To, čo je pre mnohých všeobecne známe, niektorých iných prekvapuje — fakt, že Starý zákon nie je jednotné dielo, ale súbor veľmi odlišných historických textov, ktoré plnili odlišné úlohy, mali odlišnú autoritu a boli zaradené do jedného celku až stáročia potom, ako vznikli.

Príbehy a prikázania starozákonných kníh nespadli z neba (hoci práve čosi také si mnohí konzervatívni veriaci myslia). Tradície, ktorých spísanú a z ideologických a iných príčin mnohonásobne upravenú verziu nazývame Starým zákonom, ako aj viera Izraelitov v podobe, v akej ju poznáme zo Starého zákona, vznikali postupným vývojom. Vývojom, ktorý vďaka komparatívnej religionistike, biblickej kritike a archeologickým nálezom dokážeme čoraz presnejšie rekonštruovať.

Niektorými mýtmi si konštruovali slávnejšiu históriu. Iné mýty pre zmenu prevzali od starších blízkovýchodných kultúr, len im (v konečnom dôsledku) poskytli monoteistickú perspektívu. V skutku mimoriadnu podobnosť — dalo by sa povedať, že vývojovú nadväznosť! — nachádzame s náboženstvom Kanaáncov.

Čítať celý článok: In Vivo magazín