Prezidentka Slovenskej republiky udelila opäť vybraným osobnostiam najvyššie štátne vyznamenania. A opäť v iný deň ako po iné roky. Výber vyznamenaných bol ako obvykle zvláštny a rozporuplný. Tento rok však nezvyčajne kontroverzný. Štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – bolo udelené in memoriam štyrom osobám, ktorých životy boli osudovo ovplyvnené udalosťami vojnových a povojnových rokov spojených s nacizmom a klerikalizmom.

Traja, Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega, boli za svoju činnosť v teroristickej organizácii Biela légia odsúdení na trest smrti a popravení novým ľudovodemokratickým štátom. Štvrtá vyznamenaná, Laura Špániková, prežila transport a pobyt vo vyhladzovacom koncentračnom tábore Osvienčim. Hlava štátu vyznamenala bielych legionárov Púčika, Tesára a Tunegu, ktorí aj so zbraňou v ruke, počas vojny i po jej ukončení, bojovali za zachovanie a obnovenie (klero)fašistického slovenského štátu. Spolu s nimi vyznamenala rovnakým vysokým štátnym ocenením aj osobu, ktorú tento štát odsúdil na smrť, v podstate ich obeť, Lauru Špánikovú…

Absurditu tohto paradoxu si po veľkej búrke nevôle verejnosti uvedomila po čase aj pani prezidentka, ktorá sa za túto chybu ospravedlnila slovami: „V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali.“

Pri udeľovaní Radu Ľudovíta Štúra to platí dvojnásobne, ak si uvedomíme, že sa udeľuje občanom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu (§ 5. zákona o štátnych vyznamenaniach.). Osobitne pri udeľovaní I. triedy, kde zákon v §-e 10 zdôrazňuje: miera zásluh musí byť obzvlášť mimoriadna. Uvedomila si to aj komisia pre posudzovanie návrhov, ktorá pani prezidentke neodporučila vyznamenanie udeliť.

Pani prezidentka sa však rozhodla rozhodnutie komisie nerešpektovať a predsa len vyznamenanie trom bielym legionárom udelila. Nerozhodovala so znalosťou veci, ale politicky. Nešlo o chybu v procese posudzovania, ale o osobné a ZLÉ rozhodnutie prezidentky. S fatálnymi dôsledkami pre nás všetkých. Týmto svojim rozhodnutím totiž pripojila Slovensko ku krajinám, ktoré prepisujú históriu Druhej svetovej vojny a vyznamenávajú fašistov.

Pani prezidentka zrejme podľahla jednostrannej argumentácii predsedu Nadácie Antona Tunegu, bývalého predsedu KDH a bývalého eurokomisára Jána Fígeľa. Ten nielen podal návrh na ich vyznamenanie, ale aj ho v ich mene (či v mene nadácie?) prevzal! Zákon však jednoznačne určuje, že v prípade udeľovania vyznamenania in memoriam vyznamenanie preberajú najbližší príbuzní (§ 14 zákona), nie predsedovia nadácií.

Svoju úlohu zohral zrejme aj postoj predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, ktorý na pietnej spomienke k osudom troch bielych legionárov vo februári 2021 v Trenčíne podporil návrh na udelenie pre nich štátneho vyznamenania. Aj keď zdôvodnenie návrhu bolo urobené presne tak, ako znel nadpis dvoch článkov od prof. Beňa, ktoré sme k tejto problematike na našom webe uviedli: Klamať netreba, stačí nepovedať všetko, celú pravdu.

Napriek všetkému čo bolo napísané, napriek ospravedlneniu je faktom a smutnou skutočnosťou, že traja fašisti sú nositeľmi jedného z najvyšších slovenských štátnych vyznamenaní. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy je vystavený vo vitríne nadácie pomenovanej po jednom z nich. Ako výraz ocenenia ich obzvlášť mimoriadneho prínosu o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody. Absurdné! Pani prezidentka by sa mala nielen ospravedlniť, ale mala by verejne vyzvať Jána Fígeľa, aby vyznamenanie vrátil.