbornej stránke knihy a k vetám typu „predpoklad, že svet nebeží podľa zákonov konvenčnej fyziky”, resp. súc bez matematických základov iste nikdy nepochopím, ako si možno predstaviť, že vesmír je „dvojrozmerný holograf zložený z pixlov dĺžky jedného Plancka”. Samozrejme si zachovám v pamäti zo Suskindovej kozmológie pre laika neslýchané konštatovanie, že zachovanie hmoty a energie je v súvislosti s komplementaritou čiernych dier a holografickým princípom zrejme relatívna koncepcia, keďže nová hmota a energia vznikajú z ničoho a neraz v neslýchaných množstvách. Nedočítal som sa, kde v konečnom vesmíre.

Pojem „antropický princíp” vyvolal vo fyzike toľko diskusií ako v biológii a antropológii pojem „inteligentný dizajn”, a to z rovnakého dôvodu: väčšina odborníkov považuje obidva pojmy za zadné dvierka, ktorými sa do vedeckých úvah pripustí existencia boha. Antropický princíp hovorí, že konečným cieľom stvorenia (v niektorých náboženstvách korunou stvorenia) je človek. Inteligentný dizajn predpokladá existenciu nadľudskej inteligencie, ktorá dala vesmíru také jemné naladenie prírodných zákonov a konštánt, že to viedlo k vzniku života a nakoniec človeka; vyhýba sa menu boha.

Suskind konštatuje, že existuje náš vesmír, v ktorom sú všetky vlastnosti elementárnych častíc a prírodných síl tak presne naladené, že umožňujú existenciu života, nášho života, – ale nie doslovne nespočetného počtu alternatívnych systémov naladenia prírodných síl, ktoré by urobili život (aspoň náš na uhlíku založený život) nemožným. Má to príčinu?

Jedna z najväčších frustrácií fyzikov v posledných desaťročiach bolo zistenie, že niet príčiny, pre ktorú je vesmír – aj s nami – taký, aký je. Pripisovať to hlúpemu šťastiu by bola štatistická absurdita a pripisovať to vyššej moci nemá zmysel. Ako teda vysvetliť skutočnosť, že sme tu? Odpoveď je taká jednoduchá, že je to takmer tautológia:

Existujeme, pretože vesmír je taký, že našu existenciu umožňuje.

Moderní fyzici pripúšťajú existenciu takmer nekonečného počtu alternatívnych vesmírov, ktoré existovali a sústavne sa tvoria v zmysle rozsiahlej vesmírnej krajiny, zloženej z každej možnej štatistickej varianty; z toho vyplýva, že existencia aspoň jednej varianty vesmíru s prostredím vedúcim k vzniku galaxií, hviezd a ťažkých prvkov je prakticky nevyhnutná. Nie sme nejako špeciálni – sme len štatisticky silne pravdepodobní. Niektorí vedci proti tomu protestujú z toho dôvodu, že je to nevedecké, keďže sa to nedá experimentálnou analýzou falzifikovať; vedomý si toho podopiera Suskind tento nepochopiteľne široký model mnohých vesmírov matematickými argumentmi. Inými slovami:

Čo vieme, potvrdzuje existenciu toho, čo vieme a pre súčasnosť to stačí.

Celú tŕnistú tému preberá Suskind bez zaborenia sa do metafyzického bahna. Hranice medzi fyzikou a metafyzikou bývali tradične v prostredí nočných posedení na univerzitách, no dnes sa stávajú aktuálnymi pre koherentnú koncepciu vesmíru pre verejnosť. Netreba predpokladať existenciu boha, čo je empiricky nedokázateľný predpoklad, aby sa dalo uveriť, že svet je pre človeka cudzejší a mysterióznejší, ako kedy bude ľudský intelekt v stave pochopiť.

Ako veci vyzerajú, budú mať fyzici ešte dlho veľa roboty.

Prameň: Tim O?Neil, The Cosmic Landscape: String Theory and the Illusion of Intelligent Design, Popmatters.com, http://www.popmatters.com/books/bookmarks/060803.shtml

Preložil a upravil Rastislav Škoda

Be the first to comment on "Teória strún a ilúzia inteligentného dizajnu"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*