Polemika k článku Viktora Krupu: Mravný úpadok Európy (a nielen Európy)?

Vážený pán šéfredaktor Slovenských pohľadov,

dostali sa mi do rúk Slovenské pohľady č. 3/2009 a zosmutnel som.

Úvahu o mravnom úpadku Európy a sveta otvára Dr. Viktor Krupa citáciami z knihy najreakčnejšieho autora, akého si možno predstaviť, Hilmara von Campe, ktorý najnovšie prirovnáva prezidenta Obamu a jeho politiku k Hitlerovi a jeho neľudskému národnému „socializmu”. Z jeho webovej strany je krôčik na vyhlásenie reverenda Manninga, že je ochotný umrieť, ak to odhalí či zastaví „diabla Obamu” (úvodzovky sú moje). Z jeho iných tém a postojov: Francúzi „lynčovali” veliteľa Bastily a z popravy kráľa si urobili národný sviatok; lekár, ktorý uskutočňuje interrupciu, je „lekár-prepáčte-mi-ten-výraz”; Nemci sú otroci vlastnej nižšej nátury, mŕtvy národ s vymytými mozgami; ohluchli a oslepli, lebo nad početnými manželstvami Schrödera a Fischera sa nepohoršujú, ale sú len zvedaví; predstavte si, neveru akceptujú ako niečo normálne! ich bezbožnosť sa prejavuje ako nemravnosť a nezodpovednosť atď. Von Campove urážky veľkého národa dopĺňa Dr. Krupa vlastnými.

Nasleduje citácia Johna Kactuza. Islam sa vraj valí do Európy na lodiach, nákladiakoch lietadlách, aj pešo a prináša nenávisť a hnev – no Európa si líha do postele s týmto diablom. Potom prídu heslovité poznámky o smeroch v islame, o jeho dejinách a súčasnosti, všetko v tóne odmietania, odsudzovania až výsmechu. Krupa však nepodáva verný obraz moderného islamského intelektuála Ziauddína Sardára. Ja by som citoval Sardárov názor, že kto chce byť liberálom (a to sa patrí byť), nemusí byť nutne neveriacim. Odporúčal by som Sardárov návrh študovať dianie v Indonézii (234 miliónov obyvateľov, 87 % moslimov!), kde sa hľadajú cesty, ako byť liberálny v rámci miestnej islamskej tradície. Doslovne:

„Áno, existujú fanatici, existujú fundamentalisti, ale tí nereprezentujú väčšinu ľudí. Moslimskí fundamentalisti sú okrajová záležitosť, ale americkí kresťanskí fundamentalisti predstavujú hlavný prúd politiky. Vojny budúcich desaťročí sa budú viesť o to, či sa na svet pozerať otvorene a bez predsudkov, alebo cez prizmu náboženstva alebo etnika.”

V závere nájdeme „Adekvátne slová z relevantnej tlače”: začínajú citáciou Johna Rossa Schroedera, a pokračujú asi piatimi autormi; všetci vidia „duchovné a intelektuálne kvality života povážlivo degradované” nielen v USA, ale aj v Británii, Kanade a Austrálii – v celom „anglojazyčnom” svete. Za skôr príčinu ako príznak morálneho úpadku považujú rozkvet antikoncepcie, vysoký počet potratov, ľahkých rozvodov, nemanželských detí, eutanázií a opitých šoférov (smrť Diany), skrátka narcizmus a nihilizmus, zamerané na „kultúru smrti”. Našťastie anglická kráľovná neabdikovala a jej pevné stanovisko jej vracia popularitu …

Pri hľadaní východiska autor síce zavadí o Bibliu, ale cituje „nesporného” autora Phillipa Stevensa z Financial Times, že v budúcich desaťročiach bude americká moc upadať v dôsledku úpadku mravnosti a osobitne potratov, ktoré spôsobili „zánik 50 miliónov životov” (?), ako aj „vykázania Boha, Biblie a Desatora z verejných škôl a súdnych siení.” Je dovolené podozrievať spolupracovníka FT z toho, že si z nás robí žarty?!

Za svojho dlhého života som takýto biedny „článok”, resp. rukopis budúceho článku čítal len ako tajomník redakcie Veterinárskeho časopisu SAV v päťdesiatych rokoch, keď boli v plienkach redakcia aj autori. Pre nedostatok článkov sme brali všetko a prešívali sme to, až to niekedy nebolo ani poznať. Raz ma pred urazeným autorom museli priatelia skrývať, lebo ma s nožom v zuboch hľadal po ústavoch aj kaviarňach. Toto by mohli byť najviac ak prípravné ale nehotové poznámky p. Dr. Krupu pre napísanie článku o mravnom úpadku Európy. Po pohľade na úctyhodný zoznam jeho publikácií nechápavo žasnem: čo ho viedlo k odovzdaniu tohto rukopisu na uverejnenie? Nečakal, že to redakcia odmietne? Nepomyslel si, čo povedia kolegovia, ak to budú čítať – nielen po stránke obsahu, ale aj slohu? Samozrejme, hlavným vinníkom je redakcia Slovenských pohľadov. Ak chcela článok uverejniť, mala ho redakčne upraviť aj napriek tomu, že autor je jazykovedec.

Osobitné zamyslenie vo mne vyvoláva obsah a zameranie tohto článku. Keď pozbieram jeho zrnká, vyjde mi nárek nad mravným úpadkom Európy (menovite len Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva), USA, Kanady a Austrálie, ktorý je vraj charakterizovaný kultúrou smrti – pozri vyššie: rozkvetom antikoncepcie, vysokým počtom potratov, ľahkých rozvodov, nemanželských detí, eutanázií a opitých šoférov (smrť Diany), skrátka narcizmom a nihilizmom. Viem, že to opakujem, robím to úmyselne. To je stanovisko Konferencie biskupov Slovenska, ako ho poznáme už roky a ako ide mnohým na nervy svojím spiatočníctvom. Ako keby sa desatoro scvrklo na piate a šieste prikázanie, obidve zamerané na všetky vývojové štádiá toho, čo sa tu mrví od splynutia spermie s vajíčkom po starca s Parkinsonovou alebo Alzheimerovou chorobou, napojeného na prístroje ako Ján Pavol II. (pár dní pred smrťou) alebo generál Ariel Sharon (už štvrtý rok). Akoby vojnové zločiny, finančné podvody a ničenie životného prostredia neboli stokrát horšie hriechy ako všetko, čo sa uvádza v Krupovom článku.

Ukazuje sa, že vedenie Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov zastávajú nábožné stanovisko a podporujú jeho prejavy článkami v týchto SP a v Literárnom (dvoj)týždenníku, ktorý uverejnil 2. decembra 2008 (r. XXI, s. 11) článok, podpísaný Františkom Sočufkom, o „Amerike na križovatke”. Podľa titulku a prvého odseku by sa bol dal očakávať komentár k predvolebnej kampani alebo výsledku volieb v USA, ale o tom tam bolo len pár slov. Ostatok bolo odsúdenie „kultúry smrti” (potrat a eutanázia) a zatratenie ateizmu, ale nie slovami autora článku, slovenského jezuitu Františka Sočufku (riaditeľ Dobrej knihy, pôsobiaci v Trnave), lež slovami nedeľnej kázne amerického biskupa Samuela Aquilu v katedrále Sv. Márie vo Fargu okolo 24. októbra 2008 o dôstojnosti života. Pochybujem, že úzkoprsé stanovisko katolíckej cirkvi o jave mravného úpadku sveta, zúžené na temer len sex a čo s ním súvisí, zastáva veľa radových členov SSS. Chápem pátra Sočufku – je to jeho povolanie. Ale čo vedie akademika Čiča, dr. vied Krupu a iných literátov k napísaniu článkov, ktoré nezapadnú do ich obrazu vo verejnosti?

Poslal som redakcii L(d)T protest proti nedeľnej kázni amerického biskupa na stránke orgánu slovenských spisovateľov – neodpovedali. (Pozri www.zošity-humanistov.sk, č. 74, január 2009). V septembrovom čísle 2008 ZH som protestoval proti názoru akademika Čica, že „učenie o Bohu ako najvyššom princípe všetkých princípov, teda mimo priestoru a času (len boh vie, čo je to, moja poznámka) by malo mať zásadný význam pre formovanie občianskej zodpovednosti” (v L(d)T, XXI, č. 23-24, s. 1). Môj komentár uverejnili 10. septembra 2008. Tu protestujem proti uverejneniu nekvalitného článku v reprezentatívnom časopise Matice slovenskej a slovenských spisovateľov – dokonca hneď po úvodnom článku Romana Kaliského Hronského Zlaté teľa nemá vlasť.

Nesmejte sa mi, že nesiem svoju kožu na trh, keď upozorňujem, že existujú úvahy o mravnom úpadku sveta, v ktorých sa slová Boh či Biblia alebo náboženstvo nevyskytujú. Nedávna diskusia (13. marca 2009) k strašnému masakru (16 mŕtvych) vo Winnenden v nemeckej televízii pod titulom Dnešná mládež (Die heutige Jugend) v piatkovej talkshow Wielanda Backesa Nachtcafé (Nočná kaviareň) na stanici SWR/SR trvala jednu a pol hodiny a zúčastnilo sa jej sedem diskutujúcich; pojmy Boh či Biblia alebo náboženstvo, dokonca ani sex, nepoužil ani jeden, nepadli ani raz.

Máte pravdu, ak namietnete, že Dr. Krupa má právo považovať za príčinu úpadku mravov len sex a čo s ním čo aj len veľmi vzdialene súvisí; že ja by som mohol napísať niečo povedzme o konzumerizme. (Lenže ja nevidím úpadok mravov – ja vidím veľkú zmenu mravov.) Aj tak však ostáva platný môj protest proti nedostatočnej literárnej úrovni predmetného článku.

Aj tento príspevok uverejním vo svojom samizdate www.zošity-humanistov.sk, prípadne s Vaším komentárom.

S pozdravom a prejavom úcty

Rastislav Škoda