Pre správne vnímanie problematiky siekt treba mať na pamäti, že v celej ľudskej histórii sa nevytvoril nejaký jeden, prazákladný typ spoločenskej viery. Z najprimitívnejších ľudských predstáv o svete, ktoré sa miešali a rôznym spôsobom kumulovali sa postupne vytvárali náboženstvá s mnohými bohmi. Nepoznáme všetky, ani počet takýchto náboženstiev, lebo náboženstva nie len vznikali, ale i zanikali. Nakoniec evolučný vývoj rôznych ľudských vier dospel do štádia vzniku svetových náboženstiev a náboženstiev, ktoré uznávajú iba jedného boha. Svetové ani ostatné náboženstvá nie sú však imúnne voči pochybnostiam, ktoré vznikajú v hlavách veriacich a tak sa stáva, že dochádza k oddeľovaniu pochybovačov od hlavného prúdu toho ktorého náboženstva. Vznikajú kulty, sekty, cirkvi a ich denominácie.
V našich podmienkach, na Slovensku, by sme si mali stále pripomínať, že kresťanstvo samé, už od začiatku, bolo vnímané okolím ako židovská sekta. História sa však vyvíjala neúprosné ďalej. Kresťanstvo sa stalo štátnym náboženstvom v rímskej ríši, ale neskôr sa rozdelilo na východnú a západnú vetvu. Od západnej vetvy sa pod vplyvom mnícha Martina Luthera, nespokojného s pomermi v kresťanstve vedenom rímskym pápežom, oddelili protestanti a proces „delenia” pokračoval a pokračuje do dnešných dní.
Treba zdôrazniť, že sekty sprevádzajú ľudstvo od jeho počiatkov. Preto by bolo užitočné sektu definovať, aby nedochádzalo k terminologickým nedorozumeniam. Latinské slovo secta (od slovesa sequi = sledovať, nasledovať, nasledovať…, alebo od slovesa seco = sekať, rezať…) malo pôvodne neutrálny význam. Používalo sa v súvislosti s filozofickými školami a politickými stranami, ale postupne v súvislosti s označovaním náboženských skupín dostalo pejoratívny nádych a chápe sa ako sektár = prívrženec, odštiepenec, odpadlík, heretik… V súčasností platí: Čo autor, to iná definícia toho čo pod pojmom sekta vôbec vnímajú.
Ak už hovoríme o diferencovaní veriacich treba sa zmieniť ešte o kultoch. V pozadí vzniku všetkých kultov stáli väčšinou silné osobnosti preto aj židovské a rímske úrady spočiatku pokladali kresťanstvo za kult. Po smrti zakladateľa kultu sa tieto ďalej spravidla vyvíjali pod vplyvom nejakého písma, ktoré po sebe zanechal. Znakom kultov je tiež heréza náboženskej viery, ktorej hlavný prúd je ortodoxný. To sa týka nie len kresťanstva ale aj iných náboženských systémov. Kult sa povrchne zvykne označovať za náboženské poblúznenie a rôzni autori ho definujú rôzne. Cirkevní odborníci i religionisti došli k záveru, že fakticky nie je možné dať deliacu čiaru medzi termínmi kult a sekta, alebo určiť medzi nimi rozdiely. No a nakoniec, aby to bolo ešte viac zamotané, robia títo odborníci záver, že je veľmi malý rozdiel i medzi znakmi kultu a znakmi cirkvi.
Z bežného vnímania sa slovo sekta spája predovšetkým s náboženstvami (nie len kresťanstvom), vrátane nových náboženstiev z ktorých sa formovali a formujú nové skupiny. Osobitné miesto medzi nimi majú skupiny označované ako deštruktívne sekty, ktoré sú považované za spoločensky najnebezpečnejšie. Humanisti sa zhodujú v tom, že náboženstvá sú škodlivé, lebo deformujú myslenie človeka. Sekty sú však o to škodlivejšie, že ich dôsledkom je často psychické, ba i fyzické poškodzovanie členov, či dokonca i smrť jednotlivcov, alebo celej komunity. Podľa odhadov je v Európe okolo 600 sektárskych skupín a globálne na celom svete okolo 3000.
Pavel Procházka v brožúrke Cirkev a sekty (2004) medzi sekty na Slovensku zaradil Mormónov — Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní. V roku 2006 bola táto sekta zaregistrovaná na Slovensku ako Cirkev. Aj to je potvrdením, že delenie na cirkvi, denominácie, sekty a kulty je rýdzo subjektívna záležitosť toho, kto takúto klasifikáciu robí a súvisí s historickým vývojom tej-ktorej viery. Procházka uvádza tieto príklady siekt na Slovensku: Hare Kršna, Transcendentálna meditácia, Misia božského svetla, Moonisti a New Age.
