V prvej časti  nášho článku o odluke cirkvi od štátu sme sa podrobnejšie venovali jednému z aspektov odluky a to finančnej odluke. Na faktoch sme preukázali, že vo financovaní cirkví zo strany štátu platí nepriama úmera: Neustále klesá počet ich veriacich, no finančný príspevok  štátu neustále rastie. A čísla, ktoré to potvrdzujú, sú fascinujúce – hovoria sami za seba: za 20 rokov evidujeme – 18  %-tný pokles veriacich a 300 %-tný nárast štátneho príspevku cirkvám.

V tejto súvislosti si len pripomeňme, že v roku 1995 sa prvé veľké cirkevné reštitúcie na Slovensku zdôvodňovali argumentáciou, že so súhlasom predstaviteľov cirkví ide o prvú prechodnú etapu odluky cirkvi od štátu. Reštitúcie cirkevného majetku sa opakovali ešte najmenej dvakrát. Avšak cirkvi nie sú stále finančne odlúčené od štátu, ale naopak čoraz viac sa prepletajú s rozpočtom štátu a čerpajú z neho čoraz viac peňazí. Sľuby o odluke zostali sľubmi. A postupne sa strácali v prepadlisku nesplnených princípov a ideálov…

Ústava áno, zákony nie

Autor článku k odluke na webe Postoj.sk, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska, Anton Ziolkovský, sa okrem finančnej odluky už v podstatne menšom rozsahu venuje obsahu samotného pojmu odluky. Zdôrazňuje, že cirkev nemá formálne politickú moc a určite platí jedno – mienka cirkví je vždy v rovine morálneho apelu, nič viac. Odvoláva sa pri tom na slová pápeža Františka: „Keď sa cirkev snaží formovať verejný priestor, vždy robí politiku a tak to má byť, ale nesmie byť stranícka.“ Preto nerozumie tomu, čo vlastne má niekto na mysli, keď žiada odluku cirkvi od štátu a prečo ju vlastne žiada.

Odpoveďou na tieto otázky sú skúsenosti zo spájania oltára a trónu v (nielen našich) dejinách, ale aj skúsenosti z dnešných dní. POŽIADAVKA ODLUKY JE REAKCIOU NA osobitné, PRIVILEGOVANÉ POSTAVENIE CIRKVI v štáte, jej postavenie nad zákon, jej vplyv na politiku v štáte a pod. CIRKEV dáva morálny apel, ale problém je, povedané slovami Friedricha Nietzscheho, v tom, že „…NEPRIPUSTÍ INÝ VÝKLAD, iný cieľ, zavrhuje, popiera, pritakáva, potvrdzuje jedine v zmysle svojej interpretácie; nepodlieha žiadnej moci, skôr VERÍ Vo svoju NADRADENOSŤ KAŽDEJ MOCI…“

Podstatu odluky cirkvi od štátu vyjadruje v čistej a stručnej podobe znenie zásady uvedenej v našej Vianočnej dohode z roku 1943: „Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu.”

Moderná Slovenská republika to má podobne vyjadrené jednoznačne v článku 1. Ústavy Slovenskej republiky:

• SLOVENSKÁ REPUBLIKA je zvrchovaný demokratický a právny štát. NEVIAŽE SA NA nijakú ideológiu a NÁBOŽENSTVO.

Článok 12. ústavy, to rozvíja vo svojich prvých dvoch odsekoch:

• ĽUDIA SÚ SLOBODNÍ A ROVNÍ v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
• ZÁKLADNÉ práva a SLOBODY SA ZARUČUJÚ na území Slovenskej republiky všetkým BEZ OHĽADU NA pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, VIERU A NÁBOŽENSTVO, politické, či INÉ ZMÝŠĽANIE, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. NIKOHO NEMOŽNO z týchto dôvodov POŠKODZOVAŤ, ZVÝHODŇOVAŤ alebo ZNEVÝHODNOVAŤ.

Krásne a múdre slová. Napriek tomu je ústava len na papieri a REALITA uplynulých tridsiatich rokov republiky JE úplne INÁ. Slovensko má vo vzťahu k cirkvám svoju osobitú cestu. Na rozdiel od moderných štátov Európy a sveta nielen že, nezjednodušujeme podmienky pre registráciou nových cirkví (zákon 308/1991 Zb.), ale naopak postupne ho sprísňujeme až na absurdnú podmienku čestného prehlásenia 50 000 dospelých členov cirkvi s trvalým pobytom na Slovensku a slovenským občianstvom. V súčasnosti túto podmienku z registrovaných 18 cirkví spĺňajú možno len 3 (podľa údajov zo sčítania obyvateľov 2021). A to našťastie v roku 2017 neprešiel pozmeňovací návrh poslancov za stranu Ľudovú stranu naše Slovensko, aby počet pri novej registrácii bol až 250 000. Sprísňovanie podmienok pre registráciu sa robí „v mene kresťanského charakteru nášho štátu a v mene ochrany pred prenikaním islamu a nových siekt”. V praxi to znamená, že ochraňujeme už registrované cirkvi a mimo registrácie cirkví pôsobia desiatky až stovka nových cirkví pôsobiacich oficiálne ako občianske združenia v priamom rozpore s výslovným znením zákona o združovaní občanov (§1. ods. 3, písm c) zákona č. 83/1990 Zb.)

Registráciou 18 cirkví získalo množstvo osobitných práv, ktoré neregistrované cirkvi, ani organizácie sekulárnych občanov nemajú. Rovnosť v právach a dôstojnosti reálne neexistuje. Naopak VZNIKLA tu opäť VRSTVA PRIVILEGOVANÝCH CIRKVÍ, ktorých privilégiá chráni absurdne postavený zákon. Ale nielen on…

2+11+5+0 = Rovnako? Nie!

Už po siedmych rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky politici upravili zákony tak, aby okrem rovnakých podmienok daných zákonom vznikla možnosť uzatvárať individuálne zmluvy s jednotlivými cirkvami. A hneď v tom istom roku (2000) len v priebehu troch mesiacov, za 24 dní bola podpísaná a nadobudla právoplatnosť medzinárodná Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (samostatný medzinárodnoprávny subjekt sui generis = osobitného druhu), ktorou sa kodifikovalo postavenie katolíckej cirkvi v slovenskej spoločnosti. A to bol len začiatok, pretože Základná zmluva vyslovene uvádza schválenie ďalších štyroch zmlúv. Dve z nich boli podpísané už v priebehu štyroch rokov (pôsobenie cirkvi v ozbrojených silách a zboroch – 2002 a vyučovanie náboženstva na školách – 2004). Pre tretiu zmluvu – o výhrade vo svedomí sa rozpadla druhá Dzurindova vláda v roku 2006. Štvrtá zmluva o financovaní doteraz nebola radšej ani predložená. Koncom roku 2019 však prešiel nový zákon o financovaní cirkví, ktorý zmenil spôsob (vzorec) prerozdelenia príspevku tak, že jednostranne zvýhodňuje Rímskokatolícku cirkev. Tá len za štyri roky platnosti nového zákona zvýšila svoj podiel z celkového objemu príspevku štátu všetkým cirkvám zo 65,46 % (2019) na 74,38 % (2023), čo predstavuje v absolútnej hodnote nárast o 8 077 443 €.

Nejde len o nadštandardné postavenie a uznanie katolíckeho náboženstva. Uzavretím zmlúv DOCHÁDZA K PREPÁJANIU pôsobenia ŠTÁTU A pôsobenie KATOLÍCKEJ CIRKVI do jedného celku, čím sa narúša nielen rovnosť cirkví, ale aj svetonázorová neutralita Slovenskej republiky zakotvená v čl. 1, ods. 1 Ústavy. P. Prusák to komentoval slovami: „Zmluva medzi SR a Vatikánom má predovšetkým doktrinálny charakter, …presadzuje katolicizmus ako štátnu doktrínu, ktorá má poradensky pôsobiť …vo všetkých oblastiach spoločenského života, najmä v nadstavbovej sfére.“

Ďalších 11 registrovaných cirkví následne po dvoch rokoch, v roku 2002, uzavrelo prezidentskú výrazne atypickú vnútroštátnu zmluvu (Išlo o raritný právny akt formou medzinárodnej zmluvy s 11 cirkvami, subjektmi nie medzinárodného, ale vnútroštátneho práva!!!) so Slovenskou republikou s podobným obsahom ako Základná zmluva. Formálnou štruktúrou sú si zmluvy podobné, no svojím obsahom, právnym definovaním zmluvných strán a rôznou ochranou autonómie cirkví vytvárajú obe zmluvy legislatívnu nerovnosť. Upozorňuje na to, aj sociológ Miroslav Tížik: „Aktom podpísania zmlúv… všetky zúčastnené strany vzájomne uznali a tým aj legitimizovali privilegované postavenie katolíckej cirkvi medzi ostatnými registrovanými cirkvami.“

A tak tu máme 2 katolícke CIRKVI, ktorých privilegované postavenie a práva CHRÁNI MEDZINÁRODNÁ zmluva, ďalších 11 CIRKVÍ, ktorých menšie privilégiá chráni atypická vnútroštátna PREZIDENSTKÁ ZMLUVA a 5 CIRKVÍ, ktoré CHRÁNI len všeobecný ZÁKON č. 308/1991 Zb., ktorý by mal platiť rovnako pre všetky cirkvi. INÉ, neregistrované, CIRKVI NECHRÁNI NIČ, privilégiá nemajú…

Pre postavenie sekulárnych občanov s iným, napr.  filozofickým, presvedčením, je realita ešte zložitejšia. Slovenská republika neuznáva ich prínos pre budovanie štátu, nerešpektuje ich úlohu a individuálne práva i slobody a už vôbec nie kolektívne. Legislatívne existujú len raz za desať rokov ako nechcený výsledok sčítania obyvateľov. Napriek tomu, že ich počet neustále rastie a dnes už tvoria ¼ obyvateľov Slovenska. Ústava, ani tzv. antidiskriminačný zákon neriešia problematiku rovnocenného postavenia organizácií sekulárnych občanov či obhajobu ich kolektívnych práv. ANTIDISKRIMINAČNÝ ZÁKON (č. 365/2004 Z. z.) v § 2a, ods. 11 uvádza: „Za diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania, alebo viery sa považuje aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania.“ Čiže zákon RIEŠI DISKRIMINÁCIU len VO VZŤAHU K JEDNOTLIVCOVI, NERIEŠI KOLEKTÍVNE PRÁVA sekulárnych občanov. T. z. nerieši problematiku a otázku kolektívnych práv vo vzťahu k organizáciám humanistov, napr. Spoločnosti Prometheus.

Sloboda presvedčenia i náboženstva je v prvom rade vecou svedomia jednotlivca, ale okrem iného zahŕňa aj slobodu prejavovať svoje presvedčenie i náboženstvo samostatne a súkromne alebo v spoločenstve s inými, na verejnosti a v kruhu tých, ktorých presvedčenie a vieru zdieľame. Keďže tieto spoločenstvá tradične existujú vo forme organizovaných štruktúr, článok 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravujúci slobodu myslenia, svedomia a náboženstva sa musí vykladať vo svetle článku 11 Dohovoru (sloboda zhromažďovania a združovania), t. z. právo prejavovať svoje presvedčenie i náboženstvo v spoločenstve s inými, zahŕňa očakávanie, že sa budú môcť slobodne a rovnocenne združovať bez svojvoľného zásahu štátu. Autonómna existencia týchto komunít je nevyhnutná pre pluralizmus v demokratickej spoločnosti, a preto je táto otázka v samom srdci ochrany článku 9 Dohovoru.

Privilégia len pre niektorých

Slovenská republika garantuje kolektívne i individuálne náboženské práva pre 13 cirkví a ich členov jednou osobitnou medzinárodnou a druhou zvláštnou prezidentskou zmluvou. Aký je ich obsah? Dávajú skutočne také privilégiá určeným cirkvám? Francúzsky historik a politológ René Rémond v tejto súvislosti vysvetľuje: „Katolícka cirkev, verná tradícii rímskeho práva, prisudzovala (vždy) veľký význam výslovnému a v textoch zapísanému uznaniu svojich práv, čo samozrejme vylučuje akúkoľvek odluku.“ Pretože medzinárodná zmluva so Svätou stolicou bola urýchlene prijatá ako prvá a bez možnosti vyjadrenia sa verejnosti, ukážme si na čo všetko pre cirkev garantuje. Zmluva zaručuje:

• Významné poslanie katolíckej cirkvi v dejinách Slovenska, ako aj …jej aktuálnu úlohu v sociálnej, morálnej a kultúrnej oblasti, a prínos občanov Slovenskej republiky pre katolícku cirkev (Preambula zmluvy).
• Slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí (článok 2 zmluvy).
• Vykonávať apoštolské poslanie, najmä liturgické obrady a náboženské úkony, hlásať a vyučovať katolícku náuku (článok 5).
• Nedotknuteľnosť posvätných miest, ktoré sú v súlade s kánonickým právom určené na vykonávanie náboženských úkonov (článok 5).
• Uplatňovať právo výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi (článok 7).
• Nedotknuteľnosť spovedného tajomstva, ktoré zahŕňa právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi Slovenskej republiky (článok 8).
• Rešpektovanie nedele ako dňa pracovného pokoja rovnako ako ďalších 10 dní katolíckych sviatkov (článok 9).
• Manželstvo uzavreté podľa kánonického práva má na území Slovenskej republiky rovnaké právne postavenie a účinky ako manželstvo uzavreté občianskou formou (článok 10).
• Právo rodičov a iných osôb vychovávať deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami Katolíckej cirkvi (článok 12).
• Právo zriaďovať, spravovať a využívať na výchovu a vzdelávanie základné a stredné školy, vysoké školy a školské zariadenia, majú rovnaké postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky (článok 13).
• Vytváranie podmienok pre katolícku výchovu detí v školách a v školských zariadeniach v súlade s náboženským presvedčením ich rodičov (článok 13).
• Právo vyučovať katolícku náboženskú výchovu na všetkých stupňoch základných škôl a na všetkých druhoch a typoch stredných škôl a školských zariadení a podporu katolíckych výchovných organizácií a hnutí mladých (článok 13).
• Učiteľ náboženstva má v pracovnoprávnom vzťahu rovnaké postavenie ako učitelia ďalších vyučovacích predmetov (článok 13).
• Nevyhnutnou podmienkou na výkon pedagogickej činnosti učiteľa katolíckeho náboženstva vo všetkých školách je jeho poverenie katolíckou cirkvou (článok 13).
• Právo osôb s katolíckym vierovyznaním vo výchovno-vzdelávacom procese právo uplatňovať svoje presvedčenie, pokiaľ ide o výchovu k rodičovstvu, v súlade so zásadami kresťanskej etiky (článok 13).
• Právo vykonávať pastoračnú službu v ozbrojených silách a policajných zboroch (článok 14).
• Právo vykonávať pastoračnú starostlivosť o veriacich v ústavoch na výkon väzby a v nápravnovýchovných ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (článok 15).
• Právo vykonávať pastoračnú, duchovnú, vzdelávaciu a výchovnú činnosť vo všetkých štátnych vzdelávacích, výchovných a zdravotníckych zariadeniach, štátnych zariadeniach sociálnych služieb vrátane zariadení pre osoby s nariadenou ústavnou výchovou a v štátnych zariadeniach vykonávajúcich liečbu a resocializáciu drogovo a inak závislých osôb (článok 16).
• Právo vykonávať vzdelávaciu, výchovnú, vedeckovýskumnú, misijnú, charitatívnu, zdravotnícku a sociálnu činnosť. Toto právo zahŕňa aj zriaďovanie, vlastníctvo a prevádzkovanie zariadení tohto charakteru (článok 17).
• Právo na slobodu prejavu vrátane práva rozširovať svoje názory a podávať informácie slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom (článok 18).
• Právo vlastniť prostriedky na vydavateľskú činnosť, rozhlasové, televízne a iné spoločenské informačné prostriedky a zariadenia (článok 18).
• Právo vstupovať v primeranom rozsahu do vysielania verejnoprávnych spoločenských informačných prostriedkov (článok 18).
• Nadobúdať vlastnícke právo k hnuteľným i nehnuteľným hmotným veciam, ako aj k nehmotným veciam a má právo tieto veci scudzovať (článok 19).
• Uzatvoriť osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej církvi (článok 20).
• Organizovať kostolné zbierky. Príjmy z hospodárenia s takto získanými prostriedkami nepodliehajú zdaneniu, ani povinnosti verejného vyúčtovania (článok 20).
• Túto zmluvu meniť a dopĺňať len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Zmeny a doplnky sa musia vykonať písomnou formou (článok 25).

Pre 5 ďalších cirkví niektoré z týchto práv a slobôd sú čiastočne dané zákonom č. 308/1991 Zb. Pre ostatných občanov (veriacich i sekulárnych) podobné práva slobody nerieši nikto a nič. Sú jednoducho reálne občanmi druhej kategórie, v právach i v dôstojnosti. Ako ukazujú výsledky sčítania obyvateľov 2021 však nie je možné bezdôvodne ignorovať potreby a záujmy ¼ obyvateľov krajiny.

Preto ZDÔVODNENÍM charakteru a obsahu, ale i potreby ODLUKY cirkvi od štátu SÚ PRIVILÉGIÁ niektorých CIRKVÍ. Ak máme nielen deklarovať rešpektovanie základných ľudských práv, reálnu rovnosť v právach a dôstojnosti garantovanú našou ústavou, je nevyhnutné zmeniť súčasný právny stav. Skutočnú slobodu myslenia, svedomia a vyznania môže garantovať jedine skutočne SVETONÁZOROVO NEUTRÁLNY ŠTÁT, ktorý JE však BEZ uskutočnenia ODLUKY CIRKVI OD ŠTÁTU NEREÁLNY.

 

Titulná fotografia:  Spoločnosť Prometheus