Zákaz neviery

Tom Flynn

Málo sa vie o tom, že sedem štátov Únie (USA) ešte stále definuje ateistov, sekulárnych humanistov a iných voľnomyšlienkárov ako občanov druhej triedy. Ústavy Arkansasu, Marylandu, Pensylvánie, Severnej a Južnej Karolíny, Tennessee a Texasu obsahujú odseky, ktoré bránia nevercom – a v niektorých prípadoch aj príslušníkom menšinových cirkví – zastávať verejný úrad, svedčiť pred súdom alebo oboje. Ústavy Pensylvánie a Texasu idú ešte ďalej, keď vyjadrujú oddanosť “Všemohúcemu Bohu”.

Typický je čl. IX, ods. 2 ústavy Tennessee:

“Kto zapiera existenciu boha alebo odmenu, resp. trest v posmrtnom živote, nemôže zastávať verejný úrad v tomto štáte.”

Článok XIX, ods. 1 arkansaskej ústavy je dokonca výlučnejší:

“Kto popiera existenciu boha, nesmie zastávať verejný úrad, ani nesmie svedčiť pred súdom.”

Článok 37 marylandskej ústavy prikazuje, aby sa

“pre kvalifikáciu pre nejaký verejný úrad nevyžadovali nijaké náboženské testy okrem prehlásenia viery v božiu existenciu.”

Priam zákerná je ústava Pensylvánie:

“Kto neverí v boha a v posmrtnú odmenu a trest, nesmie zastávať verejný úrad ani svedčiť pred súdom”.

Táto dvojitá požiadavka viery v božstvo a v posmrtný život vylučuje početných príslušníkov rozličných náboženstiev: liberálnych protestantov, veriacich v boha, ale nie v posmrtný život; budhistov, veriacich na posmrtnú karmu, ale nie na nejaké božstvo, ortodoxných židov, veriacich aj na boha aj na posmrtný život, ale nie na odmenu alebo trest po smrti.

Našťastie sa tieto klauzuly, robiace z neveriacich občanov druhej triedy, v súčasnosti nepoužívajú. V očiach právnikov sú nepoužiteľné …  lebo zjavne protirečia odluke cirkvi od štátu. Zriedkavé sú prípady typu ateistu Herba Silvermana, ktorý si len po rokoch vysúdil v Južnej Karolíne právo stať sa verejným notárom. Keďže sú nepoužiteľné a prakticky nezavážia, ozýva sa málo hlasov volajúcich po ich zrušení, čo by bolo jednak predsa len ťažké a jednak finančne veľmi nákladné. Načo sa usilovať o víťazstvo, ktoré by bolo len symbolické?

Po prvé, lebo symboly majú svoju moc. Súčasný stav prihráva rečnícku muníciu ideológom náboženskej pravice, ktorá odmieta plné občianske práva tým, ktorých považuje za neveriacich. Po druhé, lebo súčasný stav sa môže zmeniť a čo je neuskutočniteľné dnes, môže sa takým stať zajtra: ak budúci prezident vymenuje troch nových sudcov Najvyššieho súdu z radov silných konzervatívcov (čo je pravdepodobné), môžu byť mnohé staršie súdne výnosy diametrálne pozmenené a diskriminácia nevercov môže byť zrazu aktuálna.

Do Ústavy nepatria články, ktoré urážajú časť občanov. Musia byť zrušené. Je načase, aby sa humanisti – a tí, ktorým záleží na slušnosti, hlasne ozvali.

Prameň:Tom Flynn, “Outlawing Unbelief”, Free Inquiry, 20/1, s. 13-14, zima 1999.

Preložil Rastislav Škoda

Be the first to comment on "Zákaz neviery"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*