Rastislav Škoda

Pre toto číslo Zošitov humanistov sme volili miesto doterajšej formy výberu rozličných tém zo širokej škály záujmov našich čitateľov o vedu, skepticizmus a humanizmus úplný preklad francúzskej publikácie o jednej veľmi aktuálnej otázke: Veda a viery, resp. náboženstvá – sú v konflikte alebo zmierené? Prečo dôverujú ľudia viac svojim vieram ako svojej vede? Prečo bol tak dlho nepriateľský vzťah medzi vedou a cirkvou? Aké miesto má človek vo vesmíre? Ako „produkuje“ človek život odovzdávajúc ho svojim deťom? Má vôbec pojem rasy – a ako jeho dôsledok rasizmus – vedecký podklad?

To sú len niekoľké z otázok, na ktoré sa v podobe rozhovoru pokúšajú dať odpovede známi francúzski voľnomyšlienkari Albert Jacquard, „vyslanec genetiky“, a Jacques Lacarri?re, nadšený bádateľ v oblasti mytológií. Albert Jacquard spomína Mendela, Darwina a Einsteina, Jacques Lacarri?re cituje Montaignea, Mallarmého a Teilharda de Chardin (okrem mnohých iných). Spolu načrtávajú históriu mužov, ktorí zanietene bojovali za svoje často ikonoklastické teórie a informujú čitateľov o súčasnom stave vecí. Okrem rozhovorov sú do textu pôvodnej knihy zaradené skrátené state A. Jacquarda Zajtrajšok závisí od nás a J. Lacarri?ra Určitý pohľad na svet, v ktorých sa podrobnejšie rozvádzajú témy týchto diskusií; ich preklad presahuje technické možnosti ZH.

Koho by nezaujímali takéto tituly kníh A. Jacquarda: Genetické štruktúry populácií (1970), Chvála rozdielnosti – Genetika a ľudia (1978), Zodpovednosť vedy, Otázky genetiky (1982), Dedičstvo slobody (1986), Vedci hovoria, Päť miliárd ľudí na jednej lodi (1987), Žité myšlienky – v spolupráci s Heléne Amblardovou; Odkiaľ prichádzam? a Čo je to inteligencia? – v spolupráci s Marie-José Andersenom (1989), Legenda života (1992), Život bez väzenia (1993), Obžalúvam triumfujúcu ekonómiu (1995), Hmota a život (1995), Starosti chudobných: dedičstvo sv. Františka z Assisi (1996), Legenda zajtrajška (1997), Zem pre desať miliárd ľudí (1998)

alebo kníh J. Lacarri?ra: Grécke leto (1076), Evanjeliá praslíc (1987), Gnostikovia (1991), Ikarov rozlet (1992), V srdci mytológií (1994), Egyptská Mária (1995), Prach sveta (1997), Tento krásny a nový dnešok (1998) ?

V odpovediach autorov cítiť ich angažovanosť pre vedu a vedecký skepticizmus, ale i rešpekt pred teologickými a filozofickými úvahami o konečných príčinách a otázkach, aj keď sa tieto všeobecne považujú za oblasť mimo vedeckého záujmu. Osobitne sa venujú psychologickým, sociálnym a výchovno-vzdelávacím problémom v súčasnej spoločnosti. Neváhajú upozorniť na nutnosť politických riešení, vyznávajú odmietanie globalizácie a obžalúvajú triumfujúci kapitalizmus.

Predovšetkým im ide o pokrok v chápaní vedy, t.j. šírenie bežnému publiku často nezrozumiteľných výsledkov. Ak ide o čísla, je miliarda a viac pre 99 % ľudí jednoducho „veľa“. Málokto sa zamyslí nad číslom s 12-13 nulami – v tom rozmedzí sa pohybujú dlžoby „najbohatších“ štátov sveta; číslo s osemnástimi nulami – len toľko sekúnd uplynulo za asi pätnásť miliárd rokov od začiatku vesmíru pri Veľkom tresku. Kto si uvedomuje, že naša Mliečna dráha sa skladá zo sto miliárd hviezd? A ako sa zatvári väčšina poslucháčov, keď astrofyzik povie, že vo vesmíre je okolo sto miliárd takýchto samozrejme raz menších inokedy väčších galaxií? Čo tu vôbec značí viac alebo menej, väčší alebo menší? Takéto otázky sa pohybujú na hranici vedy a viery a treba s nimi narábať veľmi opatrne, lebo je skutočnosť, že 90 % Američanov sa cíti veriacimi a 50 % prijíma niektoré paranormálne tvrdenia; v Európe sú tieto čísla menšie. Existenciu celkove religiózneho sociálneho prostredia treba uznať ako realitu – aj na Slovensku. A ak sa argumenty, založené na vedeckom poznaní a racionalizme, majú stretnúť u širokého publika so sympatiami, treba ich predkladať s citom a rešpektom voči iným vieram, svetonázorom a presvedčeniam. Prejavy nadradenosti alebo arogancie by tu boli veľmi kontraproduktívne. Každý má právo na svoj názor, aj keď je iný ako môj, ba dokonca aj keď sa nezrovnáva s vedeckými poznatkami. Treba však pevne odolávať všetkým pokusom vnucovať osobnú vieru iným alebo vnášať ju v akejkoľvek podobe do školskej triedy, resp. vydávať náboženské názory za vedecky podložené.

Obsahom rozhovorov sú nielen tvrdenia a fakty, ale aj cesty a blúdenia v priebehu tisícročí od mýtov k vedeckým poznatkom. Napr. v otázke zrodu človeka od gréckeho patriarchálneho názoru, že matka je len dočasnou schránkou a živiteľkou semena a plodu vo svojom vnútri, cez mendelizmus (človek nie je indivíduum, lebo ako pohlavný tvor vznikol z dvoch zdrojov, z polovice génov matky a z polovice génov otca; je teda divíduum) a viaceré štádiá darvinizmu až po súčasnú genetiku na podklade dvojitej špirály DNK. Štýl rozhovorov nie je suchopárny, ale spestrujú ho historky o vzniku černochov z belochov, resp. belochov z černochov, o prvých transfúziách krvi u zranených vojakov v Dardanelách, keď ešte neboli známe krvné skupiny, o protestoch farníkov v Brne proti mníchovi páriacemu biele a šedé myši, takže Mendel na príkaz priora prešiel na modrý a ružový hrach, atď.

Veda sa zaoberá pochopením prírody vrátane človeka, viera ľudskou morálkou, etikou a tzv. duchovnosťou. Keby to boli presne oddelené oblasti, nebolo by problémov a konfliktov. Oddávna však ostávajú niektoré otázky, ktoré si človek kladie, nezodpovedané a nové vedecké objavy vyvolávajú spory o ľudských hodnotách a nové etické dilemy; stačí uviesť genetické inžinierstvo vo všeobecnosti a klonovanie ľudí špeciálne. Tam pretrváva, resp. vzniká rozpor medzi vedou a vierou. Sú vedci, filozofovia a teológovia, aj humanisti, ktorí vidia vysoké ľudské hodnoty v obidvoch a snažia sa zjednotiť ich v mysli jednotlivca tak, že ostanú oddelenými časťami jeho osobnej filozofie. Sú iní, ktorí túto možnosť odmietajú. Je na mieste pripomenúť im, že v tej istej mysli je predsa ešte miesto aj pre celkom iné veci, pre hudbu, poéziu – a lásku?

Skeptici a humanisti majú ťažkú úlohu pochopiť myslenie väčšiny obyvateľstva a získať ich pre ocenenie výsledkov vedy a ich praktické uplatnenie v každodennom živote. Autori tejto publikácie už roky ukazujú, ako sa to dá robiť. Škoda, že u nás sa popri presile náboženskej tlače a pseudovedeckých kníh a článkov ozýva len veľmi málo kritických hlasov vedcov, spisovateľov a obyčajných ľudí.

Ide o knihu rozhovorov, ktoré realizovala v priebehu piatich večerov na rozhlasovej stanici France Culture v dňoch 20.-24. septembra 1993 Nicolle Salernová .

Prameň: Z francúzskeho originálu Albert Jacquard a Jacques Lacarri?re: Science et croyances – Entretiens, (Rozhovory o vede a vierach), © Éditions Albin Michel S. A. , Paris 1999,  preložil Rastislav Škoda.

Tento preklad je premiestnený do kategórie “Knihy”.