Nazvať niečo „vedeckou pravdou” je dvojsečný meč. Takýto pojem so sebou na jednej strane nesie istý druh epistemickej (týkajúcej sa toho, ako niečo vieme) vierohodnosti, uistenie o istej hodnote, že k danej pravde sme dospeli zrozumiteľným a overiteľným spôsobom.
Na druhej strane, zdanlivo naznačuje, že vedecké výsledky patria do jednej z mnohých možných kategórií právd, ktoré musia byť všetky navzájom rovné alebo prinajmenšom neporovnateľné. Jednoducho povedané, ak existuje „vedecká pravda”, musia existovať aj iné pravdy. Správne?
Odpoviem narážkou na frázu, ktorá na mňa pôsobí podobne ako škrabanie nechtami po tabuli:
„Každý má svoju pravdu.”
Ak niekto použije túto vetu v kontexte vedeckého poznania, demonštruje to, že spojil niekoľko protichodných spôsobov používania slova „pravda” bez toho, aby ktorémukoľvek z nich porozumel.
Čítať celý článok: In Vivo magazín