Serge Halimi

Veľkým revolúciám sa vytýkajú ich násilnosti. Niektorí ľudia sa pohoršujú nad masakrom švajčiarskej gardy pri zabraní Tuileries v auguste 1792 alebo nad vyvraždením ruskej cárskej rodiny v Jekaterinburgu v roku 1918, iní nad likvidáciou dôstojníkov Čankajšekovej armády po víťazstve komunistov v roku 1949.

Lepšie by však bolo nezatajovať hladomory za čias starého cisárskeho režimu, keď sa súčasne konali veľké bály vo Versailles a kňazi si vynucovali desiatok aj od chudákov; alebo spomenúť si na stovky mierumilovných demonštrantov, skosených v St. Petersburgu jednej „červenej nedele” v januári 1905 vojakmi cára Mikuláša II.; alebo kantonských a šanghajských revolucionárov, ktorých Japonci v roku 1927 za živa hádzali pod kotly rušňov.

 Pri každej možnej príležitosti sa spomína, resp. Sovietskemu zväzu vytýka Nemecko-ruský pakt o neútočení z augusta 1939 a len nesmelo sa sem-tam spomenie iná neprirodzená aliancia z tej doby, mníchovská dohoda (aj diktát či zrada) zo septembra 1938 a stisk ruky medzi Neville Chamberlainom a Hitlerom. Nacisti a konzervatívci vtedy rovnako nenávideli ľudové fronty.

Epizóda za živa pálených revolucionárov nepoznačila len tých, čo sa zaujímali o dejiny Číny; poznajú ju všetci, čo čítali Ľudský údel André Malrauxa. Počas desaťročí boli všetci veľkí spisovatelia a umelci jedno telo a jedna myseľ s robotníckym hnutím. Spolu slávili revolúcie a čakali „zajtrajšky, ktoré budú spievať”. Je pravda, že pritom znižovali váhu toho, čo sa do obrazu nehodilo, tragédií, od strachu roztrasených brieždení (politická polícia), kultu osobnosti, pracovných táborov, popráv. Keď Francom porazení španielski republikáni utekali do Francúzska, utešovali sa: „Prehrali sme všetky boje, ale mali sme najkrajšie piesne”. Kto ich dnes vie a spomenie?

Ako na revanš, už tridsať rokov nám nahovárajú, že neexistuje nič iné ako liberálna demokracia alebo diktatúra. Dokonca sa to odporúča pre úspech na univerzite, v masmédiách a v akadémii. No nie je to celkom tak. (Začiatok).

Prameň: Serge Halimi, „Eloge des révolutions”, Le Monde diplomatique, č. 662, s.1 a 20, máj 2009.